Za socializmu sa na mäso stálo v radoch a lepšie kúsky dostali len vyvolení súdruhovia po známosti. Dnes si mäso môžete nakúpiť aj online na sociálnych sieťach, ako je facebook. Domáci producenti ponúkajú vraj kvalitné klobásy či jaternice podľa tradičných receptov starých otcov.
Problém je, že tento online mäsový biznis robia zvyčajne načierno. Česť výnimkám. Veterinárov, ktorí by im skontrolovali hygienu pri výrobe bôčika, radšej neobťažujú. Sú to náklady navyše, finančné aj byrokratické. Lenže tí, ktorí mäsové lahôdky robia legálne, tieto náklady znášajú, preto berú domácich mäsiarov ako nekalú konkurenciu. Právom.
Milovník klobások online mäsiarom môže veriť, že črevá plnia čistými rukami, bezchybnými koreninami a nepridávajú tam rôzne éčka, ako to vraj robia zlí priemyselní producenti, ktorým ide iba o zisk. Ale ani nemusí. Riziko je na ňom a jeho žalúdok mu dá spätnú väzbu. Listéria a salmonela sa už o to postarajú.
Samozrejme, kto robí domácu zabíjačku a niečo mu ostalo, mohol by to predať. Lenže podľa zákona domáce klobásky nemôže človek predávať hocikomu. Len najbližšej rodine a od nej zase nebude pýtať trhovú cenu. Takže nezarobí a predáva ich hocikomu aj online.

Mnohí zákazníci radi prižmúria oči nad touto sivou mäsovou biznis zónou. Veď kvalitná domáca tlačenka za to stojí. Načo sa zaťažovať pýtaním bločka a zisťovať, či predajca má na výrobu povolenie od veterinárov.
A presne tu sa začína selektívny prístup Slovákov k menším či väčším podvodom. Odpísať jeden odsek v diplomovke bez citácie zdroja je v poriadku, ale skopírovať celú prácu je už cez čiaru? Získať zľavu v autoservise za výmenu pneumatík bez bločka je ok, ale postaviť si vilu na Slavíne načierno je už nehoráznosť?
Stierať rozdiely medzi sivou a čiernou ekonomikou je začiatok relativizovania podvodov. Potom sa čudujeme, že veľa ľudí je ochotných prehliadať veľké krádeže politikov či im blízkych ľudí, lebo veď aj my si sem-tam nejako pomôžeme nákupom bez faktúry či bez bločka.
Je to také ľudské, keďže štát nás len zdiera, takže načo mu platiť za drobnosti ešte aj 20-percentnú DPH, však? A potom sa opäť čudujeme, že štát nemá na lepšie cesty, nemocnice či školy. Tie sa totiž platia z našich daní, ktoré sme neodviedli za drobnosti, ako sú klobásky z bazoša.