Kým v susednom Česku sa ceny elektriny a plynu pre domácnosti zvyšujú, lebo tamojšia vláda obmedzila ich dotovanie, na Slovensku sa ani v budúcom roku nezmenia. Vyplýva to z nariadenia, ktoré na návrh ministerstva hospodárstva schválil kabinet Roberta Fica.
Prebehlo to v zásade ako vlani. Aj vtedy koncové ceny pre domácnosti zastropovala vláda Eduarda Hegera krátko na to, ako Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v zmysle zákona stanovil takzvané regulované ceny, ktoré boli výrazne vyššie.
Rozdiel bol v tom, že terajší premiér Fico využil rozhodnutie ÚRSO na vlastný politický marketing a ako zámienku na odvolanie predsedu úradu Andreja Jurisa. „My nájdeme riešenie, aby cena plynu nešla v roku 2024 hore,“ napísal Robert Fico vo vyjadrení (poslal ho aj do redakcií, s ktorými po opätovnom nástupe k moci ostentatívne prerušil komunikáciu).
V skutočnosti riešenie hľadať nemuseli, lebo využili, respektíve len mierne rozšírili schému, ktorú vlani navrhla Hegerova vláda.
Čo sa teda v cenách energií na budúci rok (ne)zmení, čo sa ešte môže zmeniť a koľko to bude daňových poplatníkov stáť? INDEX odpovedá na najdôležitejšie otázky.
1. Prečo bude vláda dotovať ceny elektriny a plynu aj v budúcom roku?
Ceny oboch komodít na burze od extrémnych vrcholov vlani v lete dramaticky klesli, pričom elektrinu pre domácnosti v zmysle zmluvy, dohodnutej predchádzajúcou vládou, výhodne dodávajú Slovenské elektrárne.
Výsledné faktúry by však bez štátnej podpory išli nahor, pretože samotná komodita z nich tvorí len polovicu. Zvyšok sú takzvané distribučné poplatky, ktoré dodávatelia navrhli zvýšiť.
Na riziko rastu cien pre domácnosti rádovo v desiatkach percent v budúcom roku v prípade, že vláda neprijme mimoriadne opatrenia, upozornil ÚRSO už v lete.
2. Aké ceny navrhol ÚRSO a v čom Fico skreslil realitu?
ÚRSO určil regulovanú cenu plynu pre domácnosti na úrovni 79 eur za MWh, čo predstavovalo medziročný pokles o 27 percent.
Oproti cenovému stropu, ktorý na tento rok stanovila Hegerova vláda a pred regulovanými cenami má prednosť, však išlo o viac než dvojnásobný nárast. ÚRSO k tomu ešte dodal, že cenový strop na roku 2024 zatiaľ (nová) vláda neprijala.
(zdroj: ÚRSO)Fico rozhodnutie ÚRSO a jeho šéfa Jurisa teatrálne komentoval. „Rozhodli o zvýšení ceny plynu pre domácnosti o 125 percent bez toho, aby nám aspoň brnkol, že, haló, vláda, vy sociálnodemokratickí a národní dementi, tu máte, na, darček od predchádzajúcej vlády, zdochnite,“ napísal.
Expert na energetiku opozičnej strany SaS Karol Galek to komentuje slovami, že premiér zavádzal verejnosť, prípadne ani nerozumie tomu, ako funguje regulácia cien energií.
„Avizované viac ako dvojnásobné zvýšenie nie je voči tohtoročným regulovaným cenám, ale zastropovaným cenám určeným vládou na základe nariadenia,“ vysvetlil.
„Namiesto riešenia cien plynu pre domácnosti na budúci rok sa (Fico - pozn. red.) hádže o zem a chce odvolať vedenie nezávislého regulačného úradu a dosadiť si vlastných povoľných úradníkov,“ dodal ešte podpredseda SAS Branislav Gröhling.
Vláda naozaj promptne odvolala predsedu ÚRSO Jurisa a na tento post vymenovala Jozefa Holienčíka. Úradu už v minulosti šéfoval, no v roku 2017 pre kauzy a na tlak vtedajšieho premiéra - Fica - abdikoval.
Ceny plynu a elektriny môžu vyletieť, sľuby Hlasu narazia na realitu Čítajte 3. Ako a pre koho vláda zadotuje ceny elektriny a plynu?
Vláda navrhuje pokračovať v regulovanej cene silovej elektriny (komodity) pre domácnosti na úrovni 61,20 eura za megawatthodinu (MWh) tak, ako to bolo aj v tomto roku.
