Začiatkom októbra minulého roka ukrajinská kuriérska spoločnosť Nova Post otvorila v Bratislave prvú pobočku na Slovensku. Primárne cieli na Ukrajincov, ktorí chcú domov posielať zásielky a balíky, ale osloviť chce aj slovenské firmy. Láka ich prístupom na ukrajinský trh, kde má tridsať miliónov zákazníkov.
Nova Post podľa generálneho riaditeľa Alexandra Lysovetseho do rozbehu podnikania na Slovensku investovala stotisíc eur, pričom plánuje vybudovať sieť pobočiek po celej krajine.
Firma, ktorá vznikla v roku 2001, je na trhu doručovacích služieb pomerne veľkým hráčom. Okrem Ukrajiny a Moldavska pôsobí v ďalších piatich krajinách EÚ, prevádzkuje 15-tisíc balíkomatov a predvlani prepravila 315 miliónov zásielok.
Nova Post je jedným z príkladov, ako ukrajinský element čoraz viac vstupuje do ekonomickej reality Slovenska. Jeho význam výrazne rastie od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, ktorá z Ukrajiny vyhnala milióny ľudí. Časť z nich zakotvila na Slovensku a ako ukazujú štatistiky, aktívne sa zapájajú do tunajšej ekonomiky.
Nejde len o robotníkov
Podľa Ministerstva vnútra SR si od jari 2022 do polovice minulého roka dva a pol tisíca Ukrajincov zmenilo status z takzvaného dočasného útočiska na prechodný pobyt na účely podnikania.
Portál FinStat koncom vlaňajška evidoval viac ako tritisíc obchodných spoločností (eseročiek a akcioviek), v ktorých sú Ukrajinci vlastníkmi alebo konečnými užívateľmi výhod. Takmer 750 z nich vzniklo v posledných dvoch rokoch.
Jednou z nich je aj lízingová spoločnosť Eska Finance, ktorá poskytuje úvery malým a stredným firmám. „Ukrajinci chcú na Slovensku pracovať. Mnohí sú vo svojej brandži profesionálmi a nejde len o robotníkov,“ hovorí jej spolumajiteľ Sergii Vaskov.
Ako príklad spomína klienta, ktorý si na Slovensku otvoril taxislužbu. „Podnikal s ňou ešte na Ukrajine, ale pre vojnu musel utiecť. Predal všetko, čo mal, a prišiel sem. Darí sa mu, čo je veľmi dobré, pretože takíto ľudia sa stávajú súčasťou ekonomického života krajiny,“ dodáva Vaskov.
Podľa údajov z FinStatu sa najviac novozaložených firiem zaoberá činnosťami v oblasti stavebníctva a maloobchodu, je ich približne 17 percent z celkového počtu. Desatina spoločností si však ako kľúčovú aktivitu uvádza programovanie a IT služby, niečo vyše sedem percent zasa poradenstvo v podnikaní.
V potravinárstve aj v automotive
Tridsiatka najväčších firiem s ukrajinskými vlastníkmi dosiahla v roku 2022 podľa FinStatu sumárne tržby 444 miliónov eur. Je to na úrovni výnosov najväčších slovenských priemyselných podnikov, ako sú Železiarne Podbrezová či výrobca kotlov a tepelných čerpadiel Protherm Skalica.
V súčasnosti najväčšou slovenskou firmou s ukrajinským majiteľom je spracovateľ hydinového mäsa EU Poultry. Založil ju Dmytro Borodavka, ktorý z Ukrajiny odišiel po tom, ako Rusko v roku 2014 vojensky obsadilo Krym a časť Donbasu.
EU Poultry mal v roku 2022 tržby na úrovni 106 miliónov eur a s výnimkou dvoch pandemických rokov bol vždy v zelených číslach. Do svojho závodu v Horných Salibách pri Galante investoval už šesť miliónov eur.
Ročne v ňom spracuje 40-tisíc ton hydiny. Jednu štvrtinu produkcie predá na Slovensku, zvyšok exportuje do iných krajín EÚ.
EU Poultry spracúva jatočnú hydinu, ktorú prevažne dováža z Ukrajiny. „Bez obáv dám ruku do ohňa za kvalitu našej produkcie,“ uvádza Borodavka v rozhovore pre Pravdu na margo obáv, že hydina z Ukrajiny nespĺňa požiadavky EÚ.
