Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 stálo Slovensko na rázcestí. Mohlo pokračovať v „režime“, ktorý predtým nastolila koalícia HZDS, SNS a Združenia robotníkov Slovenska. Nakoniec si vybralo inú cestu a ku kormidlu sa dostala reformná vláda Mikuláša Dzurindu.
Na pozadí zásadných politických zmien sa začal písať príbeh, ktorého hlavným predstaviteľom je žilinský podnikateľ George Trabelssie. Pomerne rýchlo na severe Slovenska vybudoval impérium, ktoré v tomto regióne nemá obdobu.
Veľmi rýchlo sa však objavili aj Trabelssieho prezývky Slotova pravá ruka a Slotov kamarát. Nebola to len mediálna skratka. Naozaj existujú indície, že Trabelssie je výraznejšie prepojený s bývalým predsedom Slovenskej národnej strany.
- Biznisový príbeh Georgea Trabelssieho opisujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti.
George Trabelssie (zdroj: Hej, Ty!)Prvý bavorák a pomaranče zo Sýrie
Priezvisko žilinského magnáta ako prvý v slovenských médiách zviditeľnil John Trabelssie. Georgeov brat bol na prelome tisícročí úspešným hádzanárom a slovenským reprezentantom.
Bratia majú za sebou zaujímavý príbeh. „Mama je Slovenka, otec Sýrčan. Otec tu študoval, a tak sa spoznali. Narodil som sa v Žiline, kde som bol aj pokrstený,“ spomínal v roku 2003 pre My Žilina George Trabelssie.
Po skončení otcových štúdií sa odsťahovali do Sýrie. „Otec študoval na Slovensku na účet sýrskej vlády. Musel sa vrátiť a odrobiť si roky štúdia v štátnom podniku v Sýrii. Môj mladší brat sa preto narodil už tam,“ približoval George Trabelssie.
Na Slovensko sa vrátil ako dospelý, chcel študovať v Žiline a stať sa letcom: „Na leteckú katedru ma však neprijali, pretože som neabsolvoval roky vo Zväzarme. Dekan fakulty, u ktorého študoval aj otec, mi navrhol, aby som sa prihlásil na štúdium kybernetiky, dopravy a spojov.“
Hoci študoval na Slovensku, pôvodne nechcel ostať. „Vyrástol som vo svete voľného trhu, preto som neuvažoval o tom, že by som ostal v krajine s komunistickým režimom. Mal som v krvi trhový systém a ovládal som arabčinu a angličtinu,“ vysvetľoval v roku 2007 pre časopis Slovenka.
Keď však bol v druhom ročníku na vysokej škole, prišla Nežná revolúcia a Trabelssie sa rozhodol, že na Slovensku predsa len ostane a začne podnikať: „Prvé firmy som založil ako dvadsaťročný. Najprv som dovážal topánky a pomaranče, neskôr som obchodoval s textilom a potravinami.“
V obchodnom registri sa Trabelssieho meno prvýkrát objavilo v eseročke U.T.A.H., založenej v marci 1992. V predmete podnikania si uvádzala predaj dvojstopových motorových vozidiel, maloobchodný predaj pohonných látok či veľkoobchod s odevmi a obuvou.
Trabelssie sa neskôr chválil, že na prvý „bavorák“ si zarobil už na vysokej škole. „Po Nežnej revolúcii boli stále dlhé rady na banány a pomaranče. Prvé, čo mi napadlo, že v Sýrii ležia pomaranče na zemi. Tak som doviezol pár kamiónov pomarančov a ľudia, vďakabohu, stáli vo fronte aj na sýrske pomaranče. Zarobili sme na tom pekné peniaze,“ povedal v roku 2014 pre Žilinský večerník.
Ďalším biznisom bol podľa neho dovoz mydiel a topánok: „Postkomunistický hlad nám pomohol zarobiť prvé peniaze a mne pomohol rozvinúť podnikateľskú kariéru. Prvé milióny sme zarobili naozaj na takýchto banalitách.“
George Trabelssie na archívnej snímke. (zdroj: ARCHÍV MY ŽILINSKÝCH NOVÍN)Slota? Je pravdovravný, mám ho rád
Do istého momentu by sme mohli Georgea Trabelssieho označovať za vcelku bezvýznamného regionálneho podnikateľa. Zlom prišiel v decembri 1998, keď spolu s ďalšími biznisovými partnermi založil Slovenskú investičnú a realitnú spoločnosť (SIRS), ktorá je dodnes jeho vlajkovou loďou.
