Slovenský manažér Braňo Vargic v USA investoval do startupu Pourter, ktorý vyrába mobilné prívesy na pouličnú stravu (street food). Covid podľa neho dramaticky zmenil reštauračný biznis v New Yorku. Preto tam cíti veľkú príležitosť. A nielen tam.
„Moderné streetfoodové vozíky majú celosvetový potenciál a rozmýšľame, že jeden privezieme na ukážku aj na festival Pohoda,“ hovorí Braňo Vargic, ktorý v minulosti pracoval ako manažér v Tatra banke aj v Raiffeisen Bank. Neskôr odišiel do Ázie - v Home Credit Vietnam riadil veľké digitálne projekty a digitalizácii sa venoval aj v taiwanskej životnej poisťovni Phu Hung Life Insurance.
Vietnam je podľa neho komunistická krajina len v politike, no pokiaľ ide o ekonomiku, vládne tam tvrdý kapitalizmus. „Čínske maniere vo Vietname nie sú. Je to prozápadná krajina,“ vysvetľuje Braňo Vargic v rozhovore pre INDEX.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa v New Yorku predávajú hotdogy vo vozíkoch zo 70. rokov,
- prečo je vietnamský komunizmus iný ako ten čínsky,
- prečo v USA skúsenému manažérovi nedajú kreditku.
Kto kupuje streetfoodové vozíky, kto sú vaši zákazníci?
Keď som do tohto biznisu vstupoval, primárne som si predstavoval, že to budú reštaurácie, ktoré chcú byť aj mobilné.
Tušil som tiež, že zákazníkom môžu byť v USA veľmi populárne remeselné pivovary, prípadne lokálni výrobcovia destilátov. Je pre nich lacnejšie ponúkať nápoj z mobilných prívesov, ako prevádzkovať reštauráciu či bar.
Okrem toho, rastie aj popularita samoobslužných prívesov, kde si nápoj sám načapujete a zaplatíte kartou. No zistil som, že zákazníkmi môžu byť aj golfové ihriská.
Tam sa môže predávať street food?
Nie priamo na ihrisku, ale v rámci areálu ako vysunuté pracovisko reštaurácie. Jedlo sa uvarí v reštaurácii a v prívese sa len zohrieva, čo je jednoduchšie, aj pokiaľ ide o vybavenie vozíka.
Ďalší segment zákazníkov sú bejzbalové či futbalové štadióny, hudobné festivaly, zoologické záhrady. Ak by ste si na týchto miestach chceli prenajať stabilný stánok, ste limitovaný miestom, kde môže stáť. Náš mobilný príves si postavíte prakticky kdekoľvek.
Bankári si na obed nekupujú hotdog
V USA je zakázané piť alkohol na verejnosti. Ako to riešite s pivnými prívesmi?
Cez covid sa v Amerike vytvorili takzvané sociálne zóny. Keď ľudia nemohli byť v reštauráciách, tak mesto vyčlenilo niekoľko ulíc, kde sa mohli prechádzať s alkoholom v ruke. Tieto zóny ostali aj po covide. No naše prívesy ponúkajú aj nealko.
Kde mobilné prívesy vyrábate a kde sa už používajú?
Vyrábame ich v meste Grand Rapids v Michigane. Predali sme ich už po celých Spojených štátoch. Najviac ich máme v Grand Rapids, viacero v Texase a Arizone. Záujemcovia sa hlásia aj z Floridy, Tennessee a ďalších amerických štátov.
Chystáte sa aj do New Yorku? Stánky s pouličným jedlom sú tam silno regulované.
Chceme to tam tento rok skúsiť. Máte pravdu, že mesto pre streetfoodových predajcov dlho nevydávalo licencie a opäť s tým začalo až cez covid, vďaka čomu sa trh začal mierne otvárať. Väčšina licencií je však pridelená už dlho a trh ovláda určitá skupina ľudí, ktorá sa chráni pred konkurenciou.

