BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala rozpočet na budúci rok, zvažuje však, že zákon napadne na Ústavnom súde.
Hlava štátu podpísala aj zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Celková lex konsolidácia s osemnástimi opatreniami dosahuje sumu takmer dve miliardy eur.
Vyššie dane i odvody
Vláda Roberta Fica zvyšuje dane pre Slovnaft, spotrebné dane na tabak a tvrdý alkohol, zníži príspevok do druhého piliera z 5,5 percenta na 4 percentá z hrubej mzdy, či o jeden percentuálny bod zvýši zdravotné odvody pre zamestnávateľov a živnostníkov.
Deň Ústavy SR, ktorý pripadá na 1. september, zostane štátnym sviatkom, ale nebude už dňom pracovného pokoja. Zákon tiež obsahuje zavedenie bankovej dane, vyššie dane na dividendy, či opätovné zavedenie daňových licencií pre právnické osoby. Medzi opatreniami je aj zrušenie zníženej 10-percentnej sadzby DPH na alkohol v reštauráciách. Sadzba sa od budúceho roka zvýši na 20 percent.
Koaliční poslanci schválili štátny rozpočet, pred tým predčasne zrušili rozpravu Čítajte Obeťou hľadania úspor pri znižovaní deficitu verejných financií tak budú aj ľudia sporiaci si na penziu v druhom dôchodkovom pilieri. Príspevková sadzba do druhého piliera sa od začiatku budúceho roka trvale zníži zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá z hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
Nižšia sadzba do druhého piliera znamená, že väčšia suma dôchodkových odvodov zostane v Sociálnej poisťovni. V budúcom roku tak Sociálna poisťovňa týmto krokom získa takmer 365 miliónov eur, v roku 2025 takmer 462 miliónov eur a v roku 2026 takmer 497 miliónov eur.
Od začiatku budúceho roka sa zvýšia zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a samoplatiteľov.
Sadzba poistného pre zamestnávateľov stúpne z 10 percent na 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca a sadzba poistného pre samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa zo 14 percent na 15 percent z ich vymeriavacieho základu.
Sadzba pre zamestnanca vo výške 4 percent z hrubej mzdy sa zachová. Zvýšenie sadzieb na zdravotné poistenie sa však bude uplatňovať len štyri roky, a to od 1. januára 2024 do 31. decembra 2027. Pôjde totiž len o prechodné opatrenie na stabilizáciu verejných financií.
Minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie pre SZČO od januára budúceho roka stúpne z pôvodne plánovaných 91,28 eura na 97,80 eura, teda o 6,52 eura mesačne.
Viac zaplatia aj banky
Celkové zdanenie bánk bude od budúceho roka podstatne vyššie, ako je tomu doteraz. Pôvodne zamýšľaný bankový odvod sa však stane súčasťou regulovaného odvodu.
Dane, II. pilier, odvody, prídavky na deti. Čo všetko sa zmení v roku 2024? (prehľad) Čítajte Cieľom súčasnej vlády je zabezpečiť, aby sa banky spolupodieľali na financovaní základných verejných funkcií štátu. Efektívna daňová sadzba bude dokopy podľa rezortu financií 45 percent. Regulovaný odvod pre banky spolu s daňou z príjmu tak dosiahnu v budúcom roku 580 mil. eur.
Znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 10 percent zo základu dane sa nebude vzťahovať na alkohol podávaný v gastro prevádzkach. Na alkohol podávaný v gastre sa od začiatku budúceho roka uplatní sadzba DPH vo výške 20 percent. Ide o jedno z opatrení z konsolidačného balíčka vlády Roberta Fica, ktoré schválil parlament. Štátu to prinesie ročne 27 miliónov eur.
Zvýši sa tiež základná sadzba spotrebnej dane na lieh. Sadzba stúpne o niečo vyše 6 percent, zo 130 percent na 138 percent. Znížená sadzba dane bude aj po zvýšení predstavovať 50 % zo sadzby dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Toto opatrenie štátu prinesie 17,9 milióna eur. Zvýšenie spotrebnej dane sa nebude vzťahovať na pivo a víno.
