BRATISLAVA. Tradičnými zdrojmi rastu slovenskej ekonomiky boli v uplynulých 30 rokoch najmä kvalitná a zároveň lacná pracovná sila, strategická poloha v strede Európy a relatívne lacný prístup k energetickým komoditám.
Približovanie k priemeru EÚ sa však postupne zastavilo a tradičné zdroje rastu začínajú byť z veľkej časti vyčerpané. Zásadnú výzvu predstavuje demografický vývoj.
Ubúdajú talenty aj pracovníci
Slovensko pritom potrebuje kompetentných pracovníkov pre budúci ekonomický rast založený na inováciách, zhodnotil v aktuálnom komentári makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Upozornil, že do desiatich rokov na Slovensku ubudne vo vekovej kategórií 18 až 64 rokov približne 200 000 ľudí, čo bude mať výrazný vplyv na pracovný trh.
"Chýbajúci pracovníci a absencia talentov bude náš ekonomický rast prirodzene limitovať. Budúci rast našej ekonomiky by mal byť založený na inováciách a znalostiach, pretože podľa štúdie sú práve tie zodpovedné za 45 percent ekonomického rastu. Kompetentný ľudský kapitál a jeho vhodná alokácia sa podieľajú na raste ďalšími 30 percentami," vyčíslil Kočiš.
V zahraničí pôsobí desatina Slovákov
Primárnym zdrojom kvalifikovaných ľudí pre výskum a vývoj by mali byť študenti vysokých škôl a univerzít.
Tých máme podľa analytika dostatok, no v kvalite vysokých škôl v porovnaní so susedmi zatiaľ zaostávame. Kým podľa rebríčka QS World University Rankings nie je v prvej päťstovke žiadna slovenská univerzita, Česi majú v hodnotení tri a Poliaci dve univerzity. Dve univerzity vo Viedni sú dokonca v prvej dvestovke rebríčka, priblížil Kočiš.
Ak mladí zo Slovenska odídu študovať do zahraničia, často im chýba motivácia vrátiť sa späť.
Podľa dát OECD žije takmer 10 percent slovenskej populácie v zahraničí, približne polovica z nich v inej členskej krajine EÚ. Najviac v Česku (100 000), následne v Nemecku (57 000) a Rakúsku (47 000), vyplýva zo štatistík Eurostatu.
"Potenciál vysoko kvalifikovaných pracovníkov by sme mohli hľadať aj v iných členských štátoch. Slovensko však nepatrí medzi migračne zaujímavé krajiny. Iba 0,7 percenta našej populácie tvoria občania iných členských krajín, pričom najväčšiu skupinu tvoria Česi," uviedol Kočiš.
Neusilujeme sa o ľudí z tretích krajín
Občania krajín mimo EÚ tvoria iba 0,4 percenta slovenskej populácie. Na druhej strane, v susednom Rakúsku žije viac ako 18 percent populácie s iným ako rakúskym občianstvom. V dynamicky sa rozvíjajúcom Estónsku je to 15 percent, doplnil analytik.
Potrebné znalosti a skúsenosti by podľa neho mohli do krajiny priniesť aj vysokokvalifikovaní odborníci z tretích krajín.
Pre takýchto ľudí existuje v rámci EÚ tzv. modrá karta. Základnou podmienkou na jej získanie je vyššia odborná kvalifikácia v podobe vysokoškolského vzdelania. Podľa Eurostatu sme však aj v tomto ukazovateli skoro na konci rebríčka.
V roku 2022 udelilo Slovensko 14 modrých kariet, čo predstavuje 2,6 vydaných povolení na milión obyvateľov, vyčíslil Kočiš. Pre porovnanie, susedné Česko vydalo v rovnakom čase 636 modrých kariet (60,5 na milión obyvateľov) a Poľsko takmer 5000 kariet (130 na milión obyvateľov).
Absolútnym rekordérom v EÚ je Nemecko, ktoré zo všetkých udelených modrých kariet (82 000 v roku 2022) poskytlo až 77 percent, čo vychádza 760 na milión obyvateľov.
"Na potreby trhu práce by sme mali vedieť pružne reagovať dostatkom správne vzdelaných a skúsených ľudí, ktorí budú vedieť operatívne prispôsobovať a zlepšovať svoje schopnosti podľa aktuálnej potreby. Iba tak dokážeme udržať náš ekonomický stroj v prevádzke," zdôraznil Kočiš.
Dobré vzdelanie, kvalitné školy a vedecké inštitúcie podporia podľa neho vznik inovatívnejších foriem podnikania, čo vytvára prísľub trvalo udržateľnej prosperity krajiny.
"V neposlednom rad potrebujeme zvyšovať mobilitu na trhu práce a zároveň zjednodušiť a zefektívniť byrokratické procesy pre umiestnenie talentovaných pracovníkov z tretích krajín," dodal analytik.
