Vojnový konflikt na Ukrajine vyhnal na Slovensko viac než 30-tisíc Ukrajincov. Jedným z nich je podnikateľ Sergii Vaskov. Na Ukrajine rozbehol lízingovú spoločnosť Eska Capital. Ruská invázia jej spôsobila obrovské problémy a škody.
Vlani sa Sergii Vaskov aj s rodinou presťahoval na Slovensko a založil novú lízingovku Eska Finance. Pochvaľuje si daňové zaťaženie, komunikáciu s úradmi i veľký potenciál pre biznis.
„Účtovníctvo je jednoduché, komunikácia s daňovým úradom skvelá. Na Ukrajine to takto ani zďaleka nefunguje. Chcem tým povedať wow, pretože asi takto by to malo fungovať,” tvrdí Sergii VASKOV v rozhovore pre INDEX.
Čo sa v rozhovore dočítate?
- Aké bolo podnikanie na Ukrajine a čím si museli prejsť počas vojny.
- Čo ho oslovilo na Slovensku a nešiel na väčšie trhy na Západe.
- Aký má pohľad na ruské firmy a spoluprácu s nimi.
Plánujete sa ešte vrátiť domov?
Je to komplikovaná otázka. Žijeme na Slovensku s rodinou a sme tu spokojní. Keďže chceme rozvíjať biznis na medzinárodnej báze, zatiaľ nad návratom neuvažujeme.
Biznisovo naďalej pôsobíte aj na Ukrajine?
Áno, pretože nie je ľahké zastaviť finančný biznis zo dňa na deň. Hľadáme príležitosti na zlúčenie s niektorou bankou alebo inou finančnou inštitúciou, aby sme mali menšiu expozíciu na ukrajinskom trhu. Lenže počas vojny je to náročné.
Ukrajinskú firmu stále aj riadite?
Nie, pôsobíme ako spoluzakladatelia a členovia dozornej rady. Ukrajinská a slovenská spoločnosť má tých istých akcionárov, ale inak medzi nimi neexistuje žiadny vzťah, sú navzájom nezávislé. Chápeme, že investori a partneri môžu mať obavy, preto sme spoločnosti oddelili.
Tí, čo ušli z Donbasu, väčšinou skončili
Ako sa vám podnikalo na Ukrajine?
Začínali sme v roku 2008, keď vrcholila finančná kríza. Prišli sme s nápadom poskytovať úvery malým a stredným podnikom. Bolo pre ne obtiažne získať pôžičky od bánk, ktoré ich odmietali v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie.
Začínali sme tak, že sme ukrajinským bankám a lízingovým spoločnostiam pomáhali vysporiadať sa s klientmi, ktorí nesplácali úvery. Získavali sme od nich pohľadávky, s ktorými sme sa mali porátať.
Najväčší problém vznikal pri veľkých korporáciách. Mali vlastnú bezpečnostnú službu a právnikov, ktorí vás ako veriteľa nevpustili ani do ich priestorov. Nemohli sme takejto firme zobrať zábezpeku, ak nesplácala úver.
Zvyčajne sme sa s nimi roky súdili, a keď sme sa napokon dostali napríklad k výrobnému stroju, bol z neho kus šrotu. Najlepšie skúsenosti sme mali s malými a strednými podnikmi, pri ktorých sme ostali.
Čo vám ukázali vaše skúsenosti?
Malí podnikatelia platia úvery disciplinovane, pretože nimi financujú niečo, čo im zarába peniaze a živí rodiny. Ak nevládzu splácať pôžičku a nevedia sa z toho dostať, sú viac pri zemi.
Dá sa s nimi dohodnúť, snažia sa vyhnúť tomu, aby im veriteľ zobral traktor alebo nejaký stroj. Spolupracovať s malými podnikmi je tak menej rizikové ako v prípade veľkých spoločností.
Spoluzakladateľ spoločnosti Eska Finance Sergii Vaskov. (zdroj: Archív S.V.)Ukrajina prešla za uplynulú dekádu mnohými krízami, od roku 2014 je vo vojne s Ruskom. Ako ste ich v biznise zvládli?
Reálne sme začali úvery poskytovať v roku 2011. Krátko na to partnerská banka skrachovala, čo bola pre nás katastrofa. V krajine prebehla revolúcia (v roku 2013 proti proruskej vláde Viktora Janukovyča - pozn. red.), došlo k anexii Krymu a vojne na východe Ukrajiny (na Donbase - pozn. red.).