Podobne ako sa taxikári bránili proti Uberu?
Veľmi podobne. Navyše, reguluje sa aj veľkosť a tvar mobilného prívesu s jedlom. Musí mať napríklad zarovnané blatníky, aby nevystupovali, a oje vozíka musia byť odnímateľné. Newyorské prívesy sú pre tieto špecifiká pre nás samostatnou produktovou líniou.
Na čo sú tieto špecifiká dobré?
Mesto sa tým chráni, aby ho niekto nezažaloval, ak sa o to potkne a zraní. A berie do úvahy aj priechodnosť chodníkov.
Napriek regulácii a relatívne uzatvorenému trhu vidíte v New Yorku príležitosť?
Áno, lebo súčasné prívesy sú zo 70. rokov a väčšina z nich má naftové generátory. Naše prívesy sú ekologické, na solárnu energiu.
Navyše, New York dal developerom veľkých kancelárskych budov väčšiu voľnosť v tom, čo môžu mať pred budovou. Náš cieľ je ich osloviť a presvedčiť, aby tam mali naše mobilné prívesy.
Budete ich len predávať alebo aj prevádzkovať?
V New Yorku ich chceme aj prevádzkovať. A nebudeme v nich predávať len hotdogy. Stánky s hotdogmi sú na turistických miestach, ale nie na Wall Street.
Bankári si na obed nekupujú hotdog, ale niečo iné, viac trendy. Preto chceme ponúkať aj avokádové šaláty, poke, tacos či viac európskej kuchyne, prípadne burgery z našej sesterskej značky Regal Burger.
Covid dramaticky zmenil reštauračný biznis v New Yorku. Je to pre nás príležitosť.

Privezieme ho na ukážku na Pohodu
Koľko stojí váš streetfoodový príves?
Priemerne asi 85-tisíc dolárov, záleží na vybavení.
To je dosť. Prečo je taký drahý?
Drahé je solárne a batériové riešenie, ktoré dokáže utiahnuť príves celý deň, pretože v jeho výbave môže byť napríklad TV obrazovka s reklamnou plochou.
Drahá je aj gastro technológia. Kvalitný kávový espresso stroj stojí sedemtisíc dolárov. Ak k tomu prirátate ďalšie veci, nabaľuje sa to. Je to ako s autami, čím viac vychytávok v ňom chcete, tým je to drahšie.
Ponúkate prívesy aj na lízing?
Na to máme finančných partnerov. Náš príves sa amortizuje omnoho pomalšie ako bežné auto, je preto zaujímavým artiklom pre poskytovateľov lízingu.
Koľko prívesov ročne vyrobíte?
Plán na rok 2024 je sto kusov. Stále sme startup.
Akú máte konkurenciu?
Firmy, ktoré predávajú mobilné prívesy za polovičnú cenu, ale v neporovnateľne horšej kvalite bez high-tech riešení.
Prečo by si zákazníci mali vybrať váš produkt, keď je výrazne drahší?
Vyberú si náš príves, lebo ho dobre marketujeme. Dávame si záležať na vysokej kvalite spracovania, ale aj na tom, aby bol súčasťou príbehu brandu jeho majiteľa. Okrem toho, na vozík vieme namontovať veľkoplošnú obrazovku, ktorú môže využiť na predaj reklamy pre iných, lebo často stojí na frekventovanom mieste.
Moderné streetfoodové vozíky majú veľký celosvetový potenciál a rozmýšľame, že jeden privezieme na ukážku aj na festival Pohoda.

