BRATISLAVA. Deficit rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky sa tento rok zvýši na 6,3 percenta z vlaňajších 6,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Zároveň bude vyšší, ako predpokladá schválený rozpočet (šesť percent HDP).
Hlavný dôvod je zaznamenanie prefinancovania energopomoci v súlade s jednotnou európskou metodikou ESA2010. Upozornila na to v utorok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s odvolaním sa na aktuálne hodnotenie Európskej komisie.
Vplyv energopomoci na deficit
Komisia v utorok zverejnila stanovisko k Návrhu rozpočtového plánu Slovenska na tento rok. Okrem iného v ňom konštatuje, že Slovensko nedodržalo stanovený postup, ktorý predpokladá vydanie stanoviska Európskej komisie pred samotným schválením rozpočtu.
"Potvrdzuje sa predpoklad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že príjmy z eurofondov, ktoré slúžili na financovanie minuloročnej energopomoci, budú pravdepodobne započítané do výsledkov roka 2023. To znižuje deficit v roku 2023 o 0,4 percenta HDP a naopak ho zvyšuje o 0,3 percenta HDP v tomto roku.
Európska komisia tak očakáva, že deficit vzrastie z 6,1 percenta HDP na 6,3 percenta HDP v tomto roku," priblížila rozpočtová rada.
Negatívne hodnotené vládne opatrenia
Komisia tiež negatívne hodnotí plošnú, a teda nákladnú pomoc s cenami energií na Slovensku.
Hodnotenie Európskej komisie sa tiež negatívne zmieňuje o znížení odvodov do druhého dôchodkového piliera, ktoré síce krátkodobo zlepšuje bilanciu verejnej správy, ale dlhodobo neprispieva k udržateľnosti dôchodkového systému.
Znamená totiž vyššie verejné výdavky do budúcnosti. Preto ho komisia nezahŕňa do čistého vplyvu nových opatrení.
Podľa Európskej komisie tak nové opatrenia na strane výdavkov a príjmov celkovo navyšujú deficit o 0,6 percenta HDP. Výdavky tak rastú o jedno percento rýchlejšie ako odporúčané maximálne tempo podľa pravidiel Európskej komisie , teda o 6,7 namiesto o 5,7 percenta.
Znamená to nesúlad s európskym výdavkovým pravidlom o 0,4 % HDP alebo približne 500 miliónov eur.
"Komisia konštatuje, že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním Rady EÚ. Komisia preto vyzýva na prijatie potrebných opatrení na zosúladenie rozpočtu s odporúčaniami Rady EÚ," doplnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Kamenického iný pohľad
"Stále máme iný pohľad na pomoc energetickú. Naša vláda jasne deklarovala, že dosahy cien energií na obyvateľstvo by boli v podobe až 120-percentného zvýšenia cien, takže my na rozdiel od iných európskych krajín sa stále snažíme pomáhať domácnostiam a v roku 2024 určite pomáhať budeme. Na toto má eurokomisia iný názor," vysvetlil minister financií Ladislav Kamenický.
Zdôraznil však, že Európska komisia pochválila Slovensko za to, že podporuje verejné investície a že ich zvyšuje, čo je podľa neho dobrou správou pre Slovákov.
Upozornil tiež, že ministri financií EÚ sa dohodli na nových finančných pravidlách, ktoré budú v EÚ platiť od 1. januára 2025. Pre rok 2024 to pre súčasnú vládu znamená záväzok v podobe konsolidácie verejných financií o pol percenta, v roku 2025 o jedno percento.
"Každý rok chceme znižovať deficit zhruba o jedno percento, až kým sa nedostaneme v roku 2027 na tri percentá deficitu, keď by sa mal otočiť už aj verejný dlh krajiny a mal by začať postupne klesať," odkázal Kamenický.
