BRATISLAVA. Automatická valorizácia chráni kúpnu silu „štandardných“ dôchodkov.
Na rast cenovej hladiny však reaguje s oneskorením, a preto pri inflačnom šoku spôsobuje dočasný pokles kúpyschopnosti týchto príjmov.
Kúpyschopnosť na úrovni pred inflačným šokom
Takáto situácia nastala od začiatku roku 2022, a to aj napriek prijatiu opatrení na zmiernenie vplyvu inflácie na dôchodky, ako bol mimoriadny štrnásty dôchodok a rodičovský dôchodok.
Priemerná kúpna sila dôchodkov na obdobie asi jedného roka v porovnaní s prvým polrokom 2021 klesla približne o deväť percent.
Tento dočasný problém sa podarilo systematicky vyriešiť zavedením mimoriadnej valorizácie v polovici minulého roka. Tá by mala pomôcť ochrániť dôchodky aj v prípade budúcich inflačných šokov a zabrániť opakovaniu podobnej situácie. Na sociálnej sieti to uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
„Kúpyschopnosť starobných dôchodcov sa pred koncom tohto roka vrátila približne na úroveň pred inflačným šokom a na kompenzáciu inflácie už nebolo potrebné prijímať ďalšie nákladné jednorazové alebo trvalé opatrenia," upozorňuje rozpočtová rada.
V decembri minulého roka však vláda Roberta Fica vyplatila penzistom mimoriadny príplatok v sume 300 eur a od roku 2024 plánuje schváliť trinásty dôchodok vo výške priemernej sumy daného typu dôchodku.
„Tým by sa priemerná kúpna sila dôchodkov trvale zvýšila takmer o sedem percent nad úroveň pred inflačným šokom," uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
. To však znamená trvalé dodatočné výdavky z verejných financií na ľudí v starobnom a predčasnom dôchodku vo výške približne 700 miliónov eur ročne.
Pri aktuálnom klesajúcom trende inflácie znamená oneskorená valorizácia podľa rozpočtovej rady to, že štandardné dôchodky budú rásť rýchlejšie ako ceny.
Podľa súčasných prognóz by preto celkový príjem dôchodcov mal prevyšovať infláciu o 6 až 8 percent.
„Vzhľadom na zlý stav verejných financií a potrebu stabilizácie verejného dlhu by vláda mala byť prirodzene opatrná pri prijímaní plošných, drahých a trvalých opatrení bez reálneho finančného krytia, špeciálne, ak tieto opatrenia nemajú jasne deklarovaný reálny cieľ, ktorý riešia," zdôraznila rozpočtová rada.
Dôchodcovia hovoria o nenávistnej kampani
Jednota dôchodcov na Slovensku vyzýva vedenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aby neviedla dezinformačnú kampaň proti seniorom.
Rada podľa dôchodcov útočí na seniorov a podnecuje na medzigeneračné spory v spoločnosti. Vytvára dojem, že seniori majú dostatok peňazí a neoprávnene chcú viac.
Je to podľa organizácie dôchodcov politická objednávka opozície na vyvolávanie nenávisti voči seniorom.
Jednota dôchodcov na Slovensku uviedla, že šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť poberá mesačne viac ako 10 000 eur.
"Otázne je, či by vláda skôr nemala pristúpiť aj ku škrtom platov ľudí, ktorí poberajú viac ako 10.000 eur mesačne a kritizujú dôchodcov za 600-eurový priemerný dôchodok, ktorý poberá viac ako 600 000 seniorov," uviedla Jednota dôchodcov na Slovensku.
Preverenie tvrdí rady
Dôchodcovia sa vyjadrili, že bývalý premiér Ľudovít Ódor bol dlhodobo súčasťou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ústavný zákon ale podľa nich hovorí o nezávislosti a politicky exponované osoby by nemali pôsobiť v takejto organizácii. Otázne je podľa jednoty dôchodcov, či v tomto prípade nebol porušený zákon.
"Uvidíme, aké informácie dostaneme, každopádne chceme následne požiadať Výbor Národnej rady SR pre financie a rozpočet o kontrolu týchto údajov, prípadne či nedošlo k porušeniam zákona," dodala Jednota dôchodcov na Slovensku.