Argumentuje, že ročne majú stovky veterinárnych kontrol na ťažké kovy, chémiu či baktérie, a žiadne pochybenie nenašli. „Metro (obchodný reťazec je odberateľom EU Poultry, pozn. red.) povedalo, že chce s nami spolupracovať, pretože doteraz žiadna firma nebola pod takou kontrolou,“ presviedča Borodavka.
Tržby vyše 33 miliónov eur mala v roku 2022 aj spoločnosť Parko Limited, ktorá je slovenskou „ukrajinskou dvojkou“. Stojí za ňou Andrii Parkhomenko z ukrajinského Boryspilu. Jeho hlavnou aktivitou je personálna agentúra so sídlom v Nitre, ktorá sa špecializuje na zamestnávanie cudzincov (najmä Ukrajincov) na Slovensku.
Jedným z projektov skupiny Parko (cez firmu AV Parko) je aj veľkoobchod s poľnohospodárskymi komoditami z Ukrajiny. Firma na webovej stránke uvádza, že mesačne zabezpečuje obchody s 30-tisíc tonami obilnín, na čo využíva pneumatickú prekládkovú stanicu v Čiernej nad Tisou.
Trojku najväčších firiem na Slovensku s ukrajinským pozadím uzatvára spoločnosť Eliastech z Kysuckého Nového Mesta, ktorá v roku 2022 dosiahla tržby takmer 25 miliónov eur.
Pätnásťpercentný podiel v nej vlastní Kyjevčan Dmytro Kovalenko a jeho spoločníkmi sú investori z juhokórejskej skupiny Youngsan. Eliastech je jedným z hlavných subdodávateľov plastových dielcov pre automobilky Hyundai a Kia v Česku a na Slovensku.
Slovákom prácu neberú
Ukrajinci sa do ekonomiky Slovenska čoraz viac nezapájajú len ako podnikatelia, ale aj ako zamestnanci. Podľa údajov ústredia práce v januári 2024 na Slovensku legálne pracovalo bezmála 39 400 Ukrajincov a Ukrajiniek. Je to dvakrát toľko čo pred začiatkom ruskej invázie.
Ukrajinci tvoria najväčšiu časť pracovníkov zo zahraničia. Na porovnanie, Srbov, ktorí sú druhou najpočetnejšou skupinou, robí na Slovensku niečo vyše 9400. Na druhej strane, na čele rebríčka boli naši východní susedia aj pred dvoma rokmi.
Rozdiel oproti iným na Slovensku zamestnaným cudzincom je v tom, že medzi nimi prevažujú ženy, tvoria 56 percent z celkového počtu. V prípade obyvateľov Srbska je to 29 percent.
Najčastejšie si Ukrajinci podľa ústredia práce nachádzajú zamestnanie ako operátori a montéri strojov a zariadení, prípadne ako pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Na týchto pozíciách ich koncom minulého roka pracovalo 65 percent z celkového počtu.
Prínosné pre ekonomiku je, že ide o pracovné miesta, ktoré slovenskí zamestnávatelia dlhodobo nevedia obsadiť (sčasti aj pre relatívne nízke mzdy). Inými slovami to tiež znamená, že Ukrajinci – a obdobne ani Srbi – neberú prácu Slovákom.
K rovnakému záveru prišli aj analytici Inštitútu sociálnej politiky Marcela Veselková a Branislav Hábel. „Pokles nezamestnanosti v čase, keď slovenský trh práce absorboval desaťtisíce Ukrajincov, indikuje, že odídenci nesúperili o prácu s domácim obyvateľstvom, ale naopak pomáhali zmierňovať nedostatok pracovnej sily,“ píšu vo svojej štúdii.
Napríklad Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska odhaduje, že v gastro sektore chýba 20-tisíc pracovníkov. Ako jedno z riešení tohto problému navrhuje práve otvorenie pracovného trhu pre kvalifikovaných ľudí z tretích krajín.
Aj podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií zamestnávanie Ukrajincov, utekajúcich pred vojnou v ich domovine, pomáha slovenským firmám prekonať problémy s nedostatkom pracovníkov, pričom má pozitívny efekt na exportnú výkonnosť priemyslu.