„Firmu sme založili so základným imaním jedenásť miliónov slovenských korún. Všetci sme od začiatku deväťdesiatych rokov podnikali, ja som žil osemnásť rokov na Blízkom východe, takže niečo sme už mali zarobené,“ vysvetľoval neskôr.
Keďže SIRS je akciová spoločnosť, identita jej majiteľov nebola z verejne dostupných zdrojov známa. Rýchlo sa začalo špekulovať, že jedným z akcionárov je vtedajší predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota, ktorý bol v rokoch 1990 až 2006 žilinským primátorom.
Trabelssie tvrdil, že to nie je pravda: „Medzi akcionármi nie je žiadny politik, ani Ján Slota.“
Otázky ohľadom prepojenia podnikateľa s kontroverzným politikom sa však objavujú dodnes. Už len preto, že sú priatelia, poznajú sa od začiatku 90. rokov.
Trabelssie neskôr v rozhovore pre SME spomínal, že so Slotom sa prvýkrát stretol, keď na žilinskej radnici prišiel so žiadosťou o mestský byt: „Vyhovel mi. Páčilo sa mu, že nejaký zahraničný Slovák sa chce vrátiť domov. Začiatkom 90. rokov chcel ísť každý zarábať do Kanady či do Ameriky.“
Mimochodom, v roku 2021 portál Žilinak informoval, že veľkopodnikateľ mestský byt stále využíva a platí zaň symbolické nájomné 108 eur.
Fakt je, že Trabelssie dve dekády bojuje s teóriou, že je správcom Slotovho majetku. „Nespravujem ani halier jeho majetku. To vám odprisahám, na čo chcete. So Slotom nepodnikám. Netajím sa ničím, ani priateľstvom s ním,“ povedal napríklad v roku 2007 pre Plus 7 dní.
„On je veľmi dobrý človek. Je pragmatický, pravdovravný, drží slovo. Mám ho rád,“ dodal.
V roku 2008 denník Plus 1 deň informoval o tom, že Trabelssie predal Slotovi lietadlo Twin Star DA 42. Kým cenníková cena sa začínala na desiatich miliónoch slovenských korún, politik kúpil lietadlo za necelý milión. Obe strany zľahčovali obchod tým, že išlo o „vrak“, lebo lietadlo malo predtým nehodu.
Ján Slota? Vraj je pragmatický a dobrý človek. (zdroj: TASR)Parkovací biznis
Poďme však k faktom, ktoré hrajú v prospech teórie o podnikateľskom prepojení medzi Trabelssiem a Slotom. Jednou z káuz, ktorá sa intenzívne rozoberala aj v médiách, bola parkovacia politika v Žiline.
V roku 2003 radnica pod Slotovým vedením vytvorila so SIRS spoločný podnik, Žilinskú parkovaciu spoločnosť. Väčšinový, 75-percentný podiel v nej mala Trabelssieho akciovka.
Žilinská parkovacia mala zastrešovať spoplatnené parkovanie na území mesta. Vyzbierané peniaze síce išli do mestskej pokladnice, odtiaľ však putovali naspäť do Žilinskej parkovacej a nadácie Spoločne pre región, ktorú takisto viedol Trabelssie. Samotná Žilina tak z výberu parkovania de facto nemala nič.
Žilinský podnikateľ George Trabelssie. (zdroj: TASR/Jakub Kotian)Trabelssie tvrdil, že mesto získalo majetok v hodnote 62 miliónov slovenských korún. O tom, že časť peňazí sa z mestskej pokladnice vráti späť do prevádzky, podľa neho rozhodlo vedenie Žiliny.
„Nemám problém dohodnúť si s mestom, ktoré má v parkovacej spoločnosti 25 percent, iný pomer. Za predpokladu, že mi zaplatí investície,“ povedal v roku 2007 pre SME.
