Aj keď sa Bratislava za uplynulé tri desaťročia zmenila na nepoznanie, stále v nej nájdete aj budovy, ktoré akoby zastali v minulosti. Jednou z nich je nákupné centrum Helios.
Predajne potravín, obuvi či domácich potrieb pripomínajú obchodné prevádzky spred roka 1989. Obchodná pasáž má pritom pomerne lukratívnu adresu medzi Herlianskou a Solivarskou ulicou v bratislavskej mestskej časti Ružinov.
Jej majiteľ sa dlhé roky snaží získať povolenia na prestavbu. Najnovšie je na stole ďalší projekt, ktorý predpokladá dohodu s mestom. Priniesť by mohol polyfunkčný komplex s bytmi.
Praská realitná bublina? Prví veľkí developeri výrazne znižili ceny novostavieb Čítajte Pred krízou pri chuti
Helios je klasickým príkladom socialistického plánovania. Každé sídlisko muselo mať občiansku vybavenosť, a tak na nich vznikali obchodné prevádzky podľa dobovej šablóny.
Kým okolie sa po Nežnej revolúcii postupne menilo, nákupnému centru sa investície do modernizácie vyhýbali. Hoci nie preto, že by o ne nemal záujem majiteľ.
Ešte v roku 2008 sa obrátil na úrady so zámerom, ktorý počítal s kompletnou asanáciou objektu. Na jeho mieste mal vzniknúť budova s tromi podzemnými a deviatimi nadzemnými podlažiami.
Pôvodná vizualizácia projektu prestavby Heliosu. (zdroj: Helios)Projekt predpokladal, že na prvých dvoch nadzemných podlažiach vzniknú priestory pre obchodné prevádzky s plochou 3300 štvorcových metrov. Tretie a štvrté podlažie mali ponúknuť kancelárske priestory, na štvrtom až deviatom podlaží investor naplánoval bytový jednotky.
Celkovo malo v objekte vzniknúť 70 bytov a apartmánov a obsluhovať ho malo podzemné parkovisko s kapacitou pre 234 automobilov.
Rozpočet projektu bol vyčíslený na pol miliardy slovenských korún s tým, že s realizáciou sa začne v priebehu roka 2009. Dokončenie bolo naplánované na rok 2011. Termíny sa však, ako je zjavné, nepodarilo dodržať.
Obchodné centrum Helios v Ružinove. (zdroj: INDEX)U Valla nepochodil
Investorská firma Helios v roku 2009 získala územné rozhodnutie, proti ktorému sa však odvolali susedia, aj mestská časť s tým, že projekt „nerešpektuje platné regulatívy a nie je v súlade s územným plánom“.
Situáciu v ďalších rokoch komplikovala aj hospodárska a realitná kríza. Napriek tomu sa zdalo, že projekt sa predsa len dočká realizácie. Ružinovské echo v roku 2013 informovalo, že obchodné centrum je bližšie k búraniu.
V skutočnosti v zákulisí prebiehali súdne ťahanice. Súdy rozhodnutím poukazovali na to, že projekt síce získal kladné záväzné stanovisko ešte v roku 2007, medzitým sa však zmenili podmienky natoľko, že musí získať povolenia nanovo.
Územie, ktorého sa týka nový projekt. (zdroj: Helios)Navyše, k zmenám projektu pristúpil aj developer, a tak sa v roku 2017 znova obrátil na bratislavský magistrát. Neúspešne, v zamietavom stanovisku sa konštatovalo, že „umiestnenie stavby je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou“.
Magistrát vyčítal developerovi aj zlé výpočty. „Podľa predložených údajov po realizácii predmetnej stavby by podiel funkcie bývania dosiahol 42 percent z celkových podlažných plôch nadzemnej časti zástavby dotknutej funkčnej plochy, čo predstavuje nedodržanie záväznej regulácie, ktorá pre dotknutú funkčnú plochu stanovuje maximálnu hodnotu uvedeného podielu funkcie bývania na 30 percent,“ písalo sa v stanovisku, ktoré podpísal primátor Matúš Vallo.
Nový pokus
V uplynulých rokoch bolo okolo Heliosu, respektíve jeho prípadnej prestavby, ticho. Jeho majiteľ to však nevzdal, vlani sa zapojil do iniciatívy magistrátu, ktorý chce rozšíriť ponuku nájomných bytov v Bratislave.
Jej základom je, že mesto zmení územný plán tak, aby developer mohol na svojich pozemkoch postaviť viac bytov. Na strane druhej, developer časť bytov daruje mestu.
Aj z tohto dôvodu Helios pripravuje urbanistickú štúdiu, ktorej cieľom bude analyzovať podmienky územného plánu pre „zvýšenie rozsahu bývania v danej časti mesta“. Štúdia má slúžiť ako podklad pre zmenu územného plánu.
Podklady pre štúdiu pritom poukazujú na to, že obchodné centrum dnes tvoria „pôvodné objekty z obdobia výstavby sídliska Ružinov, ktoré svojím štandardom a technickým vyhotovením už nezodpovedajú súčasným štandardom a urbanisticky už vhodne nezapadajú do okolitej výškovej zástavby“.
