Koaliční poslanci parlamentu schválili vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024. Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Hlas) ukončil rokovanie skôr, než vystúpili všetci prihlásení rečníci prostredníctvom schváleného procedurálneho návrhu.
Za návrh štátneho rozpočtu hlasovalo všetkých prítomných 79 poslancov Smeru, Hlasu a SNS. Odmietli pritom viacero pozmeňujúcich návrhov opozície.
V budúcom roku by mal deficit verejných financií klesnúť na 5,97 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), respektíve 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu z očakávanej úrovne 6,52 percenta HDP v tomto roku.
Deficit klesne len mierne. Je to predbankrotový rozpočet, tvrdí opozícia (otázky a odpovede) Čítajte Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali dosiahnuť 53,48 miliardy eur a výdavky 61,32 miliardy eur. V prípade samotného štátneho rozpočtu má byť schodok na úrovni 7,62 miliardy eur, pri príjmoch štátu 22,70 miliardy eur a výdavkoch 30,32 miliardy eur.
Ministerstvo očakáva pokles deficitu
Ministerstvo financií tvrdí, že k poklesu schodku prispejú prijaté konsolidačné opatrenia, a to najmä zdanenie vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, či zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera.
Zároveň predpokladá, že od roku 2025 budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie deficitu o jedno percento HDP ročne. Do roku 2026 tak vláda bude musieť predstaviť ďalšie konsolidačné opatrenia v objeme 1,6 percenta HDP, respektíve 2,3 miliardy.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však spochybňuje aj deklarované budúcoročné zníženie schodku. „Zlepšenie deficitu je spôsobené chybne započítanou alebo interpretovanou energo pomocou z eurofondov,“ upozornil výkonný riaditeľ kancelárie RRZ Viktor Novysedlák.
Ak by podľa neho ministerstvo financií postupovalo korektne, schodok by v budúcom roku narástol, a nie klesol.
Obavy RRZ a opozície po konzultácii s Eurostatom potvrdil aj Štatistický úrad SR. Podľa neho sa eurofondy na energo pomoc majú „s najväčšou pravdepodobnosťou“ účtovať v tomto roku, a to aj napriek tomu, že časť sa vyplatí v roku 2024. Konečné rozhodnutie štatistici zverejnia po započítaní celoročných údajov pravdepodobne na jar.
Výdavkové limity sú nedotiahnuté
RRZ tiež kritizovala, že rozpočet nezohľadňuje výdavkové limity prijaté ešte vládou Eduarda Hegera. K dodržiavaniu výdavkových limitov sme sa zaviazali v pláne obnovy. Ak nebudú fungovať, Európska komisia to môže brať ako zvrátenie míľnika plánu.
Za jeho splnenie sme pritom už peniaze dostali, takže nám hrozí, že nám zastaví, alebo skráti budúce platby, prípadne nás bude sankcionovať inak. V stovkách miliónov eur. A nejde len o peniaze, ktoré by sme museli vracať, alebo by nám ich stopli. Ide aj o stratu dôvery.
Rozpočtové provizórium sa využíva ako strašiak, nie je to žiadna tragédia (rozhovor) Čítajte „Doteraz sme boli lídrom EÚ v čerpaní peňazí z plánu obnovy. Ak by sme jeho míľniky nedodržali, boli by sme prvá krajina v EÚ, ktorá tak urobí. Porušili by sme sľuby, ku ktorým sme sa zaviazali,“ upozorňuje Novysedlák. Čím neskôr k ozdraveniu pristúpime, tým to bude podľa neho bolestnejšie.
V polovici decembra RRZ zverejnila výdavkové limity na nasledujúce tri roky. Sú zhovievavejšie k míňaniu ako tie staré z februára tohto roka. Na rok 2024 môže vláda minúť až 47 miliárd eur. Predtým to bolo len 44 miliárd. Limity navyše budú každý rok stúpať o viac ako miliardu eur.
"Vláda schválením rozpočtu bez výdavkových limitov porušuje zákon, neplní európske fiškálne pravidlá a ohrozuje tým platby z plánu obnovy. Keďže vláda napriek našim výzvam konsoliduje len naoko, ďalej nás zadlžuje, dôsledkom je zníženie nášho ratingu a výrazne drahšie financovanie dlhu," dodal v rozprave poslanec Štefan Kišš z Progresívneho Slovenska.
Dlh bude rásť naďalej
Vláda plánuje znižovať deficit, ale dlh bude rásť. Na budúci rok by mal byť na úrovni 59 percent HDP. V roku 2026 by malo zadlženie Slovenska dosiahnuť 61,4 percenta výkonu ekonomiky.