Parkovaciu spoločnosť pritom vraj nepovažoval za biznis, ale za systémové riešenie, ktorým sa predišlo problémom. „Keby sme nerozbehli parkovací systém, dnes nemáte kde zastať, ako prejsť cez ulicu,“ zľahčoval v roku 2007 pre Plus 7 dní.
Len pre úplnosť, Žilinská parkovacia v rokoch 2016 až 2022 vykázala kumulatívny zisk vyše 740-tisíc eur. Vlani v lete Žilina zmenila parkovaciu politiku, systém už prevádzkuje vo vlastnej réžii, bez Trabelssieho firmy.
Do vlaňajška mal pod palcom parkovanie v Žiline. (zdroj: TASR – Daniel Stehlík)V autobusovej doprave ostal
Na prelome tisícročí Trabelssieho podnikateľská skupina okrem parkovania investovala aj do viacerých iných odvetví. V roku 2000 vstúpila do Žilinských mliekarní Laktis s tým, že ich plánuje ozdraviť.
Bol to dobrý obchod. Trabelssie kupoval akcie podniku po 358 slovenských korún, o dva roky ich predával po 1200 a 5217 korún. Zisk z tejto transakcie presiahol 150 miliónov slovenských korún.
V roku 2001 zasa Trabelssieho skupina kúpila Obuv Partizánske a istý čas bola vlastníkom martinského podniku Transmisie, ktorý stál za obrneným vozidlom Aligátor.
„Kúpili sme pohľadávku voči nim, na jej základe sme získali majetok, ktorý bývalí majitelia opäť kúpili. Ako si to vyriešili akcionársky, o to sa my nezaujímame,“ naznačoval v roku 2003 Trabelssie.
Trabelssie je majiteľom spoločnosti SAD Žilina. (zdroj: FB SAD Žilina)Kým v niektorých odvetviach sa Trabelssieho SIRS len mihol, v doprave vydržal doteraz. Základom bola privatizácia podnikov SAD v Žiline a Trenčíne. „Prihlásil som sa do súťaže a môj projekt vyhral,“ vysvetľoval v roku 2007 pre týždenník Slovenka.
Aj keď oba podniky sprivatizoval za vlády Mikuláša Dzurindu, so žilinskou SAD je spojený aj obchod so žilinskou radnicou vedenou Jánom Slotom.
Podnik kúpil od mesta pozemky pod autobusovými nástupišťami, za 17-tisíc štvorcových metrov zaplatil 27 miliónov slovenských korún. Štvorcový meter vychádzal na 1600 slovenských korún, čo bola zhruba polovica vtedajšej trhovej ceny.
Trabelssie sa bránil, že SAD od mesta získala len to, čo jej patrilo: „Autobusová stanica sa postavila v roku 1967. V roku 1994, keď bol Slota ešte vo vláde s Mečiarom, sa urobila delimitácia štátneho majetku. ČSAD za korunu predali tie pozemky mestu. Bolo to politické rozhodnutie. SAD Žilina požiadala mesto o vrátenie tých pozemkov, lebo ich potrebujeme pre osobnú dopravu. Slota povedal, dobre, vrátim, komu inému, ak nie SAD, ale za 27 miliónov. Keby som chcel, tlačil by som to za jednu korunu.“
Oba dopravné podniky, v ktorých je Trabelssie podľa Registra partnerov verejného sektora jediným užívateľom, sú dlhodobo ziskové. SAD Žilina v rokoch 2013 až 2022 vykázala kumulatívny zisk takmer päť miliónov eur, SAD Trenčín bezmála osem miliónov eur.
Trabelssieho skupina v minulosti ovládala aj žilinské letisko, kúpila ho od mesta, opäť za Slotovej éry.
„Letisko bolo pred kolapsom a my sme ho od mesta odkúpili a oddlžili. Peniaze išli rôznym veriteľom, zaplatili sme zhruba desať miliónov korún. Prišli sme s projektom obnovy leteckej dopravy, kde dávame nejaké zdroje, myslíme si, že pre tento región sú nevyhnutné,“ vysvetľoval Trabelssie v roku 2003.
