BRATISLAVA. Minimálna hranica obratu pre povinnú registráciu na platenie dane z pridanej hodnoty (DPH) by sa mohla zvýšiť zo súčasnej úrovne 49 790 eur na sumu 75 000 eur.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý do parlamentu predložili poslanci opozičnej SaS Marián Viskupič a Branislav Gröhling.
Ochrana drobných podnikateľov
Súčasná legislatíva pozná dva typy registrácie na platenie DPH, dobrovoľnú a povinnú. Na dobrovoľnú registráciu nie je právny nárok, povoľuje ju finančná správa na základe žiadosti daňového subjektu.
Povinne sa musí registrovať zdaniteľná osoba, ak za najviac 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahla obrat minimálne 49 790 eur.
Povinná registrácia prináša podľa predkladateľov slovenským podnikateľom zvýšenú administratívnu záťaž.
"Stanovenie vyššej hranice, nad ktorú je daňový subjekt povinný platiť DPH, chráni drobných podnikateľov pred neúmernou administratívnou záťažou a umožňuje im tak venovať viac času samotnej podnikateľskej činnosti a menej času neproduktívnej administratíve," zdôvodnili svoj návrh.
Negatíva optimalizácie
Vyššia hranica povinnej registrácie má podľa nich význam aj z pohľadu štátu. Časť malých podnikateľov totiž zvykne optimalizovať svoje tržby tak, aby nepresiahli stanovenú hranicu. Tento postup však umelo znižuje ekonomickú aktivitu a vedie aj k možným daňovým únikom.
"Zvýšenie hranice jednoznačne podporí podnikateľskú aktivitu, zníži administratívu na strane podnikateľa i štátu a podporí hospodársky rast Slovenska," predpokladajú poslanci.
Pripomenuli, že hranica pre povinnú registráciu DPH sa naposledy zvyšovala ešte 1. júla 2009. Tak ako každá pevná suma v legislatíve, aj táto by sa podľa nich mala v určitých intervaloch zvyšovať o infláciu.
Menej v rozpočte za ľahšie podnikanie
Predložený návrh preto navrhuje zvýšenie tejto sumy o približne 50 percent, čo orientačne zodpovedá posunu cenovej a mzdovej hladiny oproti roku 2009.
Predkladatelia konštatovali, že ich novela by mala negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale zároveň pozitívne sociálne vplyvy a vplyvy na podnikateľské prostredie.
Ministerstvo financií v stanovisku k návrhu vytklo, že tieto vplyvy nie sú vyčíslené. V návrhoch predkladaných do NR SR by pritom mali byť uvedené predpokladané finančné dôsledky na rozpočet v bežnom roku a troch nasledujúcich rozpočtových rokoch, ako aj návrh na úhradu úbytku príjmov.
O vyčíslenie vplyvu na podnikateľské prostredie žiada vo svojom stanovisku aj ministerstvo hospodárstva.
Účinnosť novely predkladatelia navrhujú od 1. júla 2024.
