Autorka je zakladateľka projektu Everifin, ktorý je súčasťou iniciatívy YOUnicorn.
Keď vlani v októbri nové vedenie ministerstva hospodárstva vydalo prvú tlačovú správu, stálo v nej, že pre ministerku Denisu Sakovú bude dôležitou prioritou podpora vedy, výskumu a inovácií.
Bol to moment, ktorý ma motivoval napísať pani ministerke akútnu žiadosť o osobné stretnutie, na ktorom by sme my predstavitelia slovenských excelentných inovácií opätovne podali kompetentným inštitúciám správu o mimoriadne krízovom stave tohto sektora.
Dôvodom je, že Slovensku chýba systémová podpora excelentných startupov a ministerstvo hospodárstva, ktoré túto agendu má na starosti, ju v podstate dlhodobo ignoruje.
Miliardový potenciál
Najprv si však povedzme, čo sú excelentné inovácie, koľko slovenských firiem sa venuje excelentnému výskumu a prečo ich Slovensko potrebuje.
Ide o projekty, ktoré Európska komisia vo svojom programe Horizon Europe (predtým Horizon 2020) ocenila známkou excelentnosti. Jej cieľom je udržať rozvoj, podporiť konkurencieschopnosť a ekonomický rast Európy.
Nezávislí hodnotitelia do tohto programu vyberajú najmä také projekty, ktoré prispievajú k zelenej a digitálnej transformácii ekonomiky alebo sú inak politicky dôležité pre Európu.
Musí ísť o produkty, ktoré majú svoju budúcu klientelu na globálnych alebo aspoň na európskych trhoch. Musia zásadne meniť trh a mať potenciál byť vysoko ziskové, no zároveň sú aj veľmi rizikové.
Pre predstavu, akým produktom sa venujú slovenské excelentné tímy: Glycanostics vyvíja nástroje na diagnostiku rakoviny, Matsuko holografickú komunikáciu a Everifin rieši rýchlejšie, lacnejšie a bezpečnejšie platby na báze otvoreného bankovníctva pre e-shopy a kamenné predajne.
Spolu dvanásť firiem zo Slovenska, združených v iniciatíve YOUnicorn, má v nasledujúcich piatich rokoch potenciál generovať obraty vo výške jednej miliardy eur. A ak im ministerstvo hospodárstva pripraví požadované podmienky, do roku 2030 vytvoria 1500 vysokokvalifikovaných nových pracovných miest.
Už dnes zamestnávajú 300 expertov s výnimočným talentom, schopnosťami a nadaním riešiť problémy, ktoré sa vo svete ešte nikomu nepodarilo vyriešiť.

„Údolia smrti“
Tieto firmy už prešli významnú časť náročnej cesty, ktorej cieľom je nasadiť nové produkty na svetové trhy.
Každý startup musí zvládnuť tri „údolia smrti“: technologické (máte myšlienku, chýba vám technológia), produktové (máte technológiu, chýba vám produkt, ktorý niekto kúpi) a profitabilné (máte produkt, ale ešte nemáte zisk).
Napríklad Everifin úspešne prešiel prvým údolím vďaka priamej podpore Európskej komisie cez program SME Instrument I. Druhé údolie smrti zvládol vďaka oceneniu Seal of Excellence od Európskej komisie, vďaka čomu sme mali automaticky nárok na financovanie z lokálnych eurofondových schém.
Úplne automatické to síce nebolo a možno si niektorí na to spomeniete, ako sa ministri predchádzajúcej vlády nevedeli dohodnúť, ktorý rezort poskytne alokáciu na tieto projekty. Nakoniec však s Európskou komisiou našli riešenie a zabezpečili 25 miliónov eur z eurofondov, aby mohli slovenskí inovátori pracovať na svetových produktoch.
Už v tom čase sme upozornili ministerstvo, že Slovensko nemá nastavené finančné nástroje pre tento typ excelentných inovácií tak, ako to majú vo vyspelých krajinách, ktoré Slovensko potrebuje dobiehať.