Zamestnaní Ukrajinci podporujú slovenskú ekonomiku aj tak, že viac nakupujú tovary a služby. Podľa prepočtov IFP sa vďaka vojnovým odídencom v najbližších rokoch zvýši HDP krajiny o dodatočné 0,2 percentuálne body. Na porovnanie, za celý rok 2023 HDP Slovenska narástlo medziročne o 1,1 percenta.
„Podporená ekonomická aktivita sa tiež vráti do štátnej kasy vo forme daní a odvodov každoročne vo výške 0,1 percenta HDP,“ dodávajú analytici Miroslav Kľúčik a Jozef Kubala.
Navyše, pozitívne efekty na verejné financie budú podľa nich trvalejšieho charakteru, kým prvotné náklady na ukrajinských vojnových odídencov do výšky 0,3 percenta HDP (sčasti uhradené EÚ) po roku 2023 takmer úplne odznejú.
Nevyužitý potenciál
Slovensko pritom nevyužíva potenciál Ukrajincov naplno. Ako ukazujú údaje ústredia práce, aj keď z hľadiska štruktúry obsadzovaných pozícií sú na tom porovnateľne so Srbmi, líšia sa vyšším dosiahnutým vzdelaním.
Vysokoškolský diplom má 25 percent Ukrajincov pracujúcich na Slovensku, ale „len“ jedenásť percent Srbov.
Často sa tak stáva, že Ukrajinci vzhľadom na dlhý proces uznania vysokoškolského vzdelania na Slovensku nepôsobia vo svojom odbore a na pozíciách, ktoré by zodpovedali ich kvalifikácii.
„Máme tu učiteľky aj vysokoškolsky vzdelané ženy, ktoré u nás pracujú ako predavačky v butikoch či v reťazcoch,“ uviedla vlani pre SME vtedajšia vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu Zuzana Vatráľová.
Napríklad lekári a lekárky z Ukrajiny by mohli Slovensku pomôcť vyriešiť problém nedostatku špecialistov v zdravotníctve, napríklad pediatrov. Náročné podmienky uznania ich vzdelania a praxe však mnohých odrádza, prípadne pre ne odchádzajú do Poľska, ktoré je v tomto smere ústretovejšie.
V slovenských nemocniciach pritom už pred začiatkom ruskej invázie pracovali desiatky zdravotníkov z Ukrajiny.
Export rastie aj vďaka armáde
Z hľadiska medzinárodného obchodu patrí Ukrajina medzi menších zahraničných obchodných partnerov Slovenska. A to napriek tomu, že ostatné susedné krajiny patria medzi najväčších.
V roku 2023 sa z Ukrajiny na Slovensko doviezli tovary a služby v hodnote 971 miliónov eur, čo je na úrovni 78 percent rovnakého obdobia roka 2022.
Na druhej strane, slovenský vývoz na Ukrajinu za dvanásť mesiacov vlaňajška stúpol o 30 percent na 1,88 miliardy eur. Je to menej než do Holandska (2,19 mld. €) alebo do Španielska (2,53 mld. €), ale viac ako do Švajčiarska (1,38 mld. €) alebo do Belgicka (1,59 mld. €).
Najviac sa z Ukrajiny dovážali nerastné suroviny (za 540 miliónov eur). Pre zaujímavosť, potraviny, ako napríklad obilie, patrili k minoritným položkám (93 mil. €).
V opačnom smere, teda zo Slovenska na Ukrajinu najviac prúdili stroje a prepravné zariadenia (za 944 miliónov eur). Objem exportu v tejto kategórii medziročne stúpol takmer 3,5-násobne.
Patria do nej aj vozidlá na účely armády. Medzi najväčších odberateľov výrobcu samohybných kanónových húfnic Zuzana, štátnej spoločnosti Konštrukta Defence, patrí práve ministerstvo obrany Ukrajiny. Napríklad vlani v auguste mu odovzdala 16 húfnic.
Tento článok vznikol vďaka podpore z UNESCO programu Podpora pre ukrajinských utečencov prostredníctvom médií, ktorý financuje japonská vláda.
