Máme jedny z najlacnejších cien energií v Európe. Napriek tomu ich ide vláda dotovať viac ako miliardou eur v situácii, keď máme obrovský rozpočtový schodok. Energetický analytik Radovan Potočár hovorí, že vláda dotuje ceny elektriny a plynu ľahkovážne a plošne. Adresná pomoc by bola síce administratívne náročná, ale dá sa to urobiť.
Plošné dotácie energií budú drahé a ich konečná výška ešte nie je istá. “Dopredu výdavky vieme odhadnúť len nahrubo, závisia od budúcej spotreby, od cien na trhu a od ďalších kompenzácii vlády. To sú premenné, ktoré nevieme,” vysvetľuje pre INDEX Potočár.
Podľa neho energetický nacionalizmus nemá v Európe význam a odstrihnúť sa od susedov by bolo kontraproduktívne.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo máme lacné energie,
- ktoré štáty dotujú elektrinu a plyn ešte štedrejšie,
- koľko bude štát stáť energetická pomoc tento rok,
- sme energeticky sebestační?
Ako drahé máme energie pre domácnosti v porovnaní s okolitým krajinám?
Pri plyne aj pri elektrine sme podľa Eurostatu hlboko pod priemerom Európskej Únie (EÚ). Plyn máme lacnejší asi o polovicu, elektrinu asi o tretinu. Lacnejší plyn majú domácnosti len v Maďarsku a Chorvátsku. Česko je zhruba na úrovni priemeru EÚ. Elektrinu má lacnejšiu len pár krajín, napríklad Maďari, Poliaci a Chorváti. Údaje sú za prvý polrok tohto roka.
Maďarsko dotuje ceny viac ako my?
Áno. Priamo či nepriamo pri plyne aj pri elektrine.
Aké sú to vlastne regulované, štátom dotované či zastropované a trhové ceny energii?
Chápem, že bežní ľudia v tom môžu mať zmätok. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) určuje každý rok regulované ceny. Pre rok 2023 sa v praxi neuplatnili, lebo bývalá Hegerová vláda cez krízovú reguláciu zastropovala tieto ceny a zadotovala ich. Tie sú podstatne nižšie ako regulované. Napríklad pri plyne zastropovanie znamenalo, že ceny oproti roku 2022 stúpli o 15 percent, hoci regulované ceny vzrástli na viac ako dvojnásobok.
Trhové ceny sú dôležité pre výpočet regulovaných cien. ÚRSO sleduje trh a pokiaľ ceny v referenčnom období vzrastú, tak sa prejavia v regulovaných cenách.
Referenčné obdobie je aké a kto ho určuje?
Je to obdobie v roku, ktoré sa berie do úvahy pri určovaní regulovaných cien. Jeho určenie je v rukách ÚRSO. Pri plyne je to 12 mesiacov od septembra do októbra. V prípade elektriny to je druhý a tretí kvartál tohto roka. Pre dodávateľov je to dôležitá informácia, že práve v tomto období by mali gro komodity nakupovať, aby sa príliš neodchýlili od regulovanej ceny. Potom v priebehu roka už dokupujú len menšie množstvo elektriny a plynu.

Aká bude cena na faktúrach
Ministerstvo hospodárstva navrhlo pokračovať v regulovanej cene takzvanej silovej elektriny pre domácnosti na úrovni 61,2 eura za megawatthodinu (MWh) tak, ako to bolo aj v tomto roku po dohode so Slovenskými elektrárňami. Aká bude koncová cena elektriny pre domácnosti so všetkými poplatkami, ktorú uvidia na faktúre?
Táto silová elektrina sa dodáva ako takzvaný baseload z jadrových elektrární, ktoré majú nepretržitú vyrovnanú produkciu. Domácnosti však nepotrebujú rovnaký objem elektriny ráno aj večer. Z tejto surovej elektriny sa musí vytvoriť dodávateľský produkt, ktorý kopíruje diagram spotreby domácností a dodáva sa tak elektrina podľa ich potreby.
To robí Slovenský plynárenský priemysel, pre ktorý to znamená dodatočný náklad, lebo niečo k nej musí dokúpiť na trhu. Nie sú to malé náklady, vláda SPP vlani poskytla aj na tieto nákupy pol miliardy eur. Dodávka tejto elektriny tvorí len 40 percent z finálnej ceny, zvyšok sú rôzne sieťové poplatky, napríklad, distribučné poplatky či tarifa za prevádzku systému, z ktorej sa podporujú zelené zdroje elektriny. Tá niekedy tvorila aj 20 percent z koncovej ceny elektriny pred zdanením.
Tieto poplatky už idú súkromným distribútorom?
Nie, distribučným spoločnostiam idú len distribučne poplatky. Zvyšok ide štátnym firmám ako Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS) či Organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). Napokon sa k cene priráta 20-percentná DPH. Finálna cena, ktorú uvidia ľudia na faktúrach elektriny, môže byť okolo 190 eur MWh. Resp. deleno tisíc, lebo sumy sú v KWh.
Pri plyne pre domácnosti bude aká cena?
Komodita je hlavnou časťou ceny plynu a tvorí asi dve tretiny. Zvyšok je distribúcia a preprava. Eustream (pološtátna firma, pozn.red.) robí prepravu cez potrubia. Distribúciu robí distribútor (SPP distribúcia, pozn.red.) priamo do jednotlivých domácnosti.
Cena surovej komodity je zastropovaná vládou na 25 až 30 eur za MWh, niečo si k tomu prihodí Eustream, distribútor a pridá sa DPH. Finálna cena na faktúrach pre domácnosti bude okolo 50 až 60 eur za MWh.

