BRATISLAVA. Rast slovenskej ekonomiky by mal v roku 2024 zrýchliť na 1,7 z 1,3 percenta v minulom roku. Prispeje k tomu pravdepodobne najmä domáci dopyt.
Predpokladá to Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) v aktuálnej prognóze, ktorú na štvrtkovej konferencii Očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2024 predstavil za kolektív jej autorov Pavol Ochotnický z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Rast spotreby
"Na rozdiel od roku 2023 predpokladáme medziročný rast spotreby domácností aj verejnej správy. Očakávame tiež pokračovanie rastu investícií, aj keď miernejším tempom ako v roku 2023," konštatovali autori prognózy.
Vzhľadom na očakávané oživenie na kľúčových exportných trhoch SR by sa malo prejaviť aj obnovenie rastu vývozu. Efekt na ekonomiku však bude na druhej strane kompenzovaný rýchlejším rastom dovozu, ktorý bude kryť rast domáceho dopytu.
V roku 2024 by mal pokračovať dezinflačný trend z posledných mesiacov minulého roka.
Aká je pravda o drahých potravinách? Po roku sme nakupovali v Lidli, Tescu, Bille a Kauflande Čítajte "Za celý rok 2024 by mala miera inflácie dosiahnuť hodnotu blízku 5 percentám, pričom pri pokračovaní aktuálnych trendov by sa už miera inflácie na Slovensku koncom roka mala pohybovať blízko inflačného cieľa Európskej centrálnej banky (ECB), teda blízko úrovne 2 percent," vyčíslil Ochotnický.
Prognóza ďalšieho spomaľovania inflácie je podporená aj cenovým vývojom v eurozóne a vo výrobnej sfére. Aj keď za celý minulý rok boli ceny v produkčnej sfére medziročne vyššie takmer o 7 percent, v druhom polroku 2023 sa vo viacerých odvetviach už prejavil ich pokles.
Vrchol inflácie
SOPK v predikcii pripomenula, že rast cenovej hladiny v SR vyvrcholil vo februári 2023, kedy medziročné tempo inflácie dosiahlo 15,4 percenta.
Mieru inflácie cez 15 percent pritom Slovensko zaznamenalo naposledy v prvej polovici roka 2000, kedy prebehla doteraz posledná veľká vlna cenovej deregulácie.
"Na rozdiel od predošlých období vysokej inflácie v SR v tomto prípade hlavným motorom inflácie neboli regulované ceny, ale trhové faktory vyjadrené prostredníctvom tzv. jadrovej inflácie. Najrýchlejšie rástli ceny potravín a bývania, teda základných životných potrieb," priblížili autori.
Na prudkú akceleráciu inflácie reagovala ECB a ďalšie centrálne banky nevyhnutným sprísnením menovej politiky, čo sa prejavilo aj rastom trhových úrokových sadzieb.
Úrokové sadzby
S ohľadom na pokračujúce spomaľovanie inflácie a pomerne slabú dynamiku ekonomického rastu v eurozóne je podľa prognózy SOPK pravdepodobné, že úrokové sadzby na peňažnom trhu dosiahli svoj vrchol na prelome rokov 2023 a 2024.
Nezaplatili ste splátku hypotéky? Na čo si dať pozor a kedy vám vezmú byt či dom (prehľad) Čítajte "Vzhľadom na komunikáciu vedúcich predstaviteľov ECB očakávame, že centrálna banka bude na každom nasledujúcom zasadnutí vyhodnocovať aktuálny mix informácií, predovšetkým vývoj inflácie a ekonomickej aktivity v eurozóne. V prípade pokračovania aktuálnych trendov prichádza do úvahy prvé zníženie referenčných sadzieb v druhom štvrťroku 2024," avizovali autori predikcie.
Zamestnanosť na Slovensku v roku 2023 vykazovala pozitívny trend a prognóza predpokladá, že tento trend sa výrazne nezmení ani v tomto roku. Inflácia bude aj naďalej vyvíjať tlak na zvyšovanie miezd.
"Predpokladáme, že dynamika zvýšenia nominálnych miezd by sa v roku 2024 mohla postupne vyrovnať dynamike inflácie," doplnili autori.
Otvorená ekonomika
Slovenská ekonomika je veľmi otvorená a ak sa nebude dariť Nemecku alebo iným krajinám v eurozóne, tak sa to prejaví aj na Slovensku. Problémom je tiež hroziaca strata konkurencieschopnosti európskych firiem, upozornil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
"To, čo ma veľmi trápi, je strata konkurencieschopnosti európskych firiem. Európske firmy mnohokrát odchádzajú do Spojených štátov, odchádzajú do Číny a toto nie je dobrý znak. Musí sa zamyslieť aj Európska komisia a lídri jednotlivých krajín nad tým, ako zvrátiť tento nedobrý stav, týmto sa budeme musieť zaoberať," zdôraznil.
Vyzdvihol, že slovenská ekonomika sa zatiaľ vyvíja lepšie ako napríklad Nemecko, ktoré sa v minulosti prepadlo do recesie a stále sa mu nedarí. Medzi riziká pre globálne hospodárstvo zaradil aj situáciu v Gaze, v Izraeli či na Ukrajine.
"Ekonomický rast na Slovensku na rok 2024 sa očakáva vyše 2,5 percenta, to je pre nás dobrá správa. Ale tie riziká by mohli ovplyvniť neskôr aj slovenskú ekonomiku," varoval Kamenický.
Za dobrú správu označil tiež očakávaný pokles inflácie na Slovensku v tomto roku na 3,2 percenta, a to aj vďaka pomoci vlády s cenami energií. Po dvoch rokoch poklesu by mali tento rok vzrásť reálne mzdy, a to o 3,7 percenta, vyčíslil minister.
Zároveň zopakoval, že vláda sa chce tento rok bližšie zaoberať vývojom cien potravín.
"Nás budú zaujímať hlavne tie potraviny, ktoré ľudia najviac konzumujú a kupujú, ten základný košík. Určite nás budú zaujímať tie potraviny, ktoré majú zníženú DPH... Chceme zabezpečiť, aby tie základné potraviny boli v cenách, ktoré si ľudia na Slovensku môžu dovoliť," zdôraznil Kamenický.
Slovenská obchodná inšpekcia vie podľa neho kontrolovať nákupné aj predajné ceny, jednotlivé marže od výrobcu cez distribútora až po konečného predajcu.
"Ak by napríklad pri týchto základných potravinách nedošlo k náprave cien, môžeme pristúpiť na základe zákona o cenách aj k cenovej regulácii. Zatiaľ nám analýzy nepotvrdzujú takýto stav, že by sme to museli urobiť, ale ak by bol ten stav extrémny, tak by sme k tomu mohli pristúpiť," dodal minister financií.
