BRATISLAVA. Tempo rastu slovenskej ekonomiky by sa v rokoch 2024 a 2025 malo oživiť po pribrzdení v tomto roku.
Spomalenie inflácie totiž zvýši reálne príjmy domácností, čo podporí spotrebiteľský dopyt, uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojom aktualizovanom výhľade.
OECD očakáva, že tempo rastu slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) sa v roku 2024 zrýchli na 1,8 % a v roku 2025 na 2,4 % z 1,1 % v tomto roku. V minulom roku slovenská ekonomika expandovala o 1,8 %.
Sprísnené finančné podmienky však budú mať negatívny vplyv na súkromné investície, zatiaľ čo peniaze fondu obnovy EÚ podporia verejné investície počas celého prognózovaného obdobia. Oživenie zahraničného dopytu bude mať zasa v najbližších dvoch rokoch pozitívny vplyv na vývoz.
Riziká ohrozujúce prognózy sú podľa OECD vychýlené smerom nadol, pričom najväčším rizikom je slabšie čerpanie eurofondov, čo by brzdilo investície, ako aj vyššie ceny energií, ktoré by mohli viesť k pretrvávajúcej inflácii.
Súkromná i vládna spotreba sa podľa OECD na budúci rok oživia po poklese v tomto roku. Organizácia počíta v roku 2024 so zvýšením súkromnej spotreby o 1 % a s nárastom vládnej spotreby o 1,2 % po znížení o 1,8 %, respektíve 2,5 % v tomto roku. V roku 2025 by si mala súkromná spotreba polepšiť o 2,3 % a vládna spotreba o 0,8 %.
OECD očakáva, že export v roku 2024 stúpne o 3,7 % a v roku 2025 o 3,1 % po poklese o 1,8 % v roku 2023.
OECD predpovedá, že slovenská inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien tento rok dosiahne 11,1 % po 12,1 % v roku 2022. V budúcom roku by sa potom mala spomaliť na 5,2 % a v roku 2025 na 3,4 %.
Miera nezamestnanosti podľa OECD v roku 2024 stúpne na 6,3 % zo 6 % v tomto roku, v roku 2025 dosiahne 6,1 %.
Deficit verejných financií by mal tento rok vyskočiť na 5,6 % HDP z 2 % HDP v minulom roku. V roku 2024 by mal klesnúť na 4,4 % HDP a v roku 2025 na 4,3 % HDP. Verejný dlh tento rok stúpne na 66 % HDP zo 65,4 % HDP v roku 2022. V roku 2024 sa zvýši na 66,8 % HDP a v roku 2025 na 66,9 % HDP.
Slovensko podľa OECD potrebuje vytrvalú fiškálnu konsolidáciu, aby sa obnovili fiškálne rezervy, znížili inflačné tlaky a zvýšila dlhodobá rozpočtová udržateľnosť vzhľadom na rýchle starnutie obyvateľstva. Stratégia fiškálnej konsolidácie by mala byť navrhnutá tak, aby nepoškodzovala rast ani sociálnu spravodlivosť.
To si vyžaduje reformu dôchodkov, efektívnejšie využívanie výdavkov a rozšírenie daňových základov. Zlepšenie čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ môže podľa OECD podporiť rast, znížiť sociálno-ekonomické rozdiely a urýchliť digitálnu a ekologickú transformáciu.
