Fabriku, ktorú pôvodní majitelia položili takmer na kolená, zachránil a podarilo sa mu ju nielen oživiť, ale aj expandovať s ňou na nové trhy. Tradičný slovenský výrobca striekačiek a ihiel Chirana T.Injecta zo Starej Turej sa pokúsil preraziť aj v Číne, ale tam neuspel.
„Výrobky sú náročné na detaily a ich kvalita nebola taká, aby sme ich pustili na európsky trh pod našou značkou,“ hovorí krízový manažér a predseda predstavenstva spoločnosti Teodor Lysák.
Číňania doteraz v dvojdielnych striekačkách v Európe výrazne neprerazili, aj keď im cenami Slováci konkurovať nevedia. „Ich striekačky nespĺňajú kvalitatívne očakávania zákazníkov,“ vysvetľuje v rozhovore Teodor Lysák, ktorý po pol druha dekáde odchádza z vedenia podniku.
V rozhovore sa dočítate:
- ako sa podarilo Chiranu zachrániť pred krachom,
- prečo firma kúpila českú a dánsku spoločnosť,
- ako fabrike na striekačky pomohla koronakríza,
- prečo jej nevyšiel vstup na čínsky trh?
Čo je dôvodom vášho odchodu z Chirany T.Injecta?
Moje pôsobenie v tejto firme je najdlhšie v mojej kariére. Väčšinou som firmy manažoval pár rokov, keďže som krízový manažér, a potom som hľadal zmenu. Obojstrannú dohodu s akcionármi o ukončení spolupráce sme uzavreli ešte v októbri 2022.
Prečo ste v Chirane ostali dlhšie ako zvyčajne?
Keď som po pár rokoch videl, že sme zvládli ozdravenie firmy a začali rásť, intenzívne sme investovali do automatizácie a kupovali iné firmy, znova ma to naplno vtiahlo.
Po akvizícii českého Chirmaxu a dánskeho Vitrexu bola pre mňa veľkou výzvou ich integrácia, čiastočná reštrukturalizácia a zmena smerovania. Z malej lokálnej firmy v Starej Turej sme vytvorili skupinu CTI group s troma výrobnými fabrikami v troch rôznych krajinách.
Závislí od jedného odberateľa
Do Starej Turej ste prišli v roku 2008. Bola dôvodom finančná kríza?
Nie. Ja som prišiel do firmy v decembri 2008, keď sa finančná kríza ešte len rozbiehala. Vtedajší akcionári už ohlásili koniec výroby striekačiek, na čo reagovali zamestnanci pod vedením odborárov štrajkom. Oslovili ma akcionári s cieľom ozdraviť spoločnosť a zachovať výrobu striekačiek, ak to bude ekonomicky možné.
Akcionárom bola investičná skupina Wood & Company?
Áno, fabriku kúpili v roku 2007 od Michala Hrbáčka a Martina Lieskovského. (Tí kúpili Chiranu T.Injecta od Františka Hodorovského a Mariána Jančošeka, ktorí ju sprivatizoval v 90. rokoch za vlády Vladimíra Mečiara – pozn. red.)
Ako krízový manažér ste zhodnotili, že fabrika sa dá zachrániť?
Analýza trvala tri mesiace, následne manažment prijal množstvo opatrení a intenzívne rokoval s odborármi. Pre vtedajšie technológie studenovtokovými lismi bolo jediné možné riešenie spustiť kontinuálnu výrobu 24 hodín a sedem dní v týždni.
Stará technológia bola pri zastavovaní a následnom spúšťaní výroby každý týždeň ekonomicky nevýhodná. Spočiatku odborári nepretržitú výrobu odmietali, nakoniec s návrhom súhlasili a výroba striekačiek pokračuje dodnes.
Bolo súčasťou ozdravného procesu aj prepúšťanie?
Jedno z opatrení bolo aj zníženie počtu zamestnancov približne o štvrtinu z 550, ktorých sme potom v lepších časoch prijali späť. Vždy sme zvažovali, ako zachrániť fabriku a z dlhodobého hľadiska zabezpečiť jej rozvoj.
Administratívna budova spoločnosti Chirana T.Injecta. (zdroj: SME-Jozef Ryník)Na čom ste ho postavili?
V tom čase dve tretiny obratu prichádzali z švajčiarskej firmy Roche, čo znamenalo príliš veľkú závislosť od jedného zákazníka. Ak by sme ho stratili, firma by skrachovala.
Túto závislosť sa nám časom, akvizíciami a rastom, podarilo výrazne znížiť na menej ako tri percentá. Preorientovali sme sa z dodávateľa komponentov na výrobcu finálnych výrobkov, našimi zákazníkmi sú tisícky nemocníc po celej Európe, ale aj mimo nej.
Po nákupe nových technológií sme zaviedli výrobu trojdielnych striekačiek pre pumpy na dialýzu krvi, obojstranných ihiel na odber krvi, nadstavcov na inzulínové perá pre diabetikov, inzulínových a vakcinačných striekačiek.