Konsolidačný balíček obsahuje aj zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Sadzba dane z tabaku, bezdymových tabakových výrobkov a cigariet stúpne k 1. februáru budúceho roka.
Vláda umožní o mesiac dlhší dopredaj tabakových výrobkov v maloobchode tak, aby tomuto segmentu nevznikli neprimerane vysoké náklady pre potrebu následného ničenia nepredaných tabakových výrobkov. Tým sa zároveň zabezpečí plynulejší prechod na novú vyššiu sadzbu dane z tabakových výrobkov.
Stúpne aj zrážková daň z dividend, a to zo 7 percent na 10 percent. Vláda Roberta Fica tiež opäť zavádza minimálnu daň z príjmov právnických osôb, ktorú musí daňovník odviesť bez ohľadu na výšku daňového základu resp. straty. Výška minimálnej dane závisí od ročného obratu. Minimálna daň dosiahne od 340 eur pri ročnom obrate firmy do 50-tisíc eur do 3 840 eur pri ročnom obrate nad 500-tisíc eur.
Rozpočet môže skončiť na súde
Prezidentka podpísala aj "zákon roka". Čaputová však zvažuje podanie na Ústavný súd z hmotnoprávnych aj procesných dôvodov, týkajúcich sa zákona.
Hlava štátu pritom vychádza aj zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, poukazujúcej na neistotu v prípade súladu schváleného rozpočtu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti.
Deficit klesne len mierne. Je to predbankrotový rozpočet, tvrdí opozícia (otázky a odpovede) Čítajte "Otázka, či proces prijímania štátneho rozpočtu môže byť hocijaký alebo musí spĺňať určité legislatívne parametre, ale najmä otázka, či rozpočtová zodpovednosť v ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu pri tvorbe rozpočtu, sú podľa prezidentky otázky, ktoré svojím významom ďaleko presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je dôležité poznať na ne odpovede bez ohľadu na súčasný politický kontext," uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Prezidentka v argumentácii poukázala na to, že "už dlho žijeme v ére, keď sa verejné zdroje v obrovských objemoch míňajú aj na nesystémové plošné opatrenia, keď je konsolidačné úsilie považované za nutné zlo a dlhodobá udržateľnosť financií sa kontinuálne zhoršuje".
Poslanci schválili 21. decembra vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024. Za návrh hlasovalo všetkých prítomných 79 poslancov. V budúcom roku by mal deficit verejných financií klesnúť na 5,97 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) z očakávanej úrovne 6,52 percenta HDP v tomto roku.
Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali dosiahnuť 53,48 miliardy eur a výdavky 61,32 miliardy eur. V prípade samotného štátneho rozpočtu má byť schodok na úrovni 7,62 miliardy eur, pri príjmoch štátu 22,70 miliardy eur a výdavkoch 30,32 miliardy eur.
Ministerstvo financií zároveň predpokladá, že od roku 2025 budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie deficitu o 1 percento HDP ročne. "V budúcom roku Slovensko zrejme vstúpi do procedúry nadmerného deficitu, čo povedie k sprísneniu dohľadu z európskej úrovne. Preto na rok 2025 je žiaduce stanoviť cieľ schodku verejnej správy na 5 percent HDP, respektíve 4 percentá HDP v roku 2026," vyčíslil rezort financií.
Ďalší podpísaný zákon:
- Všeobecní lekári zatiaľ nebudú musieť uzatvárať dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pacientmi elektronicky. Povinnosť im mala pribudnúť od budúceho roka. Vyplýva to z novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme. "Účelom návrhu zákona je predísť zlyhaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti v SR od 1. januára 2024, a to nutnosťou uzatvorenia elektronickej dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora, teda občianskym preukazom s čipom," vysvetlilo ministerstvo zdravotníctva v predložených materiáloch.
Envirofond bude povinný vrátiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej sanovali envirozáťaž, ním uhradené financie. Urobiť by tak mal do 1. marca 2024. Pohľadávky štátu vzniknuté v súvislosti so sanáciou nehnuteľností majú v znení účinnom do 31. decembra 2023 zaniknúť k 1. januáru 2024. Novela má odstrániť tiež duplicitu pri financovaní tých sanácií, kde bolo za povinnú osobu určené príslušné ministerstvo.
