BRATISLAVA. Slovensko sa v pondelok počas rokovaní ministrov energetiky v Bruseli pripojilo k Európskej charte pre vietor, informoval riaditeľ tlačového odboru ministerstva hospodárstva Peter Podstupka.
Obsahom iniciatívy je napríklad zrýchlenie povoľovacích procesov, transparentnejšie prostredie na prípravu projektov veterných elektrární, ale aj záväzky členských krajín na vybudovanie nových kapacít počas rokov 2024 - 2026.
Slovensko je na predposledné vo využívaní vetra
Pripravovaná charta je súčasťou Akčného plánu pre veternú energetiku, ktorý Európska komisia predstavila ešte v novembri.
Člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Lacko minulý týždeň pripomenul, že Slovensko je na predposlednej priečke vo využívaní vetra, pričom patrí ku krajinám najzávislejším od dovozu plynu, napríklad aj z Ruskej federácie.
Slovenská elektrina nemôže byť iba pre Slovákov. Je to chiméra (rozhovor) Čítajte Dodal, že kým iné krajiny vrátane Česka či Poľska začali aj v dôsledku energetickej krízy vytvárať podmienky na rýchlejší rozvoj veternej energetiky už v roku 2022, Slovensko zatiaľ stále prešľapuje na mieste.
Potenciál enegie pre státisíce domácností
Projekty veterných elektrární podľa SAPI stále brzdia administratívne aj iné bariéry.
"Pritom veterné elektrárne sú aj cestou, ako znižovať závislosť od ruského plynu, čo bola jedna z výhrad agentúry Fitch pri rozhodnutí o znížení ratingu Slovenska," upozornila asociácia.
V súčasnosti členovia SAPI pracujú na projektoch veterných elektrární s inštalovaným výkonom viac ako 1100 MW v celkovej hodnote presahujúcej 1,4 miliardy eur.
Pokiaľ by sa zrealizovali tieto projekty, mohli by ročne vyrobiť približne tri terrawatthodiny (TWh) elektriny, čo by stačilo na pokrytie ročnej spotreby 736 000 domácností.
