Prišiel som, videl som, skrachoval som. Aj takto by sa dalo v krátkosti opísať podnikanie spoločnosti High Tatras Tower.
Známou sa stala vďaka kontroverzne postavenej Veži snov na Štrbskom Plese. Proti jej výstavbe sa postavili ochranári, aktivisti, ale aj mnohé známe osobnosti.
Ako sa ukázalo, firma zle odhadla možnosti trhu. Aj keď sa snažila odvrátiť finančné problémy, nakoniec ju dobehli.
Prešovský súd vyhlásil konkurz na prevádzkovateľa veže. Problémy má aj jeho akcionár, ktorý sa v konkurze ocitol tiež.

Toto ste tu postavili?
Aj keď väčšina väčších či významnejších stavieb je vďaka médiám dopredu známa, v prípade projektu na Štrbskom Plese to neplatilo. Aktivisti a médiá si novú výstavbu pri skokanských mostíkoch na Štrbskom Plese všimli, až keď bolo neskoro.
Stalo sa tak v roku 2019, keď sa v zemi objavili rozsiahle základy. Odborná i laická verejnosť sa zhodla, že takýto projekt do Tatier nepatrí.
Všimol si ho aj bývalý český prezident Miloš Zeman. „Plne súhlasím so slovenskými zelenými, respektíve slovenskými ekológmi, ak navrhujú, aby sa zbúrala táto ohyzdná rozhľadňa. Je veľmi praktické mať rozhľadňu v údolí,“ uviedol počas tohtoročnej návštevy Tatier.
Projekt pritom plánovali s veľkými očakávaniami. V roku 2019 ho prišiel podporiť svetoznámy horolezec Reinhold Messner. Vo veži malo vzniknúť múzeum, ktoré ponesie jeho meno a budú v ňom umiestnené aj jeho artefakty. Napokon z neho nič nebolo.
Navyše, investor upravoval aj ďalšie parametre. Ako upozornil Denník N, úradníci pri kolaudácii zistili, že projekt sa upravoval bez potrebných povolení. S tým, že zámerom bolo mať čisto komerčne orientovanú stavbu.
„Edukačný aspekt sa používa len ako greenwashing, teda predstieranie ekovýchovnej povahy celej stavby,“ uviedol prednosta Okresného úradu v Poprade Jozef Bednár.
Majiteľ budovy sa bránil a poukazoval na to, že síce došlo „k určitým dispozičným zmenám stavby“, podľa neho však nemali vplyv na náučnú funkciu veže. Prípadom sa zaoberal aj prokurátor. Hoci zistil viaceré porušenia zákona, výsledkom bolo len napomenutie.

Ozdravný plán nevyšiel
Problémy Veže snov sa tým však neskončili. Začiatkom tohto roka sa firma Effective CarService obrátila na súdy a požiadala o vyhlásenie konkurzu spoločnosti High Tatras Tower.
Prevádzkovateľ veže tento postup označil za „šikanózny s cieľom poškodiť spoločnosť a vyvinúť neprimeraný nátlak“.
Konkurzu sa vtedy ešte na istý čas vyhol, lebo požiadal súdy o reštrukturalizáciu. Podmienkou prežitia bolo, že vypracuje ozdravný plán, ktorý by presvedčil veriteľov.
A tých nebolo málo. High Tatras Tower sa už dlhšie objavuje aj medzi dlžníkmi Finančnej správy (dlh 91-tisíc eur), Všeobecnej zdravotnej poisťovne (17 651 eur) aj poisťovne Union (2137 eur).
Podľa FinStatu presiahli dlhodobé záväzky firmy 3,4 milióna eur, krátkodobé záväzky boli ešte o 400-tisíc eur vyššie.
Plán záchrany sa evidentne nepodarilo zostaviť a Okresný súd Prešov rozhodol o vyhlásení konkurzu.

Spoločnosť High Tatras Tower, ktorá vyhliadkovú vežu oficiálne prevádzkuje, od februára 2022 vlastnia právnička Andrea Havlátová Rajczyová a akciovka Royal Brabest Capital.
Predsedom predstavenstva v tejto spoločnosti je Roman Antal, ktorý je zároveň aj konateľom High Tatras Tower.
V konkurze sa ocitla aj Royal Brabest Capital. Takito patrí medzi dlžníkov Sociálnej poisťovne (dlh 24 745 eur) a Finančnej správy (15 385) a takisto o svoju existenciu bojovala pred súdmi. Návrh na vyhlásenie konkurzu podala opäť eseročka Effective CarService.
Čo bude ďalej
Za normálnych okolností by nastalo speňažovanie majetku spoločnosti. V prípade Veže snov je však skutočnosť o čosi zložitejšia. Firma totiž nie je vlastníkom veže, podľa katastra je napísaná na spoločnosť Tatra-Leasing.
Lízingovka pritom podniká ďalšie kroky. Dokazuje to aj plomba v liste vlastníctva, ktorá naznačuje, že veža zmení majiteľa. Je tak pravdepodobné, že atrakcia bude fungovať aj počas zimnej sezóny.
Súdi sa o milióny
Roman Antal sa zviditeľnil kauzou developerského projektu, ktorý pripravoval v roku 2006 v podtatranskej obci Veľký Slavkov. Súčasťou Okko G.E.R. malo byť golfové ihrisko, zábavné centrum, apartmány a kasíno.
Projekt sa nepodarilo zrealizovať, keď sa investori nevedeli dohodnúť so Slovenským pozemkovým fondom. Spor sa skončil na súde, keď si cyperská firma od štátneho úradu podľa týždenníka Plus 7 dní nárokuje 177 miliónov eur.