Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk. Prepísal ho Oliver Kostanjevec.
"Ak niekto hovorí, že banky majú na Slovensku neprimerané alebo nadmerné zisky, tak buď tomu nerozumie alebo nehovorí pravdu zámerne,“ hovorí DANIEL KOLLÁR, prezident Slovenskej bankovej asociácie a riaditeľ Československej obchodnej banky (ČSOB).
Parlament rokuje o rozpočte aj konsolidačných opatreniach. Medzi nimi sú vyššie zdravotné odvody pre zamestnávateľov aj bankový odvod. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že vláda síce zvýšila príjmy v rozpočte, ale verejné financie nezachraňuje dostatočne.
V rozhovore sa dočítate:
- či banky rokovali s vládou o bankovom odvode,
- aké budú jeho následky,
- prečo sú banky podľa neho dojnou kravou vlád,
- čo si myslí o bonifikácii hypoték.
Bankový odvod je 30 percent z hrubého zisku. Vláda nezavádza bankový odvod z vkladov, ako za predchádzajúcich vlád Roberta Fica (Smer), a banky zdaní špeciálnym odvodom regulovaných firiem. Rokovali ste o tom alebo ste sa to, rovnako ako zamestnávatelia, dozvedeli z tlačovky a z vlády, na ktorú to priniesli?
Bohužiaľ sme sa to dozvedeli takisto z tlačovky, z médií. Samozrejme, boli chodbové reči, že sa niečo na banky chystá.
Najskôr to bola bonifikácia hypoték, kde sme reagovali tak, že som z pozície šéfa asociácie poslal list na ministerstvo financií. Navrhli sme pracovné rokovania, ako bývalo dobrým zvykom za posledných 20 rokov, čo som v bankovej asociácii. Nenasledovalo žiadne rokovanie.
Takže bez ohlasu?
Áno. Bez ohlasu zostal aj druhý list, ktorý som písal k očakávanému bankovému zdaňovaniu, ktoré bolo predstavené až koncom minulého týždňa.
Začiatkom decembra som posielal list, že podľa všetkého sa zdá, že budú banky zdaňované, tak asi by bolo patričné si sadnúť za jeden stôl a baviť sa o tom, čo sa chystá. Že sme pripravení predstaviť aj naše protiargumenty alebo dopadové štúdie. Normálne sa baviť o tom, čo sa ide diať.
Je to doteraz bez ohlasu. Mal som možnosť oficiálne reagovať až na tripartite v pondelok tento týždeň, kde som bol pozvaný v rámci Republikovej únie zamestnávateľov.
Vystúpil som asi desať minút a vytiahol som hlavné argumenty, že ako vnímame bankové zdaňovanie a čo to môže spôsobiť pre ekonomiku.
Hlavný dôvod zavedenia bankového odvodu, o ktorom hovorí premiér, je podľa neho mimoriadne vysoký zisk bánk. Má byť výsledkom zvyšovania úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky a marží, na ktorých podľa Roberta Fica banky zarábajú. Vy naopak hovoríte, že máte nízke marže a nízke zisky. Ako vás rozsúdiť?
To sú fakty. Vieme predložiť fakty, aká je ziskovosť bankového sektora v susedných krajinách.
Jedine Poľsko je nižšie, čo sa týka ziskovosti bankového sektora, enormným zdanením. Poľsko je však samostatne obrovský trh, kde žije do 40 miliónov obyvateľov. Vystačí si aj s vlastným bankovým sektorom. To je rozdiel. Na Slovensku je 92 percent bánk vlastnených zahraničnými investormi.
Sme veľmi malá krajina, nemáme takých silných lokálnych investorov, aby sme mohli mať väčšinu kapitálu vlastneného slovenskými investormi. Sú tu, ale tvoria len osem percent.
Znamená to, že zahraniční investori sú tu z nejakého dôvodu. Z toho, z akého sú tu zahraničné automobilky, že tu zarobia. Ziskovosť na Slovensku bola 8,3 percenta v roku 2022. To je zisk deleno vložený kapitál. Základná ekonomická formula.
Tento rok predpokladám, že keď presiahneme magickú miliardu, o ktorej sa pred voľbami tak rado hovorilo, ziskovosť môže stúpnuť niekde k deväť a pol, možno k desiatim percentám. Toto číslo stále bude najnižšie v eurozóne a jedno z najnižších aj v celej Európskej únii.
Máme tie čísla k dispozícii, sú na úrovni minimálne dvanásť percent a priemer na úrovni 13 až 15 percent. Tie čísla má Národná banka Slovenska, keby mal niekto záujem si overiť to, čo hovorím. To je pred zavedením bankového odvodu.
Po prvé, ak niekto hovorí, že banky majú na Slovensku neprimerané alebo nadmerné zisky, tak buď tomu nerozumie alebo nehovorí pravdu zámerne. To sú dve možnosti. Nič medzi tým neexistuje.
