Na Slovensku je v súčasnosti päť funkčných jadrových reaktorov: tri v Mochovciach a dva v Jaslovských Bohuniciach. Staršie reaktory boli postavené ešte za socializmu s technológiami z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Ten najnovší v Mochovciach stavali Taliani, ale s problémami, s výrazným meškaním a predražením. Všetky reaktory sú dodnes závislé od ruského paliva.
Najnovšie sa na Slovensku aktivizujú Francúzi, ktorí sú v Európe jadrovou veľmocou. Vo Francúzsku je 56 jadrových reaktorov, ich podiel na celkovej výrobe elektriny je 70 percent, čo je najviac vo svete.
Na Slovensku by sa francúzska firma Framatome chcela podieľať na stavaní malých modulárnych reaktorov (SMR), ale aj dovážať jadrové palivo.
Aktivizujú sa aj investori, ktorí chcú stavať elektrárne z obnoviteľných zdrojov (OZE), teda solárne a veterné. Všetci používajú argumenty na podporu svojho zdroja energie a snažia sa spochybniť výhodnosť toho konkurenčného.
Bojujú nielen o priazeň verejnej mienky, ale aj o podporu štátu, ktorý jednotlivé zdroje energie čiastočne dotuje.
V článku sa dočítate:
- Aké sú výhody a nevýhody elektriny z jadra,
- či energiu z jadra môžu nahradiť solárne a veterné zdroje,
- čo sa skrýva v cene elektriny z jadra a OZE,
- ako sa dá odstrihnúť od ruského paliva?
Nedá sa regulovať?
Základný argument obhajcov jadra je, že elektrina z tohto zdroja je stabilná. To znamená, že sa vyrába za každého počasia, či fúka, alebo je zamračené. Naopak, počasie veľmi ovplyvňuje solárne a veterné elektrárne.
Kritici jadra poukazujú na to, že elektrina vyrobená v atómovej elektrárni je síce stabilná, ale ťažko sa reguluje jej výkon. Veľký kolos nemožno len tak vypnúť a zapnúť.
Preto má táto elektrina podľa nich význam ako takzvaná základná dodávka (base load), no vzhľadom na výkyvy v spotrebe sú potrebné flexibilnejšie zdroje, čo sú paroplynové a vodné elektrárne.
Riaditeľ pre strategický rozvoj v jadrovej firme VUJE Andrej Žiarovský tvrdí, že je to mýtus.
„Už reaktory z modernizovanej druhej generácie dokážu dodávať do siete regulačný výkon v rozsahu 90 až sto percent nominálneho výkonu,“ vysvetľuje pre INDEX s tým, že najmodernejšie jadrové reaktory tretej generácie sú projektované na regulačný rozsah 50 až sto percent.
Bez jadra podľa neho nemožno zabezpečiť stabilnú dodávku elektriny: „Stačí sa pozrieť na Nemecko spoliehajúce sa na veterné elektrárne, ktoré nedokáže zabezpečiť vybalansovanie svojich energetických sústav bez toho, aby nedovážalo elektrinu vyrobenú z jadra z Francúzska alebo z Česka.“
Súboj o čas prehráva, o priestor nie
Ľudia z OZE biznisu tvrdia, že nový jadrový zdroj na Slovensku už nikto tak skoro nepostaví. Poukazujú najmä na dlhú výstavbu starších reaktorov. Tretí blok v Mochovciach spustili len vlani, hoci sa začal už na konci 80. rokov. Po dlhom prerušení sa stavba obnovila v roku 2008.
Expert na jadrovú energiu Mycle Schneider v rozhovore pre Euractiv tvrdí, že v pretekoch o čas je jadro menej efektívne než obnoviteľné zdroje. Výstavba reaktorov trvá podľa neho v priemere desať rokov. Na porovnanie, solárnu elektráreň na poli možno postaviť za pár mesiacov.
Obhajcovia zelených elektrární tvrdia, že kým sa postaví nová jadrová elektráreň, budú OZE aj s veľkými priemyselnými batériami na takej úrovni, že už nebude nutná ani ich regulácia paroplynom či vodou. Batérie sú totiž rýchly regulačný zdroj.
„Už dnes OZE pracujú na využití batérií na uskladnenie elektriny. To, ako rýchlo budú nasadené, bude závisieť najmä od výskumu a vývoja,“ vysvetľuje Ján Lacko zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu.
Batériové úložiská sú podľa odborníkov rýchlo rastúci, hoci na Slovensku len začínajúci segment elektroenergetiky. „Prvá batéria bola na Slovensku certifikovaná v roku 2022 a pribúdajú ďalšie,“ hovorí energetický analytik Radovan Potočár.
