Väčšina ľudských snáh je zakorenená hlboko v logike. Umenie poskytuje rovnováhu a dopĺňa logické aspekty života. Komunikuje emóciami, farbami a textúrami, obohacuje naše chápanie života nekonvenčnými perspektívami, ktoré nás povzbudzujú pozerať sa na svet inou optikou.
Hoci umelecké generácie naprieč storočiami ovplyvňovali rozdielne motívy, kultúrny kontext i technologický pokrok, niečo majú spoločné. Neboja sa narúšať zaužívané normy, majú odvahu experimentovať, vyjadrovať odlišnosť a spoločne prinášať krásu do bežných dní.
„Umenie má mimoriadnu silu ľudí spájať, reflektovať dobu a kultivovať spoločnosť. Zároveň má zmysel práve vtedy, keď žije spolu s ľuďmi a šíri sa spoločnosťou,“ hovorí Michal Liday, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Tatra banky, ktorá to najlepšie zo súčasného slovenského umenia prináša medzi ľudí. Motívy inšpirované dielami desiatich laureátov Ceny Nadácie Tatra banky za umenie sa objavili na nových dizajnoch platobných kariet.
Ako vníma súčasná generácia vizuálnych umelcov vzťah ľudí k umeniu?
Sadovská: Umenie je ako voda, ktorá si stále hľadá cestu, aby mohla tiecť

Aj vo svete meniacich sa trendov a štýlov ostáva výtvarníčka Dorota Sadovská verná rovnakej téme - pozorovaniu duše človeka cez jeho telo.
„Výtvarnú formu neustále vyvíjam, no najvnútornejšie nastavenie zostáva podobné. A keď po dlhšom čase uvidím svoje staršie dielo zaskočí ma pocit akoby som stretla starého známeho. Aj vtedy to je stále ten istý človek,“ hovorí Dorota Sadovská.
Počas pestrej viac ako 25-ročnej kariéry neustáleobjavuje nové umelecké formy. Okrem maľby rozvíja fotografiu, video, performanciu, objekt či priestorové inštalácie. Tvrdí, že je pre ňu dôležité od začiatku tvoriť všetko pravdivo a úprimne. A práve to jej slobodne umožňuje prekračovať hranice medzi jednotlivými formami a médiami.
„Umenie je spôsob komunikácie, špecifický jazyk, ktorý nám pomáha otvárať sa novému hlbšiemu rozmýšľaniu, teda neznamená iba vyrábať a kopiť ďalšie predmety. Umenie pracuje predovšetkým s našimi predstavami, túžbami, nádejami a najrozličnejšími emóciami. Samotný hmotný výsledok vnímaný zmyslami má byť záznamom tohto vnútorného sveta,“ konštatuje.
Pozoruhodným príkladom jej práce sú maľby ľudského tela z nekonvenčných uhlov. Niektoré časti, ako krk či ramená, odhaľuje spôsobom, ktorý pôsobí intímnejšie a zmyselnejšie a občas nimi aj nahrádza klasický portrét. Nabáda tak diváka, aby pri pohľade na obraz zapojil svoje vlastné pocity.
Významnou časťou tvorby Sadovskej je rešpektujúci pohľad na kresťanskú ikonografiu a tradičné témy, ktoré medzi nami rezonujú po stáročia. Prekvapuje inovatívnym zobrazovaním známych tém, ktoré sú prítomné v dejinách umenia skoro dvetisíc rokov.
Pri stvárňovaní kresťanských postáv k nim nepristupuje abstraktne, ale prináša ich cez realistické zobrazenie ľudského tela. Jej maľbaMadony, ktorá je reprodukovaná na debetnej platobnej karte Tatra banky, evokuje jemnosť, nežnosť a zraniteľnosť.
„Madona s dieťaťom je portrétom ženy, ktorá nebojuje smerom hore, k silnejším od nej, aby pre seba samu vydobila miesto, ale svoj záujem, energiu, lásku, starostlivosť i čas dáva niekomu od seba oveľa slabšiemu. Je zásadne dôležité otočiť pozornosť smerom k tým najzraniteľnejším,“ dodáva Sadovská
Umenie v tej najpôvodnejšej podobe je podľa nej stále životaschopné a nájde si spôsob ako prinášať témy, ako rezonovať. No potrebné je budovať primerané spoločenské väzby, aj inštitucionálnu podporu.
Cséfalvay: Za istých okolností môže umenie aj degenerovať

András Cséfalvay sa presadil svojim jedinečným prístupom k rozprávaniu a skúmaniu zložitých tém ako pominuteľnosť, bolesť, láska, umenie, vývoj života na Zemi a miesto človeka v tomto obrovskom procese, hrozba nášho vyhynutia. Podľa neho je fascinujúce odhaľovať veľké tajomstvá sveta, pristupovať k nemu so zvedavosťou a spoznávať ho.
„Tieto témy majú vplyv na to, aký jazyk vyberám. Často je až hranične sentimentálny, hľadám emotívne vypäté momenty a stále ma ženie túžba dostať sa k hlbšej vedomosti,“ hovorí slovenský výtvarník.
Hoci o sebe tvrdí, že nemá rád počítače, práve to v ňom vyvoláva potrebu poznať ich. V ostatnej dekáde v jeho tvorbe dominujú digitálne technológie, pomocou ktorých vytvára príbehy, inštalácie a videá. Dôležitá je pre neho interakcia publika. Niekedy má dokonca jasno, aký zážitok by si pre diváka prial.
„Tvorím mnohovrstvové práce, aby si ich diváci užili rôznym spôsobom. Majú emotívnu úroveň, umožňujú divákovi niečo zažiť alebo sa dozvedieť a zároveň pootvoriť dvere a nahliadnuť niekam inam. Sú to rôzne vrstvy, ktoré si publikum užije aj oddelene,“ vysvetľuje Cséfalvay.
Jeho model dinosaurov Triumph of Feathers vytvorený 3D tlačou zdobí novú debetnú platobnú kartu Tatra banky. Na pozadí evolučných procesov vytvoril vlastný príbeh postavený na nových poznatkoch, podľa ktorých sú dinosaury a vtáky jedna evolučná línia. Rastúce perie zrejme niektorým dinosaurom umožnilo prežiť vyhynutie, aby sa z nich neskôr vyvinuli vtáky.
Paralela s dinosaurami nám môže ukázať určitý smer pri hľadaní budúcnosti.
„Je dôležité premýšľať mimo zabehnutých koľají a hľadať nové riešenia. Na to je však potrebná odvaha. Možno povedie k zlyhaniu, ale zlyhanie je nevyhnutné pre to, aby fungovala predstavivosť. Práve v súčasnosti, keď máme budúcnosť trochu nalinajkovanú, je vhodné použiť našu umeleckú imagináciu a predstaviť si svet inak,“ opisuje výtvarník.
Umenie podľa neho v spoločnosti plní mnoho funkcií, od jednoduchých ako pozdvihnutie ducha až po abstraktnejšie ako nádej či únik. Podľa neho sa často chápe ako forma zábavy a málo nad ním rozmýšľame ako nad formou komunikácie alebo poznania.
„Kým je umenie zábava, bude tak brané aj v spoločnosti a bude sa takto podporovať aj užívať. Za istých okolností môže aj degenerovať,“ dodáva András Cséfalvay.
Gábor: Nie je nutné, aby umenie niekde ostalo navždy

Pre tvorbu Juraja Gábora je charakteristická interakcia medzi priestorom, krajinou a ľudským vnímaním. Vytvára pohlcujúci zážitok, ktorý zapája diváka novými spôsobmi. Autor Zrakovej pyramídy na lúkach nad obcou Súľov-Hradná považuje hmatateľnosť a stelesnenie myšlienok za najdôležitejší aspekt tvorby.
„Umenie je nástroj, ktorým komunikujem rôzne témy. Na začiatku je vždy subtílna myšlienka a naberám odvahu ísť s ňou von. Realizácia má potom veľkú formu, keď je dielo hmotou väčšie ako ľudské telo,“ vysvetľuje Juraj Gábor.
Najväčšiu radosť má z toho, keď ľudia dielo nanovo interpretujú. Hoci počas tvorby diela premýšľa nad možnými interpretáciami, divákom ponecháva určitú mieru otvorenosti.
„Je až zázračné, keď dielo zasiahne aj ľudí, ktorí nepoznajú pravidlá umenia a zrazu ho vedia spontánne čítať. Dôležité je, aby sa ľudia vlastných interpretácií nebáli,“ prezrádza vizuálny umelec.
Dôležitý rozmer je bezprostrednosť, stretnutia, interakcia a používanie diela. Súčasné umenie je podľa neho od ľudí ďaleko a keď sa mu nevenujeme a nechodíme za ním, je ťažké mu porozumieť. Aj keď nejde v ústrety divákovi, nie je zlé. Každé umenie si udržuje inú blízkosť.
Svoje diela sa snaží umiestniť ľuďom do cesty tam, kde to najmenej čakajú. Často na ne narazia turisti alebo milovníci prírody, než pravidelní návštevníci galérií.
Hoci Zraková pyramída je už minulosťou, kreditná karta Tatra banky s jej fotografiou môže byť pripomienkou jej existencie. Gábor priznáva, že ho dočasnosť objektov baví.
Keď určitý fenomén naplní svoj zmysel, nie je dôvod, aby bol na mieste navždy. Ak by Zraková pyramída ostala na svojom mieste dlhšie, zrejme by prevážili negatívne vplyvy. Vizuálny umelec priznáva, že už v čase demontáže sa ukazoval jej zásah do krajiny či súkromia obyvateľov.
„Životnosť objektov je spôsob mojej ohľaduplnosti voči miestu, pretože nechcem zásadne zmeniť jeho povahu. Je to podobné ako akupunktúra. Dočasne stimulujeme miesto, ale ak v ňom máme zapichnutú ihlu stále, už to nie je príjemné,“ dodáva Juraj Gábor.
Tento článok vám prináša Tatra banka.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.