Po druhé, ak dôjde k takému zdaňovaniu, aké je ohlásené a pravdepodobne to aj prejde cez parlament, tak sa ziskovosť zníži o ďalších 30 percent budúci rok, o 25 v ďalšom a tak ďalej. Dostaneme úplne na okraj ziskovosti sektora v porovnaní s inými krajinami.
Keďže tu máme väčšinu zahraničných investorov, znamená to, že budú veľmi rozmýšľať, čo budú robiť na Slovensku. Či tu zostanú, či budú sem naďalej prilievať kapitál. Každý rok zo zisku, čo banka dosiahne, 55 percent zostáva na Slovensku v banke na ďalšie úverovanie. Zvyšných 45 percent ide vo forme dividend zahraničným akcionárom.
“Podnikatelia zo zahraničia sa pozerajú aj na atmosféru v spoločnosti. Emocionálne zneisťuje investorov, keď vidia, že sa zákony menia takto rýchlo a razantne.
„
Je asi nereálne, že by banky odišli zo Slovenska. Predpokladám, že takéto kroky budú znamenať vyššie poplatky, alebo že to musia zaplatiť ľudia a klienti, nie?
Mám na to troška iný názor, pretože za posledných sedem rokov odišlo zo Slovenska približne sedem bánk. Buď sa stali pobočkami zahraničných bánk, sfúzovali sa alebo odišli. Odchádzajú a neprichádzajú nové. Je to o atraktivite Slovenska. Prečo sem prišli automobilky? Pretože tu mali komparatívnu výhodu oproti iným krajinám, napríklad nižšie mzdy.
Z týchto istých dôvodov prišli v minulosti na Slovensko aj zahraniční investori, ale s vierou, že dôjde k postupnému rastu ekonomiky a že tu budú zarábať v porovnaní s inými krajinami. Týmto zdaňovaním sa spochybňuje strategická perspektíva Slovenska v očiach zahraničných investorov.
Nehovorím, že dôjde, ale môže dôjsť u niektorých bánk, najmä u menších, k prehodnoteniu, či tu zostanú, či neodídu do podoby zahraničných bánk. Riadil som pobočku zahraničnej banky. ČSOB bola do roku 2008 pobočkou českej ČSOB. Potom som ju menil na plnohodnotnú akciovú spoločnosť.
Viem veľmi dobre, ako funguje pobočka. Neinvestuje na Slovensku. Preberá produkty a riešenia zo zahraničia. Pridanú hodnotu, ktorá znamená tvorbu pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou tvoria plnohodnotné dcérske spoločnosti.
Banky na Slovensku investujú ročne 200 až 250 miliónov len do IT sektora. Je to na kybernetickú bezpečnosť, ochranu či digitálne riešenia. Tvoríme významný podiel pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou. Ak chceme hovoriť o Slovensku s dlhodobou perspektívou, banky predstavujú jedných z väčších investorov do tohto sektora.
K druhej otázke, či dôjde k zdražovaniu alebo premietaniu cien len spomeniem, že banky musia z titulu nariadenia Európskej centrálnej banky a Európskej bankovej autority, ktoré explicitne povedali, že každý náklad vrátane daňových nákladov, sa musí premietnuť do cenotvorby úverových produktov.
Ak by to banky nepremietli, porušujú tieto nariadenia, pretože musia pre zachovanie vlastného zdravia premietnuť do cenotvorby všetky vstupy. Dane sú súčasťou. Aj keby sme nechceli, tak to musíme urobiť. To nehovorím alibisticky.
Takže budú drahšie hypotéky.
Je to normálny spôsob podnikania, každá daň sa premieta do ceny, či je to DPH, či je to banková daň. Samozrejme, všetko bude o niečo drahšie. Na druhej strane chcem ale podotknúť, že zdanenie je enormné, 30 percent zo zisku.
Keby niekto akémukoľvek podnikateľovi zobral 30 percent zo dňa na deň, tak to nedokáže premietnuť okamžite do cien. Klienti si nezoberú takú drahú hypotéku alebo spotrebný úver. To sa nedá plne premietnuť. Musíme postupne.
Máte nejaké vysvetlenie, prečo sú banky dojnou kravou? Nie je to prvá ani jediná vláda, ktorá mala takéto nápady.
Môžem len hypoteticky uvažovať, lebo to je otázka na druhú stranu. Mne je to osobne ľúto. Som vo finančníctve 25 rokov, z toho dvadsiaty rok som v bankovníctve. Je veľká škoda, že niektoré vlády viac, niektoré menej, ale táto vláda nás trvalo má ako triedneho nepriateľa.
Možno, že je táto téma ľahko predateľná, lebo ľudia historicky majú banky spojené s nejakými zdieračmi. Je to škoda, pretože bez bánk nefunguje ekonomika. Nikto ešte nevymyslel nič lepšie. V Amerike je z väčšej miery ako u nás financovaná ekonomika aj kapitálovými trhmi, fungujú tam burzy. To na Slovensku a v Európe zďaleka tak nefunguje.