Napriek veľkým plánom letisko od roku 2005 prenajímal štátnej Letiskovej spoločnosti Žilina a v roku 2014 ho nakoniec štátu za 1,47 milióna eur predal.
Mirage stavali aj otvárali bez povolení
Okrem dopravy sa Trabelssie angažuje v realitách. Najviac ho zviditeľnil projekt obchodného centra Mirage za 38 miliónov eur, ktorý vyrástol v centre Žiliny.
Od začiatku ho sprevádzali kontroverzie. S výstavbou sa začalo ešte predtým, ako dostal povolenia. Trabelssie to vysvetľoval tým, že mali povolenia na prípravné práce, ktorých realizácia ohrozovala susedné stavby, a tak museli začať stavať skôr.
„Postavili sme poschodia, pretože inak sa jama nedala zabezpečiť. K prvému júnu (2009 , pozn. red.) vydal stavebný úrad povolenie, že takto môžeme pokračovať až do bodu nula,“ povedal pre Žilinské noviny.
Podľa kritikov projektu sa takáto veľká stavba do centra Žiliny nehodila. Navyše, musela jej ustúpiť historická stará fara. Mirage otvorili v roku 2010, vcelku príznačne ešte bez riadnej kolaudácie.
„Stavbou obchodného centra Mirage došlo k úplnému znehodnoteniu starej mestskej pamiatkovej rezervácie. Stavebník nerešpektoval požiadavku na rozobratie a znovupostavenie starej fary, naopak, brutálne ju zbúral bagrami, následne staval obchodné centrum a pritom vedome porušoval stavebné povolenie,“ uviedol organizátor „sviečkovej manifestácie“ Milan Veliky.
Zásobovacia rampa centra bola podľa úradov naozaj postavená ako čierna stavba a mesto ju v roku 2010 nariadilo odstrániť, čo sa však nestalo. „Mala tam byť točňa pre autá a namiesto toho tam vyrástla ďalšia časť obchodu,“ citoval v roku 2012 portál My Žilina mestského poslanca Petra Ničíka.
Investor sa bránil, že primátor medzitým podpísal kolaudačné rozhodnutie, ktoré výslednú podobu projektu schvaľovalo.
Obchodné centrum Mirage v Žiline. (zdroj: OC Mirage)Na poslednú chvíľu
S Trabelssiem je spojená aj kauza predaja žilinskej športovej haly Bôrik, ktorú domáci poznajú pod prezývkou korytnačka. Slota ju v roku 2006 predal aj bez schválenia mestským zastupiteľstvom len jedenásť dní pred svojím odchodom z radnice.
Halu s priľahlými pozemkami za 112 miliónov slovenských korún kúpila spoločnosť Antrade. Jej spoločník Michal Krnáč s Trabelssiem podnikal vo viacerých firmách. Neskôr sa k transakcii prihlásil aj sám Trabelssie.
„Prišiel za mnou môj dlhoročný kamarát a právnik Mišo Krnáč s tým, že môže kúpiť od mesta športovú halu. Povedal mi aj meno svojho klienta, ktoré nemôžem konkretizovať. Krnáč chcel, aby som mu na halu požičal peniaze. Vyhovel som mu za štandardný úrok a podiel zo zisku. Na halu bolo zriadené záložné právo v prospech SAD Žilina, ktorú vlastním,“ uviedol v roku 2007 pre denník SME.
Už vtedy naznačil, že halu bude nakoniec vlastniť, lebo Krnáčov investor vraj od obchodu odskočil. A aj sa tak stalo.
Žilinská Korytnačka. (zdroj: ARCHÍV MK)Halu v súčasnosti vlastní Trabelssieho eseročka Šport Park, no chátra a nevyužíva sa. Hoci aj s ňou boli veľké plány. „Nakoniec tento projekt zarezali v Bratislave za prvej koaličnej Ficovej vlády. Odskočili od neho všetci a sám do toho ísť nemôžem, to je nezmysel,“ hovoril podnikateľ v roku 2014 na stretnutí s verejnosťou.
O čo išlo? V roku 2008 Trabelssie pýtal peniaze na rekonštrukciu haly od ministerstva školstva, ktoré vtedy viedol nominant SNS Ján Mikolaj. Z „korytnačky“ malo vzniknúť Národné športové centrum pre loptové hry.
