Vláda Roberta Fica (Smer) chce podľa programového vyhlásenia podporiť viac spaľovní odpadu. Túto myšlienku podporuje aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).
Podľa neho má Slovensko potenciál na vybudovanie dvoch až troch spaľovní. Na porovnanie, v Česku sú štyri veľké spaľovne odpadu.
Slovenské úrady momentálne posudzujú projekty na osem nových zariadení na spaľovanie odpadu.
V článku sa dočítate:
- Či je lepšie odpad spáliť, alebo vyhodiť na skládku,
- aký je rozdiel medzi odpadom, ktorý pália cementárne a spaľovne,
- či nové spaľovne budú musieť odpad dovážať,
- kto sú investori do nových spaľovní?
Lepšie ako skládkovanie, ale...
Investori obhajujú výstavbu spaľovní tým, že je to lepšia forma likvidácie odpadu ako skládkovanie. Už menej zdôrazňujú, že z hľadiska odpadovej hierarchie je to druhá najhoršia forma.
Argumentujú aj tým, že elektrická energia a teplo, ktoré pri spaľovaní vzniknú, sú vhodnou náhradou za dodávky plynu a ropy z Ruska.
„Zároveň sa do obehového hospodárstva vracajú kovy získané zo škvary, ktorá ostáva po procese energetického zhodnocovania,“ vysvetľuje Ladislav Halász, regionálny riaditeľ spoločnosti Ewia, ktorá plánuje na Slovensku postaviť najviac spaľovní.
Odporcovia spaľovní oponujú, že elektrina zo spaľovne má dvojnásobne väčšiu uhlíkovú stopu, ako je priemer pri jej bežnej výrobe v EÚ.
Aj envirorezort priznáva, že primárnym účelom Zariadenia na energetické využitie odpadov (ZEVO) - čo je výraz, ktorý používajú aj investori, lebo nemá negatívny nádych ako spaľovňa - je spracovanie odpadu a až následne výroba tepla a elektriny.
„Preto je ich energetická efektívnosť nižšia v porovnaní s bežnými zariadeniami na kombinovanú výrobu tepla a elektriny,“ vysvetľuje.
Teplo zo spaľovní podľa oponentov nevyváži ich negatívny efekt na ovzdušie. „Viac energie sa ušetrí recykláciou, než sa získa spálením odpadu,“ tvrdí ekologický aktivista a poslanec parlamentu za Progresívne Slovensko Michal Sabo.

Metán zo skládky či CO2 zo spaľovne
Minister Taraba hovorí, že Slovensko je skládkovacia superveľmoc. V skutočnosti deväť krajín EÚ skládkuje výrazne viac, medzi nimi Česko, Španielsko a Portugalsko.
Navyše, miera skládkovania na Slovensku sa dlhodobo znižuje. Zo 75 percent v roku 2011 klesla na 41 percent v roku 2021. Naopak, miera recyklácie v tomto období narástla z 11 na 49 percent. Cieľom je recyklácia komunálneho odpadu na úrovni 65 percent do roku 2035.
Bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča (Demokrati) oponuje, že opatrenia, ktoré navrhuje Taraba, zo Slovenska spravia odpadovú dieru v strednej Európe. Slovensko podľa neho nebude skládkovacia, ale spaľovacia veľmoc.
Obhajcovia spaľovní tvrdia, že nerecyklovateľný komunálny odpad by skončil na skládkach, ktoré produkujú skleníkový plyn metán a môžu znečisťovať podzemné vody.
„Emisie skleníkových plynov zo skládkovania sú na úrovni 880 kilogramov CO2 na tonu odpadu. Z rovnakého množstvo odpadu vyprodukuje ZEVO 400 kilogramov CO2,“ porovnáva Halász.
„Separáciou biologicky rozložiteľných zložiek sa dá z veľkej časti predchádzať vzniku metánu na skládke. Pri horení vzniká CO2 vždy,“ oponuje Sabo.
Biologicky rozložiteľný kuchynský odpad tvorí na skládkach viac ako 40 percent celkového množstva odpadov.
Zákaz ukladať nedotriedený a neupravený odpad na skládku sa však na Slovensku viackrát odložil pre odpor samospráv. Sťažovali sa na nedostatok dotrieďovacích liniek. Okrem toho by to znamenalo vyššie miestne poplatky pre obyvateľov, čo nie je u starostov, ktorí chcú byť znovuzvolení, populárne.
Ešte donedávna bol termín začiatok roka 2024. Taraba ho posunul opäť o rok. „Koná tak, aby vytváral podmienky pre vznik nových spaľovní,“ myslí si Kiča.