Dlh sa začne stabilizovať až vtedy, ak bude deficit pod troma percentami. Vláda do roku 2026 deklaruje snahu znížiť deficit na štyri percentá HDP. To podľa Novysedláka ani pri predpokladanom ekonomickom raste nepostačuje na stabilizáciu dlhu.
Dane, II. pilier, odvody, prídavky na deti. Čo všetko sa zmení v roku 2024? (prehľad) Čítajte V súčasnosti si Slovensko požičiava asi za štyri percentá ročne, kým vlani platil štát úroky 2,5 percenta. Zaradili sme sa tak ku krajinám, ktoré si požičiavajú tak draho ako Grécko či Chorvátsko, pričom tieto štáty majú horší rating ako Slovensko.
RRZ vypočítala, že ak sa bude škrtať iba pol percenta HDP, Slovensko bude v tomto roku splácať 1,2 miliardy eur a do roku 2027 narastú náklady na obsluhu dlhu až na 2,5 miliardy eur.
Predseda RRZ Ján Tóth v podcaste Index pripomenul, že máme veľa dočasných príjmov a trvalé navýšenia výdavkov. To je riziko pre udržateľné verejné financie.
„Vláda nemá schopnosť ani záujem ozdravovať verejné financie, iba sa snaží nejakými účtovnými trikmi zakryť, že deficit bude vyšší a zadlžovanie ďalších generácií sa ešte zhorší. Nasmerovali krajinu na grécku cestu,“ povedal na margo rozpočtu predseda progresívcov Michal Šimečka.
„Cenzor“ Pellegrini ustúpil Ficovi
Ukončenie rozpravy k rozpočtu zdôvodnil Pellegrini tým, že trvala plné štyri rokovacie dni. Opoziční poslanci, najmä z hnutia Slovensko, niekoľko hodín čítali pozmeňujúce návrhy a robili tak obštrukcie.
Pellegriniho krok sa však nepozdáva ani ďalším opozičným stranám. Predseda hnutia Progresívne Slovensko a podpredseda parlamentu Michal Šimečka uviedol, že je to proti zásadám demokracie a ide o nebezpečný precedens.
"V Progresívnom Slovensku sme zástancami odbornej a vecnej diskusie, také boli aj príspevky poslancov nášho klubu v rozprave. Z Pellegriniho sa stal cenzor," uviedol Šimečka.
Povedal tiež, že vníma, že koalícia je frustrovaná z obštrukcie: "Je to len jej vina, že sme sa do tejto situácie dostali. Riešenie sme jej ponúkali opakovane - stačilo stiahnuť z rokovania promafiánsky balíček a rozprava k rozpočtu mohla byť už dnes za nami."
Vládnej koalícii podľa Šimečku nejde o štátny rozpočet, či ľudí, ale o beztrestnosť a pomstu: "Trestať pre spôsob politiky Igora Matoviča celú opozíciu, a vôbec demokraciu na Slovensku, je neprípustné."
Podobne reagovalo KDH. "Ak by vládna koalícia stiahla novely trestného zákona a zákona o ochrane oznamovateľov, situácia by bola úplne iná. Za chaos v parlamente teda môže plne vládna koalícia, a nie opozičné strany," uviedol predseda KDH Milan Majerský.
"Naša predsedníčka klubu Martina Holečková ešte v pondelok navrhla, aby sa o štátnom rozpočte začalo rokovať skôr. Tento návrh koalícia odmietla a Peter Pellegrini o ňom nedal v pondelok ani hlasovať," vysvetlil šéf KDH.
Nezmyselné naťahovanie času zo strany hnutia Slovensko neznamená podľa Majerského, že celú diskusiu o rozpočte možno uťať. "Takéto správanie vládnej koalície je blízke autoritárskemu režimu a nie novej politickej kultúre, ktorú pred voľbami sľuboval Peter Pellegrini," dodáva.
SaS avizuje aj podanie ústavnej sťažnosti. Predseda poslaneckého klubu Branislav Gröhling pripomenul, že Pellegriniho rozhodnutie ukázalo, ako si predstavuje riadenie Národnej rady.
Pellegrini reagoval na apel premiéra Roberta Fica, ktorý strašil rozpočtovým provizóriom a tým, že ľudia nedostanú pomoc s drahými energiami či hypotékami.
Hrozbou provizória naozaj často operuje pri rýchlom prijímaní rozpočtu. Ide však o legitímny a relatívne štandardný proces, ktorý sa môže využiť práve preto, aby sa získal čas na kvalitnejšiu diskusiu o rozpočte.
„Aj ratingovky berú provizórium ako niečo štandardné, čo majú aj iné krajiny. Pri rozpočtoch samospráv je to tiež bežné. Nie je to žiadna tragédia,“ povedal v nedávno v rozhovore pre INDEX výkonný riaditeľ kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Viktor Novysedlák.
