Eduard Šebo. (zdroj: Hej, Ty!)Píše sa rok 1991. Eduard Šebo pracuje na svojom sne, buduje rodinný vinársky biznis. Po prvotnom nadšení však veľmi rýchlo prichádza na to, že „tadiaľto cesta nejde“.
Stojí pred voľbou, či stratový biznis ponechať osudu, alebo sa bude trápiť ďalej. Keď si to spočíta, svoje prvé podnikanie opúšťa.
K vinárstvu sa o pár rokov vráti. No to už bude mať za sebou úspešné pôsobenie v privatizačných Harvardských fondoch a cukrovaroch a bude patriť medzi najbohatších Slovákov.
- Biznisový príbeh Eduarda Šeba opisujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti.
Divoká mladosť
Do Nežnej revolúcie žil Eduard Šebo, rodák z vinárskeho mesta Modra, podľa vlastných slov obyčajný život.
„Bol som rovnako ako väčšina ostatných v pionierskej organizácii, v SZM a ako mnohí iní aj v (komunistickej, pozn. red.) strane. Nebol som ani najlepší, ani najhorší,“ spomínal v roku 2005 pre magazín Plus 7 dní.
Až taký obyčajný v skutočnosti jeho život nebol. Ako zistil denník Plus jeden deň, ako neplnoletý bol odsúdený na dvanásť mesiacov nepodmienečne za krádeže.
„Je to pravda, možno dnes aj smiešna. Priznám sa, ako maloletý a mladistvý som robil starosti mojej matke. Ja však nie som celebritou, ani ňou nechcem byť, preto obdobie môjho života, keď som mal 14 - 16 rokov, nepovažujem za tému, ktorá súvisí s mojím podnikaním,“ vysvetľoval.
Podľa neho táto „záležitosť“ nemala vplyv na jeho ďalší životný príbeh: „Nemala žiadne dôsledky ani na získanie výučného listu, ani maturity, ani vysokoškolského diplomu.“
Eduard Šebo je dnes známy predovšetkým ako vinár. Zbohatol však v inom odvetví. (zdroj: TASR)Profesijnú dráhu začínal ako obyčajný robotník. „Po skončení základnej školy som nastúpil do národného podniku Bratislavské elektrotechnické závody, kde som sa vyučil za sústružníka a do roku 1972 som pracoval ako brusič,“ približoval.
Vo večernej škole si zároveň dorobil maturitu a v roku 1972 sa dostal na denné štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ostal tam aj po jeho skončení, stal sa zamestnancom štúdijno–informačného strediska.
So Širokým v Harvadských fondoch
Po revolúcii si Eduard Šebo povedal, že to skúsi s podnikaním. „Zdedil som sedem árov viníc, moje sestry zdedili sedem árov, bratranci mali tiež niečo. Ja som to spojil a s tri a pol hektárom viníc som začal podnikať,“ približoval v roku 2005.
V rozbehu mu pomohol aj štát. „Dostal som nejaké dotácie od Čarnogurského vlády (bola pri moci v rokoch 1991 až 1992, pozn. red.), za ktoré som kúpil traktor a technológiu, ale stále som býval v bytovke v Modre a nemal som tie stroje ani kde parkovať,“ spomínal v roku 2016 pre Hospodárske noviny.
