Slovensko bude „vo veľmi krátkom čase“ patriť ku krajinám, ktoré zavedú štvordňový pracovný týždeň - zatiaľ ako experiment, povedal premiér Robert Fico na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.
Podľa neho sa postoj podnikateľov po pandémii covidu zmenil a mnohé firmy sú flexibilnejšie v určovaní pracovného času zamestnancov.
INDEX sa na tento nápad pozrel očami firiem a ekonómov a prináša odpovede na najdôležitejšie otázky.
V článku sa dozviete:
- Je Ficov návrh len vízia alebo sa už niečo pripravuje?
- Ako by to mohlo fungovať v praxi?
- Môže kratší týždeň fungovať plošne v celej ekonomike?
- Je možné kratší pracovný týždeň zaviesť pri zachovaní rovnakej produktivity aj výšky miezd?
- Máme už teraz dosť voľna?
- Nemalo by to negatívny dosah na rast HDP?
1. Je Ficov návrh len vízia alebo sa už niečo pripravuje?
Premiér nespomenul kratší pracovný týždeň náhodou. Vlani s ním prišli aj odborári, ktorí si s Ficovým Smerom rozumejú.
„Diskutujeme o všetkých možnostiach a formách skracovania, aj o skúsenostiach zo zahraničia,“ povedala predsedníčka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.
Okrem toho, minulý týždeň opoziční poslanci z Matovičovho hnutia Slovensko priniesli do parlamentu novelu Zákonníka práce, podľa ktorej by mal byť zamestnávateľ povinný vyhovieť žiadosti zamestnanca o štvordňový pracovný čas, ak to umožňuje povaha jeho práce zamestnanca. Mal by však odpracovať 40 hodín týždenne, čiže rovnako ako pri päťdňovom pracovnom týždni.
Zástupcovia zamestnávateľov z toho návrhu nie sú nadšení. „Nestotožňujeme sa s tým, aby kratší pracovný čas bol prikázaný centrálnym spôsobom. Preferujeme formu kolektívnych vyjednávaní,“ reagoval prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Tomáš Malatinský.
„Ak by o štvordňový pracovný týždeň požiadalo súčasne viac zamestnancov, môže to narušiť chod prevádzky,“ dodal s tým, že zamestnávateľom od tohto roku odchádza veľa ľudí do predčasného dôchodku.
Prečo sa seniori hrnú do predčasného dôchodku? Oplatí sa to, pozrite si prepočet Čítajte 2. Ako by to mohlo fungovať v praxi?
Kratší pracovný týždeň nie je novinka. V Spojenom kráľovstve ho pred dvoma rokmi testovali v 61 organizáciách a firmách. Do experimentu sa zapojilo 2900 zamestnancov v rôznych odvetviach, od IT až po zdravotníctvo a retail. Zamestnanci mali pracovný čas skrátený o 20 percent, ale plat sa im nezmenil.
Zamestnávatelia zistili, že produktivita ich práce sa zvýšila. Zároveň sa podľa prieskumu Cambridgeskej univerzity zlepšila aj ich pracovná pohoda. Vyše sedemdesiat percent zamestnancov uviedlo, že počas štvordňového pracovného týždňa cítili nižšiu úroveň „vyhorenia“. Vyše 90 percent zúčastnených firiem sa rozhodlo v tomto programe pokračovať.
Menej stresu, lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom a zlepšené zdravie sú hlavnými argumentmi obhajcov skráteného pracovného týždňa. Ďalší je, že ak sa výroba zefektívňuje a produktivita práce zvyšuje, zamestnávatelia si ho môžu dovoliť.
3. Môže kratší týždeň fungovať plošne v celej ekonomike?
To zatiaľ nie je jasné. Štvordňový pracovný týždeň sa doteraz na úrovni celej krajiny netestoval. Okrem toho, stratu zamestnávateľov počas testov v niektorých štátoch kompenzovali vládne dotácie.
To bol aj príklad Španielska spred troch rokov. „Je to jeden z ďalších výstrelov politikov, ktorí sľubujú ľuďom, že za menej práce dostanú rovnaký plat,“ povedal vtedy analytik INESS Robert Chovanculiak s tým, že ak aj štvordňový pracovný týždeň fungoval v niektorých firmách, neznamená, že sa dá zaviesť do celej ekonomiky.
Koľko mám času od výpovede na otehotnenie, aby som neprišla o materskú? (otázky a odpovede) Čítajte 4. Je možné kratší pracovný týždeň zaviesť pri zachovaní výšky miezd?
Ekonomické zákony hovoria, že keď nepríde výrazný technologický pokrok, tak pri zníženom počte odpracovaných hodín klesá aj produktivita práce a mzdy by sa mali tiež znižovať.
Ekonóm SAV Vladimír Baláž tvrdí, že mzdy môžu pri kratšom pracovnom týždni aj vzrásť. „Napríklad v zdravotníctve ľudia budú robiť nadčasy, lebo za štyri dni všetko nestihnú, a tie budú chcieť mať zaplatené,“ vysvetľuje potenciálne zvýšené náklady pre zamestnávateľov.
Druhou možnosťou je, že firmy naberú nových ľudí, čo však pri nedostatku pracovnej sily na trhu môže byť problém. Teoreticky ich môžu doviezť zo zahraničia.
5. Máme už teraz dosť voľna?
Ekonóm Robert Chovanculiak upozorňuje, že množstvo zamestnancov na Slovensku už má de facto štvordňový pracovný týždeň aj dnes, len je rozložený v čase.
„Zamestnanec má za rok 20 až 25 dní dovolenky podľa odpracovaných rokov, máme 15 sviatkov, človek môže ísť sedemkrát k lekárovi a rovnaký počet dní ako sprievod rodinného príslušníka, plus je tu péenka,“ vymenúva.
Ľudia majú viac spôsobov ako pracovať kratšie, napríklad cez skrátené alebo flexibilné pracovné úväzky. Musia sa však zmieriť s tým, že môžu mať aj nižšie zárobky.
Zamestnanci vo verejnom sektore majú už dnes kratší pracovný týždeň 37,5 hodiny a niektorí aj šesť týždňov dovolenky. Podľa Chovanculiaka je sporné, či v štátnej správe narástla produktivita práce a zamestnanosť.
„Skracovanie pracovného času bolo už v 80. rokoch vo Francúzsku a zamestnanosť nerástla, skôr stagnovala alebo klesla,“ dodáva.
6. Aký vplyv by malo skrátenie pracovného týždňa na HDP a verejné financie?
Chovanculiak tvrdí, že zavedenie plošného a povinného štvordňového pracovného týždňa by spravilo zo všetkých zamestnancov na Slovensku „pätinových dôchodcov“, lebo ich mzdu by dotoval štát. „To by malo určite negatívny vplyv na ekonomický rast,“ dodáva.
Sporiteľňa kratší týždeň už testuje
Slovenská sporiteľňa zaviedla štvordňový pracovný týždeň v rámci pilotného programu vlani v júni. Odôvodnila to zmenou v pracovných vzorcov, ktoré spôsobila pandémia, a túžbou zamestnancov po lepšej rovnováhe medzi prácou a súkromným životom.
„Pracujeme s predpokladom, že nám neklesne produktivita či chuť pracovať,“ hovoril vlani HR riaditeľ sporiteľne Martin Čambor.
Pilotný program mala banka vyhodnocovať v decembri. Hovorkyňa Marta Cesnaková hovorí, že zatiaľ štvordňový pracovný týždeň nezaviedli natrvalo a stále ho testujú.
