BRATISLAVA. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) súhlasí s postavením terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Bratislave.
V rozkladovom (odvolacom) konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Negatívne vplyvy
Pri rozhodovaní sa Taraba stotožnil s odporúčaniami tzv. rozkladovej komisie. Zdôraznil, že v záverečnom stanovisku bolo stanovených vyše 50 dodatočných technických požiadaviek na zvýšenie bezpečnosti, technickej úrovne LNG terminálu a zníženia negatívnych vplyvov pri jeho výstavbe.
Slovensko je podľa Tarabu nútené po odpojení sa od stabilných dodávok energií v dôsledku uvalených sankcií urýchlene budovať náhradnú infraštruktúru, ktorá stabilizuje energetickú stabilitu štátu.
"Z pohľadu stability dodávok plynu potrebujeme budovať infraštruktúru bez ohľadu na to, kto si o tom čo myslí. Jediné, čo ma zaujíma, je, aby boli technické riešenia bezpečné. Ja som si tieto sankcie, ktoré nás poškodili, nevymyslel," podotkol minister.
Plyn Slovensko potrebuje a Taraba podľa vlastných slov ako prvý kritizoval odpojenie sa od lacných zdrojov energií. "Myslím si, že dnes je najviac vysmiate Rusko, pretože sa dostali k neskutočným príjmom. Sankčná politika vôbec nefunguje a to je to, čo vyčítam Európskej únii, že tam nedochádza k žiadnemu spätnému vyhodnocovaniu rozhodnutí, keď je očividné, že nepriniesli očakávaný efekt," poznamenal.
Taraba povedal, že ak sa prijmú nejaké rozhodnutia, ktoré sa po nejakom čase ukážu ako nefungujúce, treba ich zmeniť. "Európska únia sľubovala, že odreže Rusko od nejakých príjmov z energie. Keď si pozriete tie čísla, Rusi majú príjmy, ako nikdy nemali a životná úroveň Slovenska a konkurencieschopnosť nášho priemyslu sú toho obeťou," dodal.
Stavba za 40 miliónov
Súhlasné záverečné stanovisko z procesu EIA vydalo ministerstvo životného prostredia v marci 2023 a odporučilo vybudovanie terminálu LNG v Bratislave.
Negatívne vplyvy na životné prostredie je podľa neho možné odstrániť opatreniami. Proti vydanému záverečnému stanovisku doručili rozklady organizácie Greenpeace Slovensko a Znepokojené matky.
Terminál, ktorý chce postaviť spoločnosť Verejné prístavy, má byť umiestnený v bratislavskom verejnom prístave, na hlavnom toku Dunaja a na polostrove prístavného bazéna Pálenisko.
Plocha areálu navrhovanej činnosti zaberá 5 500 štvorcových metrov. V blízkosti sa nachádza Prístavný most. Náklady na výstavbu odhaduje investor približne na 40 miliónov eur bez DPH.
Európa má na zimu rekordné zásoby plynu, ale jeho ceny zostávajú vysoké Čítajte Taraba podľa Greenpeace zavádza
Zamietnutie rozkladu (odvolania) vo veci postavenia terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Bratislave je výsmechom vedeckému konsenzu o riešení klimatickej krízy, reagovala na rozhodnutie organizácia Greenpeace Slovensko.
Zároveň potvrdila, že plánuje aj ďalšie kroky, ktoré však nateraz nebude bližšie špecifikovať.
"Argumenty ministra nič nemenia na fakte, že výstavba novej fosílnej infraštruktúry je v rozpore s dosiahnutím cieľov Parížskej dohody udržať oteplenie pod 1,5 stupňa Celzia. Podľa poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu už existujúca fosílna infraštruktúra spôsobí emisie viac skleníkových plynov, ako si môžeme dovoliť, ak nebude predčasne vyradená z prevádzky," skonštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.
Doplnila, že riešenie únikov metánu z plynovej infraštruktúry, akou je LNG terminál, je zodpovednosťou každej krajiny.
Taraba v rozhodnutí podľa Juríkovej zavádza. Minister tvrdí, že pri riečnej doprave nemožno očakávať v dohľadnej dobe výrazný prechod na nízko-emisné alternatívne technológie.
Greenpeace reagoval, že tento argument je v priamom rozpore so závermi Európskeho parlamentu a rady.
LNG terminál má byť podľa zámeru zdrojom plynu pre Slovensko, ktorý bude môcť využiť verejný sektor či domácnosti. Juríková to však považuje za nezmysel.
"Navrhovaný terminál ma primárne slúžiť na skvapalňovanie plynu pre lodnú dopravu, preto spomínať verejný sektor či domácnosti je nielen nepresné, ale tiež to totálne nezodpovedá realite toho, kam musíme ako spoločnosť smerovať," podotkla.
Juríková doplnila, že ak chce Slovensko zabezpečiť energetickú bezpečnosť pre domácnosti, potrebuje investovať napríklad do obnovy budov, obnoviteľných zdrojov energie či vzniku energetických komunít.
"Je nezmysel pokračovať v investíciách do infraštruktúry, ktorá je predurčená na zánik. Posledná klimatická konferencia COP28 vyslala jasný signál, že sa končí éra fosílnych palív," skonštatovala šéfka Greenpeace Slovensko.