Šéf Kofoly: Reklama s diviakom stále zaberá, stala sa súčasťou Vianoc (rozhovor) Čítajte V Číne nenašli akcionársky prienik
Prečo ste v roku 2013 kúpili českú firmu na chirurgické šitie Chirmax?
Videli sme tam potenciál na rast. Firma mala produktové, trhové, ale aj finančné problémy. Zákazníkov mala len v Česku, na Slovensku, v Nemecku a Maďarsku. Dnes vyváža chirurgické šitie do 45 krajín sveta a kvalitatívne je svetovou špičkou.
S Chirmaxom ste chceli expandovať do Číny. Prečo to nevyšlo?
Pôvodný plán bol prepojiť celú našu CTI Group s veľkou čínskou skupinou, ktorá vyrábala zdravotné pomôcky. Synergie sme videli v nákupe, celosvetovej distribúcii a rozšírení produktového portfólia.
Spustenie malej výroby chirurgického šitia malo byť len prvým krokom na otestovanie spolupráce.
No ani po siedmich rokoch sme nenašli akcionársky prienik, aby sa naše dve skupiny spojili. Výroba chirurgického šitia v takom malom rozsahu pri veľkej vzdialenosti nedávala ekonomický zmysel.
Mohla za to aj koronavírusová pandémia?
Vstúpila negatívne do našich vzťahov, keďže neboli možné pravidelné osobné stretnutia.
Fabrika v Číne ani nezačala vyrábať?
Partnerovi v Číne sme vyšli v ústrety a založili spoločný podnik na výrobu chirurgického šitia. Trénovali sme čínskych robotníkov aj manažment na diaľku, ale výrobky ešte nemali povolenie na predaj na čínskom trhu.
Okrem toho výrobky, ktoré sú veľmi náročné na detaily, neboli v takej kvalite, aby sme ich mohli pod našou značkou predávať v Európe. Preto sme sa v minulom roku rozhodli pre automatizáciu výroby v českej fabrike.
Pôvodný zámer bol vyrábať lacnejšie nite v Číne pre Európu?
Nie, pôvodný zámer bol vyrábať len pre čínsky trh. Lenže tesne po založení spoločného podniku sa zmenila legislatíva a vedeli sme, že by sme veľmi dlho čakali na spustenie výroby.
V Číne potrebujete povolenie na všetko. Čo budete vyrábať, v ktorej hale, na akých strojoch, koľko ľudí budete zamestnávať, od koho budete nakupovať materiál a komponenty, kam chcete exportovať. Štát má totálnu kontrolu.
Takže od projektu v Číne ste upustili?
Áno, finálne rozhodnutie padlo vlani v lete a predchádzalo mu intenzívne rokovanie medzi akcionármi a posledný pokus o prepojenie našich skupín.
Okrem českej firmy ste v tom istom čase kúpili aj dánsku spoločnosť Vitrex Medical. Zapadala do vášho portfólia?
Áno, ale nielen výrobkami, ako sú sklené kapilárne trubičky, ktorými sme rozšírili portfólio našich výrobkov. Vitrex mal oveľa lepší obchodný tím s medzinárodnými skúsenosťami, ktorý nám v Starej Turej aj v Prahe chýbal.
Náš cieľ bola expanzia na iné trhy, takže sme využili najmä ich obchodný tím, pre ktorý zasa bolo motiváciou rozšírenie produktového portfólia o naše výrobky zo Slovenska a Česka. Dostali sme sa nielen do celej Európy, ale aj do USA, Kanady, Mexika, Ázie, Afriky a na Blízky východ.
Výroba striekačiek je v sterilnom prostredí. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)V strate pre drahé energie
Ako covidová pandémia poznamenala výrobu v Chirane T.Injecta?
Naše hygienické štandardy boli aj pred koronakrízou na vyššej úrovni ako v chirurgických sálach. Ochranné opatrenia sme napriek tomu ešte zvýšili. Dbali sme napríklad o to, aby sa ľudia na zmenách nestretávali. Podobné opatrenia platili aj v skladoch a administratíve.
Zástupca vášho akcionára Ľubomír Šoltýs spomínal, že celý svet si u vás objednával ihly a striekačky, len slovenská vláda nie.
Keď sa začalo hovoriť, že príde masová vakcinácia, vedeli sme, že sa musíme pripraviť na zvýšenú potrebu striekačiek a ihiel.
Pôvodný plán štátu bol zabezpečiť dostatok striekačiek a ihiel z Európskej únie. My sme im vysvetľovali, že predplnených striekačiek s vakcinačným roztokom nebude dostatok. Na masové očkovanie existovala iba jediná možnosť – použiť klasickú striekačku a ihlu.
Takto sa pripravovali všetky štáty, iba Slovensko nebolo až také predvídavé. Napokon si štát klasické striekačky a ihly doobjednal, ale museli sme odsunúť objednávky iných štátov, napriek vyhrážkam, že nás budú žalovať. Nakoniec, našťastie, k žiadnej žalobe neprišlo.
O koľko vám stúpla výroba?
Z päť dní v týždni sme prešli na sedem dní. Po dokúpení druhej výrobnej linky bola výrobná kapacita zvýšená o štyristo percent.
Ako ste riešili energetickú krízu?
