Nesplácanie úverov je na historicky najnižších úrovniach. V ohrození sa ocitá len 4,6 percenta hypoték, ktoré svojim klientom poskytli slovenské banky. Ak sa ekonomike bude dariť a nezamestnanosť výraznejšie nebude rásť, podľa Národnej banky Slovenska (NBS) by nemali mať problém s neplatičmi.
Do pasce zlyhaných úverov však môže padnúť ktokoľvek, pretože život prináša nepredvídateľné situácie. Rodina môže prísť o hlavného živiteľa, jeden alebo obaja partneri stratia príjem, prípadne sa po nezvládnutom rozvode nechce k úveru prihlásiť ani jeden z exmanželov.
Aj z takýchto hraničných problémov sa však dlžníci môžu relatívne bezbolestne dostať, ak komunikujú s bankou a snažia sa situáciu riešiť.
V článku sa dočítate:
- Aké sú možnosti, ak dlžník nemá na zaplatenie splátky,
- ako postupuje banka a aké by mali byť prvé kroky dlžníka,
- po akom čase môže banka vydražiť nehnuteľnosť dlžníka a kedy nastupuje exekúcia.
Väčšina zaplatí do mesiaca
Banky majú na komunikáciu s dlžníkom vypracované interné postupy a využívajú IT systémy, ktoré promptne reagujú na meškanie splátok. Podľa ich skúseností sú Slováci pri splácaní hypoték zodpovední. Meškanie zväčša nebýva výsledkom zhoršenej životnej situácie, ale skôr triviálnych drobností.
Príkladom je nevhodné nastavenie termínu splátky, a to tesne pred termínom pripísania mzdy alebo príjmu na účet dlžníka, čím sa zvyšuje riziko krátkodobého nedostatku hotovosti.
Banky preto odporúčajú posunúť splátku o tri-štyri dni po termíne výplaty (je to bezplatné).

Každá banka má interné procesy a časové lehoty voči neplatičom nastavené odlišne. Napríklad klient Slovenskej sporiteľne dostane prvú informáciu o meškaní platby hneď v prvý deň do jeho internetbankingu.
Na druhý deň omeškania už banka posiela SMS správu. „Od štvrtého dňa začíname klientov podľa závažnosti situácie kontaktovať telefonicky,“ vraví hovorkyňa sporiteľne Marta Cesnaková.
Ak dlžník nereaguje, od ôsmeho dňa omeškania posielajú písomné upozornenie, buď e-mailom, alebo listom, aj keď stále bez akejkoľvek sankcie. V upozornení je vedený aj náhradný dátum na úhradu, ktorý je vypočítaný ako 15. deň po omeškaní.
Ak klient ani v tom termíne neuhradí omeškanú splátku, sporiteľňa posiela ďalšiu upomienku, ktorá je však už spojená so zmluvnou pokutou vo výške osem eur.
Na porovnanie, ČSOB banka si aj za prvú upomienku účtuje sumu vo výške nákladov, čo je päť eur. „Vo všeobecnosti platí, že prevažná väčšina klientov v omeškaní so splátkou uhradí dlžnú sumu do prvého mesiaca,“ dodáva hovorkyňa banky Michaela Lovasová.
Zápis do registra
Ak má klient hlbší problém, ale komunikuje s bankou, má celý arzenál individuálnych riešení. Okrem zmeny dátumu splátky si môže dohodnúť napríklad predĺženie lehoty splatnosti úveru.
Na úrokoch aj poplatkoch síce zaplatí viac, ale ak potrebuje znížiť mesačnú splátku, pričom splatnosť úveru nie je natiahnutá na maximum do dôchodku, je to jedno z možných riešení.
Ďalším je rozpustenie omeškania do budúcich splátok, refinancovanie úveru v inej banke s lepšou ponukou, prípadne konsolidácia úverov, teda spojenie viacerých úverov do jedného s výhodnejšími podmienkami. Krajným riešením je predaj nehnuteľnosti vo vlastnej réžii.
Alternatívou je i dočasné zníženie splátok na 25 percent na šesť mesiacov. Samozrejme, po skončení tohto obdobia sa úver prepočíta o nezaplatenú časť splátok tak, aby ostala zachovaná pôvodná splatnosť úveru. Inými slovami, splátka sa zvýši.
Navyše, klient minimálne nasledujúce dva roky nedostane žiadny nový úverový produkt, pretože dostane zápis v úverovom registri. Doň sa reportujú omeškania na úveroch ku koncu každého mesiaca (suma a počet dní omeškania).