Koľko odpadu dokážeme spáliť
Slovensko má podľa Saba už dnes dostatočné kapacity energetického zhodnocovania komunálnych odpadov v spaľovniach a cementárňach na úrovni 685-tisíc ton ročne. Po rozšírení spaľovní v Bratislave a Košiciach sa kapacita zvýši na 830-tisíc ton ročne.
„Keď sa dostavia prevádzka na bioodpady, ktorú plánuje SPP, kapacita sa aj bez výstavby nových spaľovní priblíži jednému miliónu ton,“ dodáva Sabo. Podľa prognózy envirozerortu bude pritom v roku 2035 zmesového komunálneho odpadu menej než 1,1 milióna ton.
Halász však tvrdí, že ak chce Slovensko splniť záväzok znížiť mieru skládkovania komunálneho odpadu do roku 2035 na desať percent, treba dobudovať kapacity na energetické zhodnotenie odpadu na úrovni 550-tisíc ton. A to aj vtedy, ak sa rozšíria existujúce spaľovne v Košiciach a Bratislave.
„V každej európskej krajine, ktorá už takúto mieru skládkovania dosiahla, je miera energetického zhodnotenia odpadu nad 25 percent,“ dodáva. Na porovnanie, na Slovensku je to len osem percent.

Nie je odpad ako odpad
Odporcovia spaľovania argumentujú, že ak by sa na Slovensku postavili všetky plánované zariadenia, povedie to k závislosti od dovozu komunálnych odpadov zo zahraničia. Podľa Kiču by sa ho muselo dovážať ročne 660-tisíc ton.
Odpad sa dováža už teraz v objeme viac ako 600-tisíc ton. Spaľujú ho cementárne. Pri výrobe cementu potrebujú teplo, ktoré získavajú z tuhého alternatívneho paliva (TAP), čo je spracovaný nerecyklovateľný odpad. Aj cementárne sú ochotné spracovať viac domáceho odpadu, ak bude v dispozícii.
Dovoz odpadu zo zahraničia pre spaľovne je podľa Halásza mýtus. ZEVO podľa neho využíva na výrobu energie zmesový komunálny odpad a práve tento druh odpadu má výnimku z voľného pohybu odpadov, čiže platí zákaz jeho spracovania v slovenských spaľovniach. Odpad, ktorý sa dováža na Slovensko, je vo forme TAP, ktoré sa využíva v cementárňach ako náhrada fosílnych palív.
„Budajova predstava, že zakážeme dovoz odpadu zo zahraničia a potrebu cementární budeme riešiť cez výrobu TAP zo zmesového komunálneho odpadu, ktorý dnes skládkujeme, je legislatívna aj technická utópia,“ dopĺňa. Ján Budaj ako minister životného prostredia bol proti výstavbe nových spaľovní.
Kontrolovať dovoz odpadu zo zahraničia má Slovenská inšpekcia životného prostredia. Podľa Kiču je cezhraničné prúdenie odpadov ťažko kontrolovateľné a vytvára priestor pre rôzne nelegálne aktivity.
„Taraba by mal predstaviť jasný strategický dokument založený na dátach a lokalitách, kde ich chce umiestniť, typ odpadov, aby sme o tom mohli viesť vecnú debatu vrátane zapojenia miestnych obyvateľov. Inak sa nezbaví dojmu obyčajného lobistu za spaľovací biznis,“ dodáva.
Odborníci na odpadové hospodárstvo tvrdia, že v pojme nerecyklovateľný odpad, ktorý používajú investori aj minister Taraba, je problém. Komunálny odpad, ktorý sa do tejto kategórie hádže, je podľa nich čiastočne recyklovateľný, len by sa mal lepšie vytriediť.
„V rámci marketingu skupiny profitujúce zo spaľovní často tvrdia, že chcú spaľovať údajne len nerecyklovateľný odpad, ktorý nedokážeme recyklovať z technických alebo z ekonomických dôvodov,“ tvrdí Sabo.
Väčšina komunálnych odpadov je podľa neho recyklovateľná: „Správa britského ministerstva životného prostredia uvádza, že len osem percent zo zmesového odpadu z domácností je ťažko recyklovateľných.“
Kto stojí za spaľovňami
- OLO: Bratislavský mestský podnik dokáže spáliť 160-tisíc ton odpadov ročne. Po plánovanom rozšírení to má byť 260-tisíc ton.
- Kosit (Košice): Dcérska firma finančnej skupiny Wood & Company spaľuje 80-tisíc ton odpadu ročne, kapacitu chce rozšíriť o 100-tisíc ton. Wood & Company získal Kosit v čase, keď bol v Košiciach primátorom Richard Raši (vtedy Smer, dnes Hlas). Spolumajiteľ finančnej skupiny Ľubomír Šoltýs dlhodobo odmieta spojenie so Smerom, jeho spolužiakom bol Peter Žiga.
- Slovnaft: Plánuje výstavbu spaľovne, ktorá dokáže zhltnúť 317-tisíc ton odpadu ročne.
- Ewia: Firma, za ktorou stoja investori z Wood & Company, plánuje päť nových spaľovní. Projekt pri Šali má mať ročnú kapacitu 100-tisíc ton odpadu, ostatné od sto- do 150-tisíc ton odpadu.
- Danucem: Cementáreň v Turni nad Bodvou chce spaľovať 115-tisíc ton ročne.
- Tepláreň Žilina: Patrí do štátne firmy MH Teplárenský holding.
- Slor: Projekt pri obci Drienov v okrese Prešov počíta s kapacitou 95-tisíc ton odpadu ročne. Spolumajiteľom firmy Slor je riaditeľ energetickej firmy Koor Milan Orlovský.
- Granya: Za projektom spaľovne v Hontianskych Tesároch s kapacitou 130-tisíc ton odpadu stoja podnikatelia z Nových Zámkov a Nitry.