Dôsledky vojny na Ukrajine obyčajný Rus pociťuje najviditeľnejšie cez optiku cien potravín na pultoch. V uplynulých mesiacoch mali mnohé ruské obchody výpadky v dodávkach potravín a ich ceny prudko vzrástli.
Rusi od Belgorodu až po Sibír si zaspomínali na sovietske časy, keď sa pred obchodmi tvorili rady na tovar.
Prezident Vladimir Putin bol donútený sa Rusom za vysoké ceny potravín ospravedlniť a prisľúbil, že vláda bude v spolupráci s centrálnou bankou robiť všetko pre to, aby infláciu skrotila pod štyri percentá.
Inflácia je pre Kremeľ citlivou témou pred marcovými prezidentskými voľbami, v ktorých sa Putin bude uchádzať o piate funkčné obdobie prezidenta.
Atentát na vajíčkového kráľa
Kríza okolo cien potravín začala kulminovať pred Vianocami. Rusi sa sťažovali, že ceny potravín sú neúmerne vysoké. Oficiálna inflácia v Rusku je 7,4 percenta, ale v prípade potravín sa hýbe okolo 20 percent.
Extrémom sú ceny vajíčok, ktoré medziročne vyleteli o 40 percent. V niektorých mestách obchody zaviedli limit na ich predaj na jednu osobu, inde neboli dostupné vôbec.
Aby vláda upokojila verejnosť, ohlásila rozsiahle vyšetrovanie cenotvorby najväčších hydinárskych firiem v krajine. Mala vraj podozrenia, že udržujú ceny umelo na vysokej úrovni.
O dva dni neskôr, 27. decembra 2023, neznámy útočník strieľal na auto Gennadija Širiajeva. V Rusku je považovaný za „vajíčkového kráľa“. Pokus o atentát sa nepodaril a obe guľky podnikateľa našťastie minuli.
Centrálna banka vysvetľuje, že drahé vajíčka sú kombináciou viacerých faktorov. Ide najmä o následok vtáčej chrípky a oslabenia ruského rubľa, ktorý predražil dovoz krmív a veterinárnych produktov.
Ministerstvo pôdohospodárstva už v novembri vydalo zákaz exportu vajec a hydiny do zahraničia a koncom roka rozhodlo o oslobodení dovozu vajec od cla. Kremeľ sa snaží zvýšiť dovoz vajec zo „spriatelených krajín“, ktoré na krajinu neuvalili sankcie. Ide najmä o Turecko či Azerbajdžan.
Banány dvakrát drahšie
Vysoké ceny potravín zmapovala ruská redakcia britskej televízie BBC. Zostavila si vlastný potravinový kôš pozostávajúci z 59 položiek, ktorý obsahoval napríklad zeleninu, ovocie, mliečne výrobky, klobásy či konzervy.
V roku 2019 bolo možné kúpiť potraviny v modelovom spotrebnom koši približne za 4900 rubľov, v roku 2021 sa ich cena zvýšila na viac ako 5600 rubľov a v januári 2024 to už bolo 7400 rubľov. Za tri roky sa tak cena potravín zvýšila o viac ako 30 percent a od roku 2019 až takmer o 50 percent.
Okrem vajíčok výrazne zdraželi aj mliečne produkty. Liter mlieka o 58 percent či 200-gramové balenie tvarohu o 38 percent oproti roku 2021.
Nárast cien je badateľný aj pri ovocí a zelenine. Banány sú najobľúbenejšie ovocie, ktoré Rusi dovážajú z Ekvádoru. V porovnaní s januárom 2021 kilogram banánov zdražel o 108 percent – zo 64,99 na 134,99 rubľa.
Centrálna banka priznala, že ceny ovocia (pomarančov, banánov, hrušiek, jabĺk či hrozna) začali rásť v dôsledku výrazného oslabenia rubľa. Pred vojnou Rusko väčšinu pomarančov dovážalo z Egypta. V súčasnosti významné objemy okrem Egypta pochádzajú z juhu Afriky, Turecka a Argentíny. Ceny pomarančov sú vyššie oproti roku 2021 o 70 percent.
Cena 224 rubľov za balené uhorky (600 gramov) je zas o 95 percent vyššia ako v januári 2021 (114,99 rubľa).
„Podnebie v Rusku je oveľa menej vhodné na pestovanie zeleniny a ovocia na otvorenom priestranstve ako napríklad v Nemecku, vo Francúzsku alebo v USA. Preto sa u nás v posledných rokoch začal veľmi rýchlo rozvíjať smer skleníkového pestovania zeleniny,“ povedala BBC výskumníčka Tamara Rešetniková. Pestovanie v skleníkových podmienkach je však oveľa nákladnejšie na elektrinu a kúrenie.
Konečné náklady na skleníkové pestovanie zeleniny ovplyvňujú aj rastúce výdavky na semená, prípravky na ochranu rastlín a hnojivá zo zahraničia.
Rusko sa prehrieva
Vysoké ceny potravín poškodzujú najviac Rusov s nízkymi príjmami, poberateľov sociálnych dávok a dôchodcov.
Ruský ekonóm Vasilij Astrov z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW) pre denník Handelsblatt povedal, že „chudobnejší ľudia sú viac zaťažení zdražovaním potravín, pretože podiel potravín v ich nákupnom košíku je väčší".
Kým Slováci vynakladajú na nákup potravín okolo 24 percent priemerného rodinnému rozpočtu (ide o jeden z najvyšších podielov medzi krajinami EÚ), Rusi na potraviny vynakladajú až 38 percent svojho čistého príjmu. U chudobnejších Rusov je tento podiel podstatne vyšší.

Štúdia ruskej centrálnej banky poukazuje, že ruská ekonomika sa po anexii Krymu v roku 2014 zmenila a pri inflácii potravín prestala reflektovať vývoj cien svetových komodít. Krajina sa izolovala a spolieha sa na vlastné kapacity, ktoré však zrazu narážajú na svoj limit.
Rusko sa zmenilo na vojnovú ekonomiku, ktorá míňa na vojnu tretinu štátneho rozpočtu. V priemysle a poľnohospodárstve však chýba pracovná sila (v dôsledku odvelenia na front a demografického vývoja), pričom produktivita práce nerastie.
Nedostatok ľudí tlačí na prudký rast miezd. Medziročne nominálne platy poskočili o 10 percent, čím kompenzujú vyššiu infláciu. Mzdy rastú najmä v obrannom priemysle, v štátnej správe a sektoroch, ktoré sú úzko prepojené na štát.
Centrálna banka sa snaží ochladiť ekonomiku vysokou základnou úrokovou sadzbou, ktorá je od konca minulého roka na úrovni 16 percent.
Názornou ukážkou ťažko riešiteľného problému je práve kríza s vajíčkami, pri ktorej sa Rusko snaží vyvážiť tri protichodné ekonomické imperatívy – financovať vojnu, upokojovať verejnosť dotáciami a vyššími platmi a nejakým zázrakom udržiavať rovnováhu ekonomiky prostredníctvom stabilných cien.
Je to však nerealizovateľná trilema. Dosiahnutie prvých dvoch cieľov si vyžaduje vyššie výdavky, čo vedie automaticky k vysokej inflácii a bráni dosiahnutiu tretieho cieľa.