Ak teda klient stihne nedoplatok splatiť v rámci jedného mesiaca, zápisu do registra sa vyhne. V opačnom prípade sa ocitne na čiernej listine a jeho žiadosti o ďalšie úvery sa môžu v budúcnosti značne skomplikovať.

Ďalšie upomienky a výzvy
Ak dlžník s bankou nekomunikuje a vynechá aj druhú splátku, situácia začína byť vážnejšia. Ďalšie telefonáty z banky závisia od výsledku predchádzajúceho telefonátu. Okrem toho, dlžníkovi putuje písomné upozornenie na ôsmy deň po termíne druhej nezaplatenej splátky, v 17. deň omeškania od splatnosti druhej (a tretej) splátky nasleduje upomienka so zmluvnou pokutou.
Vo fáze do 90 dní omeškania je súčasťou každého hovoru od banky otázka na dôvod omeškania. „Ak klient nemôže komunikovať, napríklad pre hospitalizáciu s ťažšou diagnózou, alebo pre smrť, banku kontaktujú rodinní príslušníci. V prípade úmrtia po predložení úmrtného listu zastavíme aktívne upomínanie a splátky sa pozastavujú na jeden rok,“ uvádza Slovenská sporiteľňa s tým, že svoje pohľadávky prihlasuje do dedičského konania.
Odlišná situácia nastáva, ak je uzavreté poistenie úveru, ktoré chráni dlžníka aj jeho rodinu. V prípade úmrtia poisťovňa môže pozostalým zaplatiť celý zostatok úveru, v prípade práceneschopnosti klienta uhradí splátky na najbližší rok.
V štandardnom procese, keď klient komunikuje a snaží sa situáciu riešiť, má približne jeden rok, aby si s dlhom poradil. „Ak hľadá s bankou optimálne riešenie, napríklad sa snaží predať nehnuteľnosť, ktorú nezvláda splácať, banka bude prihliadať aj na tieto skutočnosti,“ tvrdí ČSOB.
Vymáhanie pohľadávky
Najhorší scenár sa napĺňa v prípade, keď dlžník nekomunikuje. Po troch až šiestich mesiacoch zvyčajne kontaktuje inkasnú spoločnosť. Buď s ňou uzavrie mandátnu správu, na základe ktorej ju zastupuje vo vymáhaní dlhu, alebo jej pohľadávku predá.
Inkasná agentúra kontaktuje klienta telefonicky a opäť mu posiela písomné výzvy. Ak reaguje, môže mu pomôcť aj s nájdením práce v prípade nezamestnanosti či straty príjmu.
Ak interné ani externé vymáhanie (cez inkasnú spoločnosť) nie je úspešné, banka posiela výzvu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. To znamená, že odstupuje od zmluvy o poskytnutí úveru a žiada dlžníka o vyplatenie celého dlhu.
Slovenská sporiteľňa tvrdí, že tento krok nastáva najskôr po deviatich mesiacoch omeškania.
Dražba a exekúcia
Je pravdepodobné, že ak dlžník nemá na zaplatenie splátky, zrejme nebude mať dosť peňazí ani na predčasné splatenie celej hypotéky.
Vtedy už banka nemá inú možnosť a rozbehne výkon záložného práva, ktorý sa končí takzvanou dobrovoľnou dražbou založenej nehnuteľnosti.
Ak dlžník ani vtedy nezareaguje, banka pošle návrh na dražbu do dražobnej spoločnosti. Tá opäť vyzve dlžníka na splatenie dlhu. Ak dlžník znova nič nespraví, dražobná spoločnosť začne pripravovať znalecký posudok a určí termín dražby, a to najmenej tridsať dní od dátumu jeho stanovenia.
Poslednú možnosť na vyplatenie dlhu, ale už aj nákladov dražby, má dlžník vtedy, keď licitátor otvorí dražbu.
V aukcii získa založenú nehnuteľnosť ten záujemca, ktorý ponúkne najvyššiu cenu. Z nej sa vyplatí dlh voči banke a náklady s dražbou. Zvyšok peňazí dostane dlžník. Byt sa tak reálne predá po roku od prvej nezaplatenej splátky.
Okrem dobrovoľnej dražby sa vo výnimočných situáciách realizujú exekúcie, ktorým sa však banky bránia. Tento inštrument na vymoženie pohľadávky využívajú, keď je dlžník v omeškaní rádovo stovky dní.
Exekúcie sú nákladné a zdĺhavé, pretože o exekučnom titule musí rozhodnúť súd. „Žaloba proti klientovi sa podáva až v prípade, keď bráni výkonu záložného práva návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, prípadne žalobou proti záložnému právu,“ uzatvára Slovenská sporiteľňa.