Ceny tepla ostanú tiež nízke?
Tam je to zamotanejšie. Ide o ceny za ústredné kúrenie z teplární. Ceny sú rôzne podľa druhu výroby aj podľa lokality. Teplo sa vyrába najmä zo zemného plynu, z uhlia, ale aj z biomasy či odpadu.

Zarážajúca ľahkosť vlády
Opozícia hovorí, že podpora cien energií by mala byť adresná. Vláda sa bráni, že sa to nedalo stihnúť do konca roka. Na aké konkrétne skupiny obyvateľstva by mala pomoc smerovať?
Nie je jednoduché pomoc nastaviť adresne a nedá sa to za pár týždňov. Hovorí sa o tom už rok. Úspory z adresnosti môžu byť pre štát vysoké. ÚRSO na to už má štúdiu, kde odporúča pomáhať najmä zraniteľným domácnostiam postihnutých energetickou chudobou. Tú určil podľa násobku životného minima, ktorý by domácnosti ostal po odrátaní nákladov na energie.
Druhý prístup by bol podľa určitého podielu energetických výdavkov domácnosti na jej celkových výdavkoch. Štát by musel na to zozbierať údaje, ktoré má. Je to administratívne dobrodružstvo, ale dá sa to urobiť.
Dotácia cien energií má stáť podľa odhadov vlády 1,25 miliardy eur. Je to reálna suma?
Dopredu výdavky vieme odhadnúť len na hrubo, závisia od budúcej spotreby, od cien na trhu a od ďalších kompenzácii vlády. To sú premenné, ktoré nevieme. Určite to bude nižšie ako suma všetkých dotácií na tento rok, ktoré podľa môjho odhadu dosiahnu viac ako dve miliardy eur. Okrem toho sú skrytým nákladom tiež ušlé príjmy Slovenských elektrární, ktoré sú z časti štátne a nemôžu predávať elektrinu za trhové ceny.
Bude na to štát mať?
To neviem. V každom prípade pôjde o financie, ktoré si štát bude musieť požičať, vybrať na daniach alebo získať na iných príjmoch. V čase, kedy je potrebné verejné financie konsolidovať, vláda zasahuje do cien energií so zarážajúcou ľahkosťou.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že dotácie na energie sa rátajú ako jednorazový výdavok a nevstupujú do výdavkových limitov. Európska komisia ich však pokladá za trvalý výdavok. Ako to teda je?
To je metodologická otázka. Ale z môjho pohľadu nejde o jednorazový výdavok, veď už to bude na dva roky a môže to pokračovať aj v roku 2025.

Energetická sebestačnosť je chiméra
Peter Pellegrini na tlačovej konferencii k cenám energií naznačil, že Slovensko už nemusí byť v budúcnosti solidárne s inými krajinami Európy. Nechce našu lacnú elektrinu z jadra či z vodných elektrární posielať do zahraničia, kde stavili na nestabilnú solárnu a veternú elektrinu. Dajú sa energiám zavrieť hranice?
Je to chiméra, nie je možné sa odstrihnúť. Krajiny v Európe sú vzájomné prepojené cez rozsiahlu elektrickú sústavu.
Má nejakú výhodu byť prepojený s ostatnými krajinami?
Má. Keď dôjde k výpadku nejakého zdroja alebo neočakávanému výpadku na strane spotreby, tak elektrinu vieme doviezť od susedov. Výhoda je aj v tom, že spoločná sieť má väčšie takzvané výkonové číslo, vďaka čomu si vie poradiť aj s väčšími problémami, ktoré by sa nedali hasiť na národnej úrovni.
Od tohto roka sme energeticky sebestační. Dá sa hovoriť o nejakej energetickej suverenite, keď na Slovensku vyrobená elektrina pôjde len slovenským domácnostiam a firmám?
Ak sebestačnosť chápeme tak, že ročná tuzemská výroba elektriny je väčšia ako jej spotreba, tak sme. Ale aj napriek tomu k nám veľké množstvo elektriny prúdi z Česka aj z Poľska. Export elektriny zo Slovenska smeruje najmä do Maďarska či na Balkán. Výhoda je v tom, že nemusíme byť sebestační 24 hodín a sedem dní v týždni.
Bývalá vláda sa dohodla so Slovenskými elektrárňami, že budú prednostne posielať elektrinu domácnostiam. Robia taký energetický nacionalizmus aj iné štáty v Európe?
Robia. Napríklad nedávno sa francúzska vláda dohodla so štátnou spoločnosťou EDF na zabezpečení časti dodávok elektriny prednostne pre francúzske firmy a domácnosti. Diskutuje sa o reforme trhu s elektrinou v EÚ, ktorá sa už doťahuje a bude obsahovať aj tieto možnosti. Takéto dohody sa však budú musieť posudzovať Európskou komisiou.