BRATISLAVA. Politici by mali už konečne dať ruky preč od nastavovania individuálnych podmienok zamestnávania, reagoval na opozičný návrh novely Zákonníka práce generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Novelou Zákonníka práce od poslancov za hnutie Slovensko sa má na Slovensku zaviesť štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri päťdňovom pracovnom týždni.
Zákonník práce nemá byť hračkou politikov
Skrátený pracovný týždeň si pritom podľa Hoštáka zamestnanec môže dohodnúť so zamestnávateľom individuálne, prípadne v rámci kolektívneho vyjednávania.
„Zákonník práce, resp. pracovná legislatíva všeobecne nemá byť nástrojom zvyšovania si popularity politikov," upozornil.

Jej hlavným účelom je vytvoriť základný rámec vzťahov zamestnanca a zamestnávateľa. Ostatné náležitosti majú byť predmetom individuálnej dohody, resp. kolektívneho vyjednávania v podniku.
Chýbajú zamestnanci
Slovensku podľa aktuálnych dát chýba viac než 82-tisíc pracovníkov.
„A teda zamestnávatelia nevedia obsadiť desiatky tisíc voľných pozícií - a to už dlhodobo. Skracovanie pracovného času zákonom tento tlak na pracovné miesta ešte viac zosilní a firmy budú mať ešte väčšie problémy so zamestnávaním," varuje Hošták.
Firmy skrátením počtu pracovných dní podľa neho nebudú vedieť plniť zákazky v požadovanom čase a množstve, čo v konečnom dôsledku môže vyústiť do straty zákazníkov.
„A teda ich konkurenčná pozícia voči ich konkurentom z krajín, kde skrátený pracovný týždeň nie je, sa zhorší," upozornil.
Návrh sa nepozdáva ani analytikovi INESS Radovanovi Ďuranovi. Vidí v ňom obrovské riziko.
„Môže otvoriť Pandorinu skrinku, ktorej sa chytia populistickí politici a namiesto 40 hodín zavedú 35 hodín, a namiesto určitých pracovných miest budú chcieť štvordňový pracovný týždeň pre všetkých. To by bolo veľké riziko pre budúci rast ekonomiky," tvrdí.
Umelé pravidlá môžu škodiť
Podľa neho je však absolútne legitímne, ak zamestnanci vytvárajú tlak na zamestnávateľov so skrátením pracovného týždňa.
Trh práce je podľa analytika priestor, kde sa stretáva ponuka a dopyt po práci, je to miesto, kde sa výškou mzdy a pracovnými podmienkami dosahuje dohoda medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
„Najväčšia škoda však vznikne, ak sa niekto rozhodne umelo do vzniku takejto dohody zasiahnuť a vyhlásiť napríklad skrátenie na štyri pracovné dni. Predložený návrh nie je absolútnym zavedením štvordňového pracovného týždňa, je niečim medzi," uviedol analytik INESS.
Návrh totiž požaduje odpracovanie rovnakého času, pričom typickí proponenti hovoria o vyššej produktivite za menej hodín. Novela tiež predpokladá, že napríklad v trvalých alebo zmenných prevádzkach štvordňový pracovný týždeň nie je možný.
„Opäť sa politici hrajú na tých, ktorí vedia lepšie, ako zamestnávateľ. Vychádzajú z primitívneho predpokladu, že to, čo sa počíta, je len odpracovaný čas. Taký marxistický pohľad na pracovnú silu a zamestnávateľa," zdôraznil Ďurana.
Produktivita zamestnanca však podľa neho nie je konštantná. „Na rozdiel od politika, zamestnávateľ vie, či zamestnanec deviatu až desiatu hodinu v práci už len "vydrží", alebo skutočne podá očakávaný výkon," povedal.
Navyše, množstvo administratívnej práce sa odohráva v súčinnosti s inými kolegami.
„Ak oni budú preferovať päťdňový pracovný týždeň, vytvorený produkt môže byť nižší. Preto by mal mať zamestnávateľ finálnu možnosť rozhodnúť o takejto dohode," dodal analytik.