Facebookový profil Domáce zabíjačkové špeciality má 17-tisíc sledovateľov, čo je na slovenské pomery a špecifický segment činnosti veľmi solídne číslo. Jeho administrátor Jozef Kupča z Hontianskej Vrbnice naň každý týždeň pridáva príspevok, v ktorom ponúka mäsové výrobky.
Sľubuje, že klobásy, jaternice či šunky sú poctivé produkty bez chémie, vyrobené pomocou tradičných technológií, vďaka ktorým vynikne ich chuť. Aj recenzie na sociálnej sieti má prevažne pozitívne.
Na náš záujem zareagoval promptne, cez chat poslal správu s linkou na objednávkový formulár aj s darčekovou poukážkou.
Stránok ponúkajúcich domáce mäsové špeciality sme na facebooku či na bazoši našli niekoľko, hoci majú výrazne menej sledovateľov. Podobajú sa v tom, že propagujú tradičný spôsob výroby podľa receptov starých rodičov.
Podľa štátnych veterinárov a klasických mäsiarov však môže byť takýto predaj nelegálny. Navyše, ak sa mäsové výrobky vyrábajú v nehygienických priestoroch z nekontrolovaných surovín, kupujúci riskujú svoje zdravie.
V článku sa dočítate:
- Ako si overiť výrobcu klobás či jaterníc,
- prečo mäsiari vidia domáckych producentov ako neférovú konkurenciu,
- prečo sa domáce jaternice nemôžu voľne predávať?
Potrebujú povolenie
Keď sme sa majiteľa profilu Domáce zabíjačkové špeciality pýtali na hygienickú neškodnosť jeho výrobkov, poslal nám hlasovú správu, v ktorej tvrdil, že z tohto hľadiska je všetko v poriadku: „Určite hurky a klobásky nerobíme špinavými rukami, tovar zasielame mrazený alebo zaúdený.“
Aká je pravda o drahých potravinách? Po roku sme nakupovali v Lidli, Tescu, Bille a Kauflande Čítajte Na ďalšie otázky o tom, či má na túto činnosť výučný list a povolenie, alebo je to jeho koníček, už odpovedal podráždenejšie: „Takíto ľudia ako vy sú rypáci a riešia len to, či som mäsiar. Je to ťažká práca, treba si ju vyskúšať a potom riešiť, či mám na to povolenie.“
Jozefa Kupču z Hontianskej Vrbnice sme v obchodnom a živnostenskom registri nenašli. Jeho meno nefiguruje ani v zozname povolených mäsových prevádzok na webe štátnej veterinárnej správy. Na facebooku má uvedené, že podniká v doprave.
Obdobne sme dopadli u ďalších facebookových mäsiarov. Keď sme sa ich pýtali na pôvod mäsa, hygienu a povolenia, zvyčajne odpovedali, že to robia pre vlastnú potrebu, a len niečo predávajú zákazníkom. Hygienu pri výrobe opisovali ako lepšiu než vo fabrike, no s veterinármi ju nekonzultovali a povolenia nepýtali.
Podľa predpisov je však na predaj mäsových výrobkov, a to aj v malom množstve, potrebné povolenie od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. „Ak výrobca takéto schválenie nemá, ide o nelegálnu výrobu a predaj,“ hovorí výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.
Podľa nej takýto predajca porušuje daňové zákony, ak nevydáva faktúry či bločky z registračnej pokladnice. A ak by svojimi výrobkami poškodil zdravie spotrebiteľa, môže to byť posudzované ako trestný čin.
„Kupujúcim odporúčame, aby si pred kúpou mäsa výrobcu najprv preverili na stránkach štátnej veterinárnej správy,“ dodáva Forrai.
Kontroly stoja aj tisícky eur
Či Štátna veterinárna a potravinová správa vykonáva kontroly facebookových mäsiarov, v akom počte a s akými sankciami, to sa z jej vyjadrenia pre INDEX vyčítať nedá. Uvádza v ňom len to, že ich neevidujú osobitne.