Práve tam sa však sústreďoval ukrajinský biznis, veľké priemyselné fabriky, okolo ktorých boli koncentrované ďalšie menšie firmy. Keď v roku 2014 vypukla vojna, rýchlo sme pochopili, čo sa deje, a museli sme robiť všetko pre to, aby sme minimalizovali straty.
Časť veľkých klientov sa totiž musela presťahovať z východu krajiny a vo väčšine prípadov v biznise aj skončili. Pre nás ako veriteľov to bola obrovská kríza. Krajina sa však v priebehu dvoch-troch rokov, našťastie, pozviechala.
Dá sa vôbec porovnať slovenské podnikateľské prostredie s ukrajinským?
Podnikanie na Ukrajine bolo veľmi komplikované. V dôsledku ruskej invázie sa v krajine zakaždým niečo stalo, čo sme nevedeli ovplyvniť. Navyše, na Ukrajine panuje obrovská korupcia a nulová vymožiteľnosť práva. Museli sme mať vlastnú bezpečnostnú službu, pretože polícia nám nikdy nepomohla.
Bolo to frustrujúce - platíte dane, a právo napriek tomu nie je na vašej strane. Po revolúcii sa situácia veľmi nezmenila, a keď vypukla vojna, tak sa zhoršila. Vzrástla kriminalita, policajti a súdy boli skorumpovaní. Uvedomovali sme si, že vojna nebude trvať pár mesiacov, ale dlhé roky.
Začali sme sa obzerať po Európe. Povedali sme si: Keď sme dokázali rozbehnúť podnikanie v skorumpovanej krajine, prečo by sme to nedokázali v Európe? Časom sa ukázalo, že sme mali pravdu a priestor na trhu sa pre nás našiel. Poviem vám, je to tu oveľa menej stresujúce ako na Ukrajine.
Ukrajinci chcú na Slovensku podnikať
Prečo ste si vybrali Slovensko? Je to relatívne malý trh a je na ňom silná konkurencia.
Ak by sme chceli začať podnikať vo veľkých európskych krajinách, ako je Francúzsko, Nemecko, Španielsko či Taliansko, potrebovali by sme obrovský kapitál, aby sme splnili legislatívne podmienky pre podnikanie vo finančnom sektore.
Na Slovensku je to oveľa ľahšie. V podstate neexistujú kapitálové požiadavky a založiť lízingovú spoločnosť, ktorá bude poskytovať úvery ďalším firmám, bolo jednoduché. Navyše, ľudia sú tu celkom otvorení.
Na našej pôvodnej myšlienke, ktorej cieľom je podnikať medzinárodne, sa nič nezmenilo. Zo Slovenska financujeme firmy v Česku a Poľsku. Chceme biznis rozšíriť aj o Maďarsko a Slovinsko.
Výhodou Slovenska je poloha v okolí veľkých trhov, na ktoré cielime. Bratislavské letisko nie je veľké, ale blízko je Schwechat. Navyše, na Slovensku nie je daňové zaťaženie príliš vysoké...
To počujeme prvýkrát...
Dane na Slovensku nie sú nízke ani vysoké, ak ich porovnáme s ostatnými krajinami. Je to taký stred. Systém je prehľadný, transparentný, nie je komplikovaný.
Účtovníctvo je jednoduché, komunikácia s daňovým úradom skvelá. Napríklad DPH dostaneme od daňového úradu späť do dvoch mesiacov. Na Ukrajine sa to nikdy nedialo. Chcem tým povedať vau!, pretože asi takto by to malo fungovať.
Aké máte doterajšie obchodné výsledky?
Na Slovensku sme zatiaľ poskytli viac než sto úverov. Nie je to veľa, ale rastieme. Najväčší hráč na trhu ČSOB Leasing poskytuje taký objem úverov, ktorý je väčší ako celý ukrajinský trh. Ukrajina má síce obrovský trh, ale veľkým faktorom je šedá ekonomika, ktorá utláča finančný trh.
Na Slovensko prišli mnohé zahraničné firmy, je najväčším výrobcom automobilov v Európe na obyvateľa a okolo týchto tovární vzniklo množstvo menších podnikov. Každá takáto firma niečo potrebuje. Dodávku, nákladné auto, bager. Máme teda veľa možností.
Mysleli sme si, že primárnym trhom bude financovanie nákladných a úžitkových vozidiel, ale o lízing žiadajú aj farmári z Poľska. Ich záujem nás prekvapil.
Snažíte sa podchytiť aj Ukrajincov, ktorí na Slovensku podnikajú?
Sami sme prisťahovalci a dobre si uvedomujeme, aké ťažké je začať podnikať v cudzej krajine a získať na to peniaze. Dostať úver majú problém dokonca mnohé domáce malé podniky, pretože banky od nich žiadajú detailný biznis plán a plnenie prísnych podmienok.
Pre imigrantov je to ešte väčší problém. Ak nemajú trvalý pobyt, nikto im nepožičia. Rozumiem postoju bánk a plne to akceptujem. Na druhej strane, Ukrajinci tu chcú pracovať a mnohí sú vo svojej brandži profíci, a nejde len o robotníkov bez pridanej hodnoty.
Veľa Ukrajincov jazdí v Bratislave taxíkmi. Ozývajú sa vám aj oni?
Samozrejme. Máme jedného klienta, ktorý si na Slovensku otvoril taxi službu. Podnikal s ňou ešte na Ukrajine, ale pre vojnu musel utiecť. Predal všetko, čo mal, a prišiel sem.
My sme mu rozbeh taxislužby pomohli úverom. Darí sa mu, čo je veľmi dobré, pretože takíto ľudia sa stávajú súčasťou ekonomického života krajiny.
Obrovský problém v Európe vidím v tom, že imigranti sa spoliehajú na pomoc vlády. Každý mesiac čakajú na sociálne dávky a to, že im štát bude financovať bývanie. Ak takýto imigrant dostane šancu stať sa súčasťou ekonomiky, integruje sa a začne pracovať, bude aj platiť dane a bude pre ekonomiku prospešný.
Riziko hodnotia inak ako banky
Finančný sektor je konzervatívny a založený na dôvere. Nestretli ste sa ako ukrajinská firma v tomto smere s problémami?
Istá neistota je vždy, ale v praxi sme to my, kto poskytuje úver. Keď ho niekomu schválime, nerieši, kto mu peniaze poskytol.
Veľa ľudí ani inú alternatívu nemá. Chcú si kúpiť napríklad starší traktor, ale banka im úver nedá, pretože má prísne pravidlá. Aktívum - traktor - je pre ňu príliš staré, biznis je malý alebo žiadateľovi jednoducho neverí, že bude schopný úver splácať.
Takto sme získali mnoho klientov, ktorí si nás našli. Nám je úplne jedno, či je to Poliak, Ukrajinec, Slovák alebo Nemec. Snažíme sa im dať šancu.
Ako vyhodnocujete riziko?
Na hodnotenie klienta používame umelú inteligenciu a otvorené dáta. Príkladom je kamionista, ktorý pracuje pre logistickú firmu. Ušetril si peniaze a chce si kúpiť vlastný kamión a pracovať na seba.
Na takého klienta sa nedá uplatniť model skóringu z bánk, ktorý nazerá na jeho predchádzajúci cash flow. Ak vodič kamiónu ešte nemá tržby, banka ho vyhodnotí ako rizikového a úver mu neposkytne.
My sa pozeráme na cash flow do budúcnosti. Náš model vyhodnotí príjmy a výdavky na základe bankového výpisu. Vyčíta z neho, že žiadateľ dostával mzdu a kde utrácal peniaze.
Ak to bola pravidelne káva na čerpacích staniciach a na diaľniciach, tak je zrejmé, že nejde o podvod. Tieto dáta nám potvrdia, či takýto človek skutočne pracuje ako kamionista.
V prípade farmára sa pozeráme na to, či vlastní alebo si prenajíma pôdu. Ak ju nemá, zrejme ide o podvodníka. Navyše, financujeme relatívne likvidne aktíva. Poľnohospodárska technika, nákladné autá či ľahké stavebné stroje majú vysokú zostatkovú hodnotu a ľahko sa predajú, pretože pri ne existuje veľký sekundárny trh.
Spolupracujete po vypuknutí vojny aj s ruskými klientmi?
Ruská expozícia na Ukrajine bola obrovská. Rusi mali pred rokom 2014 veľké akcionárske podiely vo veľkých spoločnostiach, v telekomunikačnom či bankovom sektore na Ukrajine. Odvtedy sme sa od nich odstrihli a spolupracujeme len s ukrajinskými firmami alebo s nadnárodnými spoločnosťami.
Sergii Vaskov (39)
Na Kyjevskej národnej univerzite Tarasa Ševčenka vyštudoval Fakultu medzinárodného práva. V roku 2011 založil na Ukrajine lízingovú spoločnosť Eska Capital. Od roku 2022 pôsobí na Slovensku pod hlavičkou firmy Eska Finance.