Vietnam je komunistický len v politike
V minulosti ste robili vo firme, ktorá predávala životné poistenie vo Vietname. Bol oň záujem? Ázijčania sa v minulosti spoliehali skôr na rodinu, a nie na poistenie či dôchodky.
Životnú poistku si človek kupuje, keď už zarába dosť na to, aby sa dal poistiť. Vo Vietname veľmi rýchlo rastie stredná trieda, najmä vo veľkých mestách.
Strední manažéri, ktorých som riadil vo Vietname, zarábali okolo štyritisíc dolárov mesačne, takže si mohli dovoliť hypotéku aj poistenie. Situácia na tomto trhu sa teda rýchlo mení. Najbližších desať rokov to bude doslova Klondike.
Bráni komunistický režim na Vietname príchodu zahraničných poisťovní na trh?
Ani nie. Najväčším hráčom je síce pološtátna domáca poisťovňa, ale sú tam všetky veľké poisťovne z celého sveta. Vietnam je komunistický len v politike, pokiaľ ide o ekonomiku, vládne tam tvrdý kapitalizmus.
Čínske maniere vo Vietname nie sú. Je to prozápadná krajina. Čo sa týka rýchlosti rastu ekonomiky, Európa a USA oproti nemu spia.
Sú Vietnamci pred USA a Európou aj v platobnom biznise?
Určite. Cez telefón tam zaplatíte takmer všetko. Populárne sú aj platby cez QR kódy. Na porovnanie, v USA ešte stále fungujú papierové šeky a bežne musíte s bankou komunikovať faxom.
Finančné služby boli kedysi v USA na najvyššej úrovni, teraz bolo pre mňa takmer nemožné si tam založiť účet. Banky ma považovali za tínedžera bez úverovej histórie a mal som problém dostať aj kreditku. Napriek tomu, že manželka je Američanka a má kreditnú históriu.
Prečo je to tak?
V USA je veľa malých regionálnych bánk. Sú tam aj hráči ako JP Morgan Chase či Bank of America, ale sú takí veľkí, že urobiť zmeny im trvá veľmi dlho.
Nefungujú tam ani zrýchlené platby medzi bankami, ktoré sú bežné v eurozóne (SEPA platby, pozn. red.). Chcú tam presadiť niečo podobné, ale regionálni bankári sú proti, lebo sa boja vysokých nákladov na zmenu.
Spôsobuje to problémy aj v biznise?
Jeden náš zákazník z Tennessee zaplatil za príves šekom. Naša banka dala peniaze zo šeku na špeciálny účet a potom si v klientovej banke overovala, či je šek krytý.
To trvalo tri dni. Keď im krytie potvrdili, trvalo ďalšie tri dni, kým sa peniaze objavili na našom účte. Pri výrobnej firme, ako sme aj my, to spôsobuje problém s cash flow.
Vo Vietname ste investovali do startupu, ktorý ponúka odložené platby za tovar (Buy Now, Pay Later - BNPL). O čo išlo?
Je to produkt splátkového predaja skombinovaný s vlastnosťami kreditky. Potrebujete na to prístup k veľkému množstvu dát, pomocou ktorých dokážete veľmi rýchlo v online priestore vyhodnotiť rizikovosť klienta.
Splátkový predaj je vo Vietname veľmi populárny. Najmä preto, že v porovnaní s kreditkou je to veľmi jednoduchý produkt. Kreditky populárne nie sú, sú skôr statusovou záležitosťou pre bohatších.
Ako sa startupu darí?
Predali sme ho. Nebol to veľký finančný úspech, ale bola to pre mňa obrovská skúsenosť. Najmä s ohľadom na technológiu. Od nuly sme vybudovali aplikáciu vrátane prepojenia na platobné brány a zdroje dát pre vyhodnotenie rizikovosti klienta.
Vietnamci dokážu veľmi rýchlo prijať nové technológie. Tamojší zákazník je veľké hravé dieťa, novinky veľmi rád vyskúša a ak fungujú, rýchlo ich adoptuje. Aj preto tam platobný biznis napreduje míľovými krokmi.
Odložené platby sú populárne aj v USA. Tam sa neprejavuje konzervativizmus zákazníkov?
Nie, lebo Američania sú naučení na kreditky. Od kreditky k BNPL nie je ďaleko. Rozdiel je len v tom, že BNPL neponúkajú plastovú kartu a sú omnoho jednoduchšie.

Zamestnancov nájdete aj na facebooku
Investovali ste aj do firmy Jobangels, ktorá sa zameriava na pasívnych kandidátov na trhu práce. Čo to znamená?
Pomáhame firmám organizovať a aktívne riadiť kampane na sociálnych sieťach, aby sa ich ponuky objavovali relevantným záujemcom. Podobne ako veľké e-shopy máme veľa dát, vďaka ktorým vieme firmám poradiť, na ktorej sociálnej sieti by mali mať reklamu na svoje pracovné miesta.
Keď firma hľadá kandidáta na pozíciu do stredného manažmentu, bude inzerovať na facebooku?
Pri tejto pozícii je väčšinou jasné, že pôjde na LinkedIn. Ale sú pozície, pri ktorých klient môže váhať, kde ich inzerovať, a my mu vieme poradiť.
Napríklad tímlíder v call centre je síce manažér, ale nie stredný. Takže ak firma osloví kampaňou na facebooku dobrého operátora v call centre, z ktorého vyrastie tímlíder, je to pre ňu veľmi efektívne.
Koľko ľudí, ktorí hľadajú prácu, je pasívnych?
Asi 70 percent. Preto je veľmi dôležité komunikovať svoju značku aj pre ľudí, ktorí prácu nehľadajú.

Braňo Vargic
Študoval na Cornell University USA, IESE School of Business v Barcelone a Erasmus University v Rotterdame. Kariéru začínal v poradenskej firme Hay Group. Potom pracoval ako šéf HR v Tatra banke, od roku 2015 ako manažér pre M&A v českej Raiffeisen Bank. V roku 2017 odišiel do Home Credit Vietnam, kde riadil veľké digitálne projekty. Digitalizácii sa venoval aj v taiwanskej životnej poisťovni Phu Hung Life Insurance. Investoval do vietnamského BNPL startupu Ree-Pay. Od augusta 2023 pôsobí v USA ako výkonný riaditeľ spoločnosti Pourter, ktorá sa zaoberá výrobou prémiových streetfoodových vozíkov.