Podľa zákona o veterinárnej starostlivosti sa však pokuty za pochybenie pri výrobe mäsa pohybujú v stovkách eur podľa závažnosti. V minulosti veterinári rozdávali tisícové pokuty za predaj pokazeného mäsa vo veľkých obchodných reťazcoch.
Ak predajca nie je registrovaný v zozname štátnych veterinárov, kvalita jeho produktov sa dá overiť dá len na vlastnej skúsenosti. „Pri kúpe nelegálne vyrobených mäsových výrobkov nemá kupujúci žiadne záruky. Ani v oblasti hygieny, ani zloženia,“ tvrdí šéfka zväzu mäsiarov.
Inšpektori veterinárnej správy v prevádzkach kontrolujú hygienu chovu, pôvod mäsa, ale aj to, ako je zviera zabité. Skúmajú tiež technický stav zariadení a plnenie požiadaviek na mikrobiologické kritériá.
„Toto nelegálni výrobcovia určite nerobia v plnom rozsahu, lebo by to pre nich znamenalo zvýšenie nákladov,“ myslí si Eva Forrai.
Online predajcovia sú pritom často cenovo drahší než supermarkety. Facebookové Domáce zabíjačkové špeciality ponúkajú údené klobásy za 11 eur za kilogram. Patrik z Bytče zasa na bazoši predáva klobásy z diviny za 12 eur za kilogram. Oravská slaninu kúpite online za 13 eur za kilogram.
Na porovnanie, v Lidli sa dajú najlacnejšie klobásy kúpiť po 6,50 eura, kilo oravskej slaniny vyjde v Tescu na necelých desať eur.
Boris Halaj, spolumajiteľ e-shopu Masodomov.sk, ktorý funguje od roku 2012 a má aj malú kamennú predajňu mäsa s vlastnou výrobou, je registrovaný v zozname výrobcov štátnej veterinárnej správy. „Garážových“ výrobcov považuje za neférovú konkurenciu.
„Poctiví mäsiari musia dokladovať pôvod mäsa, čriev aj korenín, platia si za kontroly od desiatok do tisícok eur podľa veľkosti prevádzky,“ hovorí. Kontroly veterinárov podľa neho chodia bežne dvakrát ročne, keď sa na trhu objavia choroby, tak aj častejšie.
Mäsovú výrobu má aj firma JFR Bull. Jej spolumajiteľ Jaroslav Zápražný hovorí, že online predaj nevyužívajú. Steaky predávajú v kamennej predajni a väčším odberateľov ich vozia vlastnými chladiarenskými vozidlami. „Celý proces máme pravidelne kontrolovaný príslušným orgánom,“ uzatvára.
Aditíva chránia pred baktériami
Otázny môže byť aj argument online predajcov mäsa, že ich výrobky sú bez chémie či potravinárskych aditív. Tie sa do suroviny pridávajú najmä z dôvodu bezpečnosti potravín.
V prípade tepelne neopracovaných mäsových výrobkov, ako sú údené klobásy alebo salámy, môžu mikroorganizmy ako salmonela či listéria pri premnožení spôsobiť otravu.
Na druhej strane, trvanlivosť výrobkov sa dá predĺžiť aj vákuovým balením či zrením mäsa.
Domáce zabíjačky sú len pre rodinu
Domáce zabíjačky sú legálne, ak sú vopred ohlásené a povolené štátnymi veterinármi. Výrobky z nich sa však nemôžu voľne predávať. Podľa veterinárov sú určené výhradne na súkromnú spotrebu chovateľa a jemu blízkych osôb.
„Mäso z domácich zabíjačiek nesmie byť uvedené na trh. Jatočné zabíjanie zvierat nie je prvovýrobou a nie je možné ho považovať za maloobchod,“ vysvetľuje riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
Formou takzvaného predaja z dvora možno predávať len mäso z hydiny, domácich králikov a voľne žijúcej zveri. Nedá sa teda využiť na predaj bravčového a hovädzieho mäsa či mäsových výrobkov. Aj na predaj z dvora sa pritom treba registrovať u veterinárov.
Slovák už platí za potraviny ako Rakúšan či Švéd, Česi nakupujú výrazne lacnejšie (+grafy) Čítajte