Podľa obhajcov jadra sú veľké batérie drahé. „V našom krízovom emisnom režime je jadrová energia riešením pre chudobných,“ tvrdí v rozhovore pre Euractiv šéf parížskeho think-tanku The Shift Project Jean-Marc Jancovici.
Navyše, jadrová elektráreň je podľa neho úspornejšia z hľadiska priestoru. Jeden gigawatt solárnej kapacity zaberie tisíc hektárov, a to bez kapacity na skladovanie elektriny. Jednému jadrovému reaktoru stačí jeden hektár.
Slovenská elektrina nemôže byť iba pre Slovákov. Je to chiméra (rozhovor) Čítajte Ako je to s cenami
Cena elektriny z jadra nie je podľa jej kritikov až taká nízka, ako sa na prvý pohľad zdá. Napríklad dostavba tretieho bloku v Mochovciach sa oproti plánom výrazne predražila.
Na začiatku rátali Slovenské elektrárne (SE) s nákladmi vo výške necelých troch miliárd eur, no napokon presiahli šesť miliárd eur. Na porovnanie, do veterných parkov na Slovensku chcú investori naliať desiatky miliónov eur.
Priamych a nepriamych nákladov na jednotlivé zdroje elektriny je viac, čo sťažuje porovnanie ich výhodnosti. Ak do finálnej ceny elektriny z jadra zarátame aj náklady na uskladnenie vyhoreného paliva, tak sa predraží.
V koncovej cene elektriny spotrebitelia prispievajú na likvidáciu odstavených jadrových elektrární. Prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému zasa dotujú zelenú energiu z OZE.
„Náklady na vyhorené jadrové palivo a na vyraďovanie jadrových elektrární sú iba ťažko odhadnuteľné a zároveň ide o obrovské položky. Napríklad náklady na vyradenie prvých dvoch blokov Jaslovských Bohuníc postupne vzrástli na viac ako 1,2 miliardy eur,“ podotýka Potočár.
Preto je podľa neho otázne, či sa nájde financovanie na výstavbu úplne nových jadrových zdrojov: „To, ako vyzerala dostavba Mochoviec a čo to znamenalo pre verejné financie, je zdvihnutý prst.“
Podľa Lacka je výrobná cena elektriny z vetra a slnka nižšia než pri jadre. Do výpočtov vstupujú investičné a prevádzkové náklady a množstvo vyrobenej elektriny. „Pri malých modulárnych reaktoroch doteraz nebolo možné relevantne vyčísliť výšku nákladov, keďže sú ešte len v pilotnej fáze,“ dodáva.
Žiarovský však oponuje a tvrdí, že jadro je lacnejšie, ak k OZE prirátame aj vedľajšie náklady. Napríklad iné zdroje energie, ktoré musia byť v horúcej zálohe alebo odstavené, keď slnečné kolektory či veterné vrtule nevyrábajú alebo vyrábajú priveľa: „To treba zaplatiť, čo skutočné náklady na výrobu elektriny z OZE výrazne zvyšuje.“
Dvesto vrtúľ po celom Slovensku. Kde vyrastú a kto ich chce stavať? Čítajte Zelenej elektriny pribúda, ale jadro nenahradí
Šanca, že OZE nahradia jadro v blízkej budúcnosti, je minimálna. Podľa dát za rok 2022 pochádza z obnoviteľných zdrojov necelá štvrtina elektriny vyrobenej na Slovensku. Zvýšeniu tohto podielu nahráva odstavenie uhoľnej elektrárne v Novákoch na konci minulého roka.
Vlani aktualizovaný Národný energetický a klimatický plán ráta s tým, že do roku 2030 by mal podiel OZE vo výrobe elektriny stúpnuť na 29,5 percenta. Na porovnanie, viac ako 60 percent elektrickej energie pochádza z jadra.
Problém s ruským palivom sa rieši
Palivo do slovenských atómových elektrární sa stále dováža z Ruska. To je v rámci snahy odstrihnúť sa od energetických zdrojov z tejto krajiny, ktorá zaútočila na Ukrajinu, problém. V blízkej budúcnosti sa však táto závislosť od ruského paliva môže znížiť.
Slovenské elektrárne vlani podpísali zmluvu s americkou spoločnosťou Westinghouse, ktorá už dodáva jadrové palivo do reaktorov na Ukrajine. Vlani v lete úradnícka vláda podpísala memorandum o porozumení s ďalším výrobcom jadrového paliva, francúzskou firmou Framatome.
Po licencovaní paliva týchto výrobcov Úradom jadrového dozoru by využívaniu ich paliva v slovenských jadrových elektrárňach nemalo nič brániť.
