BRATISLAVA. Vláda schválila balík opatrení na konsolidáciu verejných financií.
Balík 18 konsolidačných opatrení pre budúci rok má hodnotu 1,96 miliardy eur a celý je obsiahnutý v jednom súhrnnom zákone, tzv. Lex Konsolidácia.
Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu o jeden percentuálny bod.
Vláda sa taktiež plánuje vrátiť k zavedeniu minimálnej dane z príjmu právnických osôb a štátny sviatok Deň Ústavy SR by viac nemal byť dňom pracovného pokoja.
Rušia sviatok, menia II. pilier, zdvíhajú dane, cigarety a alkohol budú stáť viac. Ako ide vláda šetriť Čítajte Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok pôjde podľa premiéra Roberta Fica na rokovanie vlády až na budúci týždeň. Predtým v ňom musia byť zapracované konsolidačné opatrenia. Zasadnúť musí makro a daňový výbor na ministerstve financií a návrh musí prerokovať aj tripartita.
Tempo konsolidácie verejných financií však nebude vyššie ako 0,5 percenta, avizoval Fico po rokovaní vlády.
Vláda chce od bánk vybrať podľa Fica a na dodatočnom zdanení asi 340 miliónov eur. Solidárny príspevok z produkcie ropných výrobkov by mal priniesť asi 170 miliónov eur.
Ďalšie peniaze sa nájdu zvyšovaním spotrebných daní z alkoholu či tabaku, ale aj rôznych poplatkov, tvrdí premiér.
"Ja sa domnievam, že sme dokázali nájsť rovnováhu medzi konsolidáciou verejných financií a tým, čomu my hovoríme zachovanie štandardu v sociálnej oblasti. Plus zavedenie plnohodnotného trinásteho dôchodku, plus veľmi výrazná bonifikácia úrokových sadzieb pri hypotékach, čo sú mimoriadne vážne sociálne pomoci, ktoré sme dokázali zrealizovať napriek tomu, v akom stave sa nachádzame," zhodnotil predseda vlády.
Pellegrini: Konsolidačné opatrenia by nemal bežný občan pocítiť
Opatrenia plynúce z konsolidačného balíka by nemali bežní občania pocítiť. Aj preto po rokovaniach v koalícii s návrhom Hlas súhlasil. Uviedol to predseda Hlasu Peter Pellegrini v reakcii na schválenie konsolidačného balíka.
"Je to kombinácia, ktorá je v danom momente možná. My ako strana Hlas a koaličný parter sme s takýmto mixom po ťažkých vyjednávaniach súhlasili," povedal Pellegrini.
Poznamenal, že ide o opatrenia, ktoré sa týkajú aj firiem, no v globále sa bežného pracujúceho občana dotknú minimálne. Zároveň deklaroval, že budú robiť všetko pre to, aby sa mimoriadne zdanenie bánk nepremietlo napríklad do zvýšených poplatkov klientov.
Čo sa týka zvýšenia zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod, Pellegrini hovorí o dočasnom solidárnom zvýšení. Aj tu podčiarkol, že zmena sa nemá premietnuť do mzdy zamestnancov.
Pellegrini zdôraznil, že v tomto prípade musí ísť o solidárny príspevok všetkých ľudí, ak chceme zdravotníctvo na Slovensku spoločnými silami posunúť na vyššiu úroveň.
Vláda neprijateľne zvýši dane, reaguje SaS
Opozičná SaS so schváleným lex konsolidácia nesúhlasí. Poslanec Marián Viskupič uviedol, že zvýšenie daní a odvodov pocíti vo svojej peňaženke absolútne každý.
"Vláda sa tvári, ako veľkoryso dáva 13. dôchodok či iné sociálne benefity, avšak v konečnom dôsledku to zaplatíme my všetci. Nezvýšia sa len dane za alkohol a tabak, ktorý bude znamenať zdražovanie, ale zavádza sa aj minimálna daň pre firmy či sa neakceptovateľne zasahuje do druhého piliera," objasnil Viskupič s tým, že daňové zákony vlády sú katastrofou pre Slovensko a jeho možný ekonomický rast.
Strana SaS zároveň avizuje, že sa bude podrobne venovať každej jednej rozpočtovej položke aj pri parlamentnej rozprave o tomto bode.
"Všetci tí, ktorí tvoria hodnoty a aj všetci ostatní sa poskladajú na predvolebné miliónové sľuby Smeru, Hlasu a SNS," uzavrel Viskupič.
Vláda ide podľa PS opäť siahnuť na druhý pilier
Vláda ide opäť siahnuť na druhý pilier a zvýšiť už dnes vysoké odvody. Zároveň sa zaviazala len k minimálnej konsolidácii. Reagoval Štefan Kišš z Progresívneho Slovenska.
Vláda podľa neho ukazuje, že pôjde o rozpočet minulosti, ktorý nemá víziu a nepomôže naštartovať ekonomický rast.
"Robert Fico (Smer) nie je nič dlžný svojej povesti a opäť ide siahnuť na druhý pilier, teda znížiť naše budúce dôchodky. A v neposlednom rade sa vláda zaviazala iba k minimálnej zákonnej konsolidácii. To znamená, že sa zvýši dlh, ale aj úroková sadzba," upozornil Kišš.
