Rusko prešlo na vojnovú ekonomiku. Režim Vladimira Putina pumpuje do zbrojenia, armády a financovania invázie na Ukrajinu tretinu rozpočtu. To je bezprecedentná úroveň od čias studenej vojny v 80. rokoch minulého storočia.
Podľa západných ekonómov nie je takýto kurz dlhodobo udržateľný a aj ruské nezávislé zdroje hovoria o poklese životnej úrovne bežných ľudí, ktorí trpia vysokou infláciou.
Napriek tomu to s „uzbrojením“ Moskvy, ktoré by viedlo až k ekonomickému kolapsu, ako sa to pred štyrmi dekádami stalo so Sovietskym zväzom, nemusí byť jednoduché.
V článku sa dočíate:
- Ruská ekonomika vlani vzrástla o 3,6 percenta. Môžeme veriť oficiálnym údajom?
- Znamená deklarovaný rast, že ruská ekonomika je z najhoršieho vonku a západné sankcie nefungujú?
- Môže Rusko nahradiť výpadky príjmov z vývozu ropy a plynu do Európy?
- Ako rýchlo sa môže ruská vojnová ekonomika prehriať?
- Siahnu EÚ a USA na zmrazené ruské aktíva?
- Sme s Ruskom v ekonomickej vojne a kto ju môže vyhrať?
1. Ruská ekonomika vlani vzrástla o 3,6 percenta. Môžeme veriť oficiálnym údajom?
Čiastočne. Ruské štátne úrady sú síce nástrojom Putinovej propagandy, ale podobné čísla uvádza napríklad aj Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie.
Zástupca riaditeľa spoločnosti Amundi pre investície Petr Zajíc však hovorí, že porovnávať centrálne plánovanú a vojnovú ruskú ekonomiku so západnými sa nedá. „Je to ako s Čínou, tiež úplne neveríme jej štatistikám o raste,“ dodáva pre INDEX.
Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že ruská ekonomika v tomto roku vzrastie o 2,6 percenta. Dodáva však, že rast potiahnu investície do zbrojárskej výroby, kým spotreba obyvateľov bude klesať.
„To sa do veľkej miery podobá situácii z obdobia Sovietskeho zväzