BERLÍN. Rozpočtová kríza v Nemecku dala nový impulz k diskusii o reforme takzvanej dlhovej brzdy, a to dokonca aj medzi opozičnými konzervatívcami.
Najväčšia európska ekonomika totiž naliehavo potrebuje investície, čo aktuálne prevážilo aj nad doterajšou posadnutosťou nemeckých politikov fiškálnou striedmosťou.
Rozhodnutie ústavného súdu z 15. novembra proti rozpočtovému manévru, ktorým chcela spolková vláda obísť dlhovú brzdu, narušilo finančné plány koalície kancelára Olafa Scholza.
Nemecko povolilo naftu vyrobenú celú z použitých kuchynských olejov Čítajte Zároveň tiež signalizovalo, že terajšia vláda, ako aj tie budúce sa budú musieť prísnejšie držať ducha fiškálnych pravidiel, ktoré obmedzujú štrukturálny deficit štátneho rozpočtu na 0,35 % hrubého domáceho produktu (HDP). Nemecká ekonomika by pritom potrebovala zvýšenie vládnych výdavkov.
Šéfovia firiem, ako aj politickí lídri sa obávajú, že vláda nebude schopná financovať politiky a programy reagujúce na rastúce výzvy, od zmeny klímy po vojnu na Ukrajine. Najväčšia európska ekonomika už roky trpí chronickým nedostatkom investícií, čo podľa ekonómov prispieva k jej súčasnej stagnácii. Preto výzvy na reformu dlhovej brzdy silnejú dokonca aj medzi konzervatívcami, ktorých sťažnosť podnietila rozhodnutie ústavného súdu.
Aktuálne napríklad nie je jasné, čo sa stane s miliardovými štátnymi dotáciami prisľúbenými americkému výrobcovi čipov Intel pre plánované závody v Sasku-Anhaltsku, ktoré sa považujú za kľúčové pre prechod Nemecka na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.
"Ide o strategické investície, musí predsa existovať spôsob," ako ich financovať, uviedol pre agentúru Reuters konzervatívny krajinský premiér Reiner Haseloff. "Inak tieto technológie pôjdu do Spojených štátov."
Agentúra Scope Ratings odhaduje, že "podinvestovanosť" Nemecka v uplynulom desaťročí v porovnaní s ostatnými ekonomikami s ratingom AAA predstavovala približne 300 miliárd eur. Podľa berlínskeho starostu Kaia Wegnera sa "dlhová brzda stáva čoraz väčšou brzdou budúcnosti".
Reforma dlhovej brzdy by však znamenala zmenu ústavy, čo si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu v parlamente a zdá sa, že je ešte ďaleko.
Nemecko zaviedlo brzdu s konsenzom všetkých strán v roku 2009 po globálnej finančnej kríze a na úsvite európskej dlhovej krízy. Od nástupu pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 však muselo brzdu pozastaviť, čo môže vláda urobiť v prípade "výnimočných núdzových situácií", aby mohla financovať potrebné opatrenia.
Odvtedy sa nahromadili ďalšie krízy, čo vládu nútilo sa čoraz viac uchyľovať k mimorozpočtovým prostriedkom, aj keď obsluha dlhu sa pre nárast úrokových sadzieb zvýšila.
Rozhodnutie súdu z 15. novembra proti rozpočtovému manévru týkajúcemu sa presunu 60 miliárd eur z nevyužitej pandemickej pomoci do fondu na ekologickú transformáciu naznačilo, že Berlín sa bude musieť v budúcnosti viac držať ducha brzdy.
Zároveň to vládu prinútilo, aby tento týždeň pozastavila platnosť dlhovej brzdy štvrtý rok po sebe, čo je jasným znakom, že reforma je potrebná, myslí si hlavný ekonóm ING Carsten Brzeski.