Projekt za dve miliardy slovenských korún sa Mikolajovi pozdával. „Podporujeme každú iniciatívu,“ povedal pre denník Pravda. Tvrdil pritom, že nevie, kto je majiteľom haly: „Treba sa spýtať mesta, komu to predalo.“
Projekt, ktorý mal okrem športovísk obsahovať aj administratívnu časť, nakoniec ostal len na papieri. A nezdarom sa skončili aj viaceré pokusy mesta Žilina o spätné odkúpenie haly.
Obchody s Tescom
Na papieri skončil aj projekt spojenia autobusovej a železničnej stanice v Trenčíne za 107 miliónov eur, ktorý Trabelssie ohlásil v roku 2013. Súčasťou Terminálu mala byť obchodná pasáž a parkovisko pre 1150 automobilov, priniesť mal 600 pracovných miest.
Projekt podporilo aj mesto Trenčín. Investorovi predalo pozemky, zmenilo v jeho prospech územný plán. Napriek tomu Trabelssie s výstavbou doteraz nezačal, hoci pôvodne chcel Terminál dokončiť na prelome rokov 2015 a 2016.
Obchodný dom v centre Bratislavy kúpil, aby ho nekúpil niekto iný. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Neúspechom sa skončil i zámer na prepojenie nákupného centra Mirage so susedným obchodným domom Tesco, ktorý Trabelssie v roku 2016 práve s touto ambíciou kúpil.
Projekt s rozpočtom desať miliónov eur mal priniesť ďalších desaťtisíc štvorcových metrov nákupnej plochy a vytvoriť 400 pracovných miest. S realizáciou projektu chcel investor začať v roku 2018, no tento termín nestihol.
„Moja vízia pre žilinské Tesco doteraz stojí preto, že mi nikto nedoniesol nič, čo by bolo aj ekonomické, aj pekné,“ povedal Trabelssie pre Trend s tým, že súčasťou problému bolo aj vedenie mesta, ktoré nastúpilo po Slotovi.
Okrem Žiliny prevzal podnikateľ od Tesca aj jeho staršie obchodné domy (bývalé Priory) v Nitre a Bratislave. „Takýto klenot v centre mesta sa nekupuje preto, že s ním máte nejaké ohromné plány, ale aby ho nekúpil niekto iný,“ vyjadril sa na margo obchodného domu v hlavnom meste.
„Nechceme sa ponáhľať. Tri až päť rokov sa do tejto nehnuteľnosti nebude zvonka zasahovať. V takomto stave vie budova vydržať aj dvadsať rokov a viem z toho splácať úver,“ vysvetľoval Trabelssie svoju víziu s obchodným domom, ktorý sa v súčasnosti volá Prior Bratislava.
Geoerge Trabelssie. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Iný podnikateľ
Na začiatku tisícročia sa George Trabelssie pomerne často objavoval v médiách. V roku 2005 sa totiž stal prezidentom Zväzu autobusovej dopravy. V tom čase sa pokúšal dostať aj do župného parlamentu, ale voličov sa mu presvedčiť nepodarilo.
V posledných rokoch je okolo Trabelssieho ticho, hoci na trhu je aktívny. V roku 2022 spolu s podnikateľom Mariánom Šufliarskym v tichosti kúpili najväčšie mimobratislavské nákupné centrum, košickú Optimu.
Trabelssieho zároveň stále prenasleduje teória správcu Slotovho majetku. Tejto nálepky sa doteraz nezbavil. Naopak, pribúdajú ďalšie indície. Napríklad v roku 2018 denník SME objavil vilu, v ktorej býva Ján Slota. Na nehnuteľnosť v obci Turie bol vydaný exekučný príkaz, zasiahla však Trabelssieho SIRS. Neskôr redaktori SME zistili, že vilu vlastní Trabelssieho „dlhoročný kamarát“ Michal Krnáč.
Aj po rokoch tak ostávajú polemiky o vstupnom kapitále žilinského magnáta. Zjavné však je, že pri ceste na vrchol mu značne pomohli výhodné dohody s radnicou mesta, ktorej šéfoval bývalý predseda SNS.
