BRATISLAVA. Slovensko má dlhodobo vyšší podiel živnostníkov ako ostatné krajiny Európskej únie.
Veľká časť z nich sú podnikateľmi z nutnosti. Začali podnikať, lebo nemali inú príležitosť na trhu práce, alebo si nájdená pracovná príležitosť vyžadovala prácu na živnosť.
Až 43 percent živností, ktoré založili ženy v ostatných piatich rokoch, bolo vynútených. Dvojnásobne viac v porovnaní s priemerom Európskej únie, ktorý je 22 percent.
Rovnaká situácia je podľa Globálneho prieskumu podnikania aj medzi mužmi. Viac ako štyria z desiatich mužov uviedli, že živnosť založili z nutnosti. Vo väčšine členských štátov Únie ženy častejšie ako ich mužskí kolegovia uvádzali, že začali podnikať pre ťažkosti s hľadaním zamestnania.
Miera vynútených živností na Slovensku bola medzi rokmi 2018 až 2022 najvyššia spomedzi krajín Európskej únie. Slovensko je okrem tohto negatívneho prvenstva výnimočné aj rodovou rovnosťou v zakladaní vynútených živností, ktoré je rovnako časté medzi mužmi aj ženami.
Minimálne odvody? Aké dôchodky čakajú živnostníkov (prepočet) Čítajte Motivácia je teda rozšírená naprieč ekonomikou, netýka sa rodových vzorov ani typov podnikania. Účelom je najčastejšie optimalizácia odvodov zo strany zamestnávateľa, ktorý namiesto zamestnaneckého pomeru dohodne prácu na živnosť.
Krajiny s nízkou mierou samostatnej zárobkovej činnosti majú podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zvyčajne silné systémy sociálneho zabezpečenia a spoločenský postoj, uprednostňujúci zamestnaneckú prácu.
Pre Slovensko sú typické jednoosobové živnosti bez zamestnancov. Najmä ženy živnostníčky a seniori so živnostenským oprávnením málokedy zamestnávajú ďalšie osoby. Miera zamestnávania iných osôb živnostníkmi vo zvyšku Európskej únie je oveľa vyššia.
Z mladých podnikateľov takmer tretina deklarovala vynútenú živnosť, inak si nemohli nájsť alebo prijať prácu. Len v Lotyšsku bol vyšší podiel mladých začínajúcich podnikateľov, ktorí živnosť zakladali z nevyhnutnosti.
Aj tento faktor prispieva k vysokej miere samozamestnávania medzi mladými na Slovensku. Tá je v ostatných piatich rokoch na úrovni 15 percent oproti 9 percentám v Európskej únii.
