BRATISLAVA. Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií má v budúcom roku do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu.
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia viaceré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, schválili v utorok poslanci Národnej rady. Rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.
Za zákon hlasovalo 78 zo 135 prítomných zákonodarcov. Proti bolo 49 poslancov, ôsmi sa hlasovania zdržali.
Vyššie dane aj odvody
Mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty s licenciou od Národnej banky Slovenska (NBS) má do štátneho rozpočtu budúci rok priniesť 336 miliónov eur. Odvod bude mať prvý rok sadzbu 30 percent, ktorá bude následne klesať o 5 percentuálnych bodov (p. b.) ročne až na úroveň 15 percent v roku 2027. Nebude sa platiť z pasív očistených o vlastné imanie ako v minulosti, ale z hospodárskeho výsledku. Banky a ďalšie subjekty ho tak budú platiť, iba ak dosiahnu zisk.
Ďalším zo schválených opatrení je predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu o jeden rok, od čoho sa očakáva dodatočný príjem 179,8 milióna eur.
Deficit klesne len mierne. Je to predbankrotový rozpočet, tvrdí opozícia (otázky a odpovede) Čítajte Od začiatku budúceho roka sa tiež zvýši daň z pridanej hodnoty (DPH) na alkohol v reštauračných zariadeniach z 10 percent na 20 percent, čo by do štátneho rozpočtu malo priniesť 27 miliónov eur. Úpravou prejde aj sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá sa však nebude vzťahovať na pivo a víno, vďaka tomu má štát získať takmer 18 miliónov eur.
Od 1. februára sa zvýši spotrebná daň na tabak, a to približne o 40 centov na krabičku. Štát má takto získať dodatočných 106 miliónov eur.
Opätovne sa zavedie minimálna daň z príjmu právnických osôb (DPPO), tzv. daňová licencia. Jej výška bude odstupňovaná podľa príjmov firiem. Rozpočtu má priniesť 102,4 milióna eur.
Odvod do 2. dôchodkového piliera sa zníži zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá. Štát takto získa takmer 365 miliónov eur. Vládna koalícia to prezentovala ako riešenie, ktoré umožní v roku 2024 vyplatenie 13. dôchodku aj rodičovského dôchodku v plnej výške a nebude pritom potrebné vstupovať do mechanizmu venovania 2 percentá dane z príjmov.
Od budúceho roka sa zvýši aj zrážková daň z dividend z doterajších 7 % na 10 %. Opätovne sa tiež zavedie zdanenie kapitálových príjmov fyzických osôb z kryptomien.
Poslanci k zákonu prijali viaceré pozmeňujúce návrhy z výborov. Upravili napríklad termín zvýšenia dane z dividend, ktoré sa prvýkrát použije na príjmy za rok 2024, teda až v roku 2025.
V konsolidačnom balíku nechali zvýšenie zdanenia tabaku a cigariet týkajúce sa iba budúceho roka. Vynechali teda zmenu dane v ďalších rokoch, s ktorou sa naďalej počíta, ale upraví sa osobitne v ďalšej legislatíve. O mesiac tiež predĺžili možnosť dopredaja tabakových výrobkov s pôvodnou nižšou sadzbou dane.
Opozičné úpravy neprešli
Naopak, pri záverečnom hlasovaní parlament odmietol viacero návrhov opozičných poslancov. Marián Viskupič (SaS) navrhoval napríklad vypustiť z konsolidačného balíka zavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, či zvýšenie DPH na alkohol v reštauračných zariadeniach.
Slovensko vyše 20 rokov nedostalo horšiu známku. Ficovo míňanie nie je jediné riziko Čítajte Viskupič tiež navrhol vypustenie ustanovení, ktoré súvisia so znižovaním odvodov do druhého piliera, ako aj zníženie mimoriadneho odvodu pre banky na polovicu. Vypustenie znižovania sadzieb do druhého piliera navrhol aj Štefan Kišš (PS).
V platnosti chcel Viskupič ponechať zrovnoprávnenie zdaňovania slovenských podielových fondov so zahraničnými, ako aj prijateľnejšie zdaňovanie ziskov z kryptoaktív. Taktiež navrhol zníženie sadzby dane z dividend na 0 percent, čo by podľa neho malo zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska. Chcel vypustiť aj niektoré novelizačné body týkajúce sa zvyšovania poplatkov v oblasti dopravy.
Jozef Hajko (KDH) zase navrhoval zachovať novozavedený inštitút rodinného stavebného sporenia, ktorý mal podľa doterajšej právnej úpravy začať fungovať od 1. januára 2024. Ešte pred jeho spustením sa však v rámci balíka konsolidačných opatrení ruší.
