BRATISLAVA. Aj v prostredí zvýšenej inflácie a spomaľujúcej globálnej ekonomickej aktivity sa slovenskej ekonomike darilo v roku 2023 rásť.
Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, medzikvartálne miery rastu dosahovali v prvé tri štvrťroky 0,2 až 0,4 percenta, hoci bez súčasných makroekonomických problémov by bol rast výrazne vyšší.
Pomohol zahraničný obchod
Brzdili nás najmä dopady zvýšenej inflácie. Aktuálne sa tak slovenská ekonomika nachádza 3,6 percenta nad predpandemickým maximom z konca roka 2019.
Analytici sporiteľne predpokladali, že rast ekonomiky potiahne investičná aktivita vďaka eurofondom a plánu obnovy. Hoci investície rástli a pozitívne prispievali k rastu, vplyv nebol tak výrazný ako sa pôvodne čakalo.
„Prekvapivým ťahúňom sa stal zahraničný obchod, kde sme videli solídny výkon exportu a výrazný pokles importu. Tento vývoj je najmä výsledkom dobrého výkonu slovenských automobiliek,“ skonštatoval Horňák.
Domácnosti sa uskromnili, trh práce odolal
Po dlhom období rastu spotreby domácností ťahanej úsporami sa utlmila aj táto zložka HDP a domácnosti medziročne nakupovali menej tovarov a služieb.
Na výkon ekonomiky výrazne vplývala aj netradičná tvorba zásob. Klesal počas celej prvej polovice roka 2023.
Trh práce odolával spomaleniu ekonomiky počas celého obdobia energetickej krízy. V druhom štvrťroku 2023 dokonca miera nezamestnanosti poklesla podľa Horňáka blízko historického minima na 5,7 percenta. Už v treťom kvartáli nastal jemný rast. „Avšak o problémoch s prebytkom nezamestnaných nemôžeme hovoriť,“ doplnil analytik.
Práve naopak, zamestnávatelia na Slovensku majú dlhodobý problém nájsť kvalifikovaných zamestnancov. Problémom sa stáva aj štruktúra nezamestnaných, kedy až takmer dve tretiny z nich nepracujú dlhšie ako jeden rok, pričom asi tretina je bez práce dokonca dlhšie než štyri roky.
Títo potenciálni zamestnanci strácajú pracovné návyky a ich získanie či zapracovanie je spojené s výrazne vyššími časovými aj finančnými nákladmi.
Bez zahraničných pracovníkov sa ekonomika nezaobíde
Problémom roka 2023 bol aj zvýšený odchod do predčasného dôchodku, podľa posledných dostupných dát išlo o desiatky tisíc ľudí. Títo ľudia však na už aj tak napätom trhu práce podľa analytika chýbajú.
Demografické zmeny budú spôsobovať ďalší pokles práceschopného obyvateľstva, bez zahraničných pracovníkov sa tak slovenská ekonomika nezaobíde.
Miera inflácie dosiahla svoj vrchol vo februári 2023, a to na úrovni presahujúcej 15 percent. Týmto bodom sa začal proces tzv. dezinflácie, čo je spomaľovanie inflácie. Najmä v prvé mesiace roku 2023 bol za poklesom bázický efekt, teda rýchlo rastúca úroveň minulého roka. „Až od leta sme zaznamenali pokles aj na medzimesačnej báze,“ doplnil analytik.
Za medziročne vyššími cenami stáli najmä potraviny, ktoré tvorili veľkú časť cenového nárastu. Za väčším vplyvom týchto položiek stojí aj výraznejšie zastúpenie potravín v slovenskom spotrebiteľskom koši, vyššia závislosť na ruských energiách, či nižšia produktivita v potravinárskom sektore.
Energie sú síce podľa Horňáka medziročne drahšie, zďaleka však nie tak, ako v iných európskych krajinách.
„Ku koncu roka 2023 by medziročná inflácia mohla poklesnúť k úrovni siedmich percent ,“ domnieva sa Horňák.