Matovič: Fico ide zobrať ľuďom 1,3 miliardy eur ročne
Vláda ide podľa hnutia Slovensko zobrať ľuďom 1,3 miliardy eur ročne prostredníctvom zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.
Uviedol to v pondelok líder hnutia Igor Matovič ) s tým, že všetci zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby na zdravotných odvodoch prídu o 399 miliónov eur.
"V druhom pilieri dôchodkového sporenia im štát vezme 365 miliónov eur. Štátnym zamestnancom, napríklad učiteľom, vláda Roberta Fica vezme 150 miliónov eur tým, že nebudú valorizované ich platy. Spotrebnú daň z cigariet a alkoholu tiež zaplatia ľudia, čo bude 124 miliónov eur," dodal Matovič s tým, že podnikatelia, ktorí majú stratu, prídu ešte o 107 miliónov eur.
Zamestnanci podľa neho taktiež prídu o jeden deň voľna, a teda o 59 miliónov eur. Taktiež skritizoval rozhodnutie vlády zobrať rozpočtu RTVS 55 miliónov eur, ako aj drahšie poplatky za benzín a naftu.
"Vláda v nasledujúcom roku berie ľuďom 1,3 miliardy eur, čo je na štvorčlennú rodinu mínus tisíc eur. Toto nie je plnenie predvolebných sľubov, ale presný opak. Je to antisociálny rozpočet, ktorý obyčajným ľuďom berie," uzavrel Matovič.
Oslabením druhého piliera vláda odsúva problém
Obeťou hľadania úspor pri znižovaní deficitu majú byť aj ľudia sporiaci si na penziu v druhom dôchodkovom pilieri.
Nižšia sadzba do druhého piliera znamená, že väčšia suma dôchodkových odvodov zostane v Sociálnej poisťovni.
„Asociácia dôchodkových správcovských spoločností nesúhlasí so znížením príspevkov do druhého piliera. Takéto opatrenie nie je riešením súčasných problémov štátneho rozpočtu, je len jeho odsunutím na budúce generácie,“ uviedol predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Miroslav Kotov.
Dôchodkové výdavky prvého piliera podľa neho prudko rastú a už dnes prekračujú jeho príjmy. Upozorňuje na to, že táto situácia sa bude pod vplyvom demografických zmien už iba zhoršovať.
SBA: Zavedenie bankovej dane ohrozuje schopnosť bánk podporovať ekonomiku
Daňové zaťaženie bánk na úrovni 45 percent znamená, že finančné inštitúcie budú mať výrazne zúžený priestor na úverovanie bežných obyvateľov a firiem, reagovala Slovenská banková asociácia.
Slovenský bankový sektor je podľa SBA vďaka úverovaniu významnou oporou ekonomického rastu domácej ekonomiky.
"Len za posledné štyri roky viac ako polovica zisku bánk pred zdanením ostala na Slovensku a smerovala do vlastného kapitálu bánk. Vďaka tomu sa slovenské banky stali nielen viac stabilnejšími, ale najmä dokázali výrazne navýšiť úverovanie obyvateľstva a firiem," objasnila asociácia.
Dodala, že ziskovosť slovenských bánk je najnižšia v regióne strednej a východnej Európy a patrí medzi najnižšie v EÚ.
Výrazne zvýšenie daňového zaťaženia bánk podľa nej znamená, že banky stratia schopnosť v dostatočnej miere tvoriť vlastný kapitál a pokrývať tak v plnej výške dopyt po úveroch.
Kritika maloobchodníkov
Iniciatíva slovenských maloobchodníkov snahe vlády o konsolidáciu sprevádzanú rozdávaním stoviek miliónov eur nerozumie.
Predseda iniciatívy Daniel Krakovský uviedol, že vláda plánuje vybrať od podnikateľov viac napriek tomu, že dlh bude klesať iba o nevyhnutné minimum.
"Od zvyšovania správnych poplatkov, cez minimálnu daň až po zdvihnutie zdravotných odvodov a dane z dividend, toto všetko je predstavené bez akejkoľvek účasti zamestnávateľských alebo podnikateľských zväzov a organizácií," dodal Krakovský s tým, že už v minulosti vláda zavedením minimálnej dane potvrdila, že jej cieľom je len naplnenie štátnej kasy.
Iniciatíva zároveň víta znižovanie počtu sviatkov, ktorých je v rámci EÚ podľa nej nadpriemerne veľa.
"Už menej nás teší opätovný návrh poslancov na zatvorené nedele, kde prišlo len k recyklovaniu pôvodného nápadu bez akejkoľvek aktualizácie dát," doplnil Krakovský.
Mimovládky rozhodnutie vítajú
Mimovládne neziskové organizácie privítali rozhodnutie vlády zachovať asignáciu dvoch percent v jej súčasnej podobe bez zmien.
"Väčšina financií z asignácie 2 % je využívaná v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ako aj v oblasti vzdelávania a kultúry, teda tam, kde štát často nedokáže efektívne zabezpečiť služby občanom vo svojej réžii. Chceme pomáhať a toto nám umožní v našej pomoci pokračovať," skonštatoval predseda komory mimovládok Marcel Zajac.