V Európe, a najmä na Slovensku, sa musíme spoliehať plne na banky. Každý rast ekonomiky, každé percento, je vďaka úverovaniu. Banky tu musíme mať. Musíme s nimi žiť, či ich máme radi alebo nie, sú tu.
Banky majú možnosť pomáhať ekonomike. Majú možnosť a povinnosť aj transferovať európske fondy rôznymi formami. Je veľa rôznych typov podpôr ekonomiky, či už na obnovenie budov či rodinných domov, aj cez covid krízu pretekalo cez banky množstvo miliónov.
Škoda, že sa banky dostávajú do takejto nepriateľskej pozície, pretože oveľa lepšie by sa dala ekonomika podporovať, keby sme sedeli za jedným stolom s rôznymi ministerstvami, najmä s ministerstvami hospodárstva a financií a bavili sa o tom, čo spraviť pozitívne pre ekonomiku.
Keď sme pri hypotékach, vláda predstavila aj doplácanie vyšších splátok pri refinancovaniach a zvýšených úrokoch. NBS hovorí, že plošná podpora nie je nutná. Máte čísla, že pre koľko ľudí by to reálne mohol byť problém, verzus pre koľko to ideme financovať?
Áno, samozrejme, tú analýzu sme iniciovali v júni či v júli. Keď boli prvé ataky na nás, že treba prísť nejakou samoreguláciou hypoték, tak sme vyvolali iniciatívu s ministerstvom financií a s NBS, aby sme spoločne, a hlavne oni ako nezávislá inštitúcia, urobili analýzu. Lebo majú agregované údaje za celý sektor.
Výsledkom boli čísla, ktoré hovoria, že približne desať percent obyvateľstva má hypotéky, len desať alebo jedenásť percent z nich môže mať zvýšenú splátku hypotéky do 200 eur. Takže len jedno percento bude mať výrazné zvýšenie hypotéky.
Zároveň to neznamená, že budú mať problémy, zvýšenú mieru splátky. Každá banka však pri poskytovaní hypotéky musí urobiť senzitívnu analýzu dopadu potenciálneho nárastu úrokových sadzieb. To sa robilo.
Modelovali ste, či to zvládne splácať ten človek, keby sa zvýšili.
Presne tak. Každý jeden človek, ktorý si bral hypotéku, bol modelovaný a na každom sa preukázalo, že na to má. Samozrejme, medzitým mohlo dôjsť k strate zamestnania, k zmene rodinnej situácie, ale bavíme sa o jednom percente obyvateľov. Podľa bankovej asociácie, podľa národnej banky, podľa bývalého ministerstva financií nie je treba žiadnu plošnú podporu hypoték robiť.
Je to politické rozhodnutie tejto vlády, pretože to sľúbila pred voľbami. Je to ich rozhodnutie, v zásade to nič zlé neurobí, ľuďom sa pomôže, troška to možno urýchli hypotekárny trh. Na druhej strane, nedá mi nepodotknúť, že tu dochádza k tomu, že učíme ľudí nezodpovednosti.
Nie je načase, aby sa podnikateľský sektor začínal trošku viac ozývať aj pri okliešťovaní právneho štátu? To je tiež dôležité pre podnikateľské prostredie. To, či sa domôžete spravodlivosti na súdoch, či sa tu efektívne bojuje proti korupcii. Ide expresne za dva týždne prejsť novela, ktorá má zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a ktorá úplne mení trestnú politiku. Aj pranie špinavých peňazí, to sa týka aj bánk a vášho sektora, alebo trestov za korupciu. Znepokojuje vás to?
Myslím si, že takto zásadné veci, či je to zdaňovanie, zmena Trestného zákona či zmeny v justícii by mali predovšetkým prebiehať oveľa dlhšie. Za oveľa širšej diskusie. S právnymi analýzami, kde sa budú môcť vyjadriť všetci, ktorí do toho majú čo povedať, vrátane verejnosti.
Nemyslím si, že to, že sa to deje takto rýchlo, je dobré pre túto krajinu. Spôsobuje to demonštrácie na námestiach. To nepridáva k pokoju. Podnikatelia zo zahraničia sa pozerajú aj na atmosféru v spoločnosti. Emocionálne zneisťuje investorov, keď vidia, že sa zákony menia takto rýchlo a razantne.
Nie som tu za seba, ale za bankovú asociáciu. Nechce sa mi vyjadrovať ku konkrétnym zmenám, čo sa týka prokuratúry či Trestného zákona. Na to sú iní a iné platformy. Myslím si však, že by sa to malo diať oveľa pomalšie, aby diskusia prebehla profesionálne a mohlo by sa aj analyzovať, či je to zákonný proces alebo nie.