Z dvojfázovej podpory v EIC Accelerator si Slovensko nastavilo iba prvú časť a na druhú sa zatiaľ na ministerstve nikto neodhodlal.
Ak si ministerka Saková nedá ujsť príležitosť a podarí sa jej pre tieto vysoko inovatívne firmy prísť s vhodným riešením, Slovensko v krátkom čase získa významné príjmy do štátneho rozpočtu a ďalšiu pridanú hodnotu vo forme celého inovačného ekosystému.
Aká je realita?
Ministerstvo hospodárstva pred Vianocami na osobnom stretnutí so zástupcami iniciatívy YOUnicorn sľubovalo pomoc. Zazneli aj upokojujúce tvrdenia - „určite vám pomôžeme, veď ide o inovácie“.
Malo to však ale. Ľudia z ministerstva hospodárstva požiadali inovátorov, aby si sami zistili, či rezort financií dokáže nájsť 10,5 milióna eur na sanovanie krízovej situácie.
(Túto sumu sme vyčíslili na najbližších šesť mesiacov, aby inovátori udržali výskum a vývoj na Slovensku, kým inštitúcie konečne nastavia dlhodobú pomoc, a to aspoň na päť rokov. Polovica z tejto sumy sa aj tak okamžite vráti do štátneho rozpočtu vo forme odvodov a daní.)
Zo stretnutia na ministerstve financií sme odchádzali s odkazom pre ministerku Sakovú - „peniaze sa vedia nájsť, ak sú excelentné inovácie v súlade s prioritami ministerstva hospodárstva“.
Následne sme sa stretli na ministerstve hospodárstva ešte niekoľkokrát na úrovni štátneho tajomníka s tým, že v januári príde s konkrétnym krátkodobým riešením a v prvom kvartáli nájde aj dlhodobé riešenie.
Keď však návrh krátkodobého riešenia konečne nadobudol reálne kontúry, zostali sme sklamaní. Aby startupy získali peniaze, podľa podmienok ministerstva musia byť v zisku alebo ručiť vlastným majetkom. Lenže to startupy z pochopiteľných dôvodov nevedia splniť.
Čínsky investor dostal prednosť
A čo sa deje v tímoch, ktoré už dlhé roky pracujú na vývoji slovenských produktov a o ktoré je vo svete už teraz záujem? Musia prepúšťať expertov a hľadať pomoc v susedných krajinách. O viaceré z nich má záujem napríklad rakúska vláda, ktorá ročne do startupov a inovácií investuje 1,6 miliardy eur.
Toto je ten silný štát a stabilita, ktoré strana Hlas sľubovala svojim voličom?
Pripomeniem ešte udalosti z novembra minulého roka, keď niektorí europoslanci s údivom prijali informáciu o vládnom memorande s čínskym investorom, ktorý má vybudovať baterkáreň pri Šuranoch. Pripomenuli, že kľúčovým by pre vládu mala byť podpora európskych spoločností a znižovanie závislosti od Číny.
Takže kým slovenskí inovátori čakajú, že ministerstvo hospodárstva preukáže konečne akcieschopnosť v súlade so svojimi deklaráciami na sociálnych sieťach, čínsky investor sa už môže pri biznisových plánoch oprieť o istých dvanásť miliónov eur, ktoré mu štát posiela cez Slovak Investment Holding.

Žiaľ, ministerka Saková nebude mať na slovenské inovácie čas ani v nasledujúce dni. Musí cestovať do Japonska, aby si vyjasnila pozíciu a budúce hmlisté zámery prípadného nového japonského investora v U. S. Steele v Košiciach, ktorý má len z plánu obnovy dostať 300-miliónovú podporu. Teda z peňazí, ktoré Európska komisia posiela Slovensku, aby sa ekonomicky vzchopilo.
Kedy si slovenskí politici uvedomia, že najväčšiu motiváciu urobiť zo Slovenska bohatú a úspešnú krajinu máme my sami, a kedy konečne pomôžu domácim investorom financovať ambiciózne slovenské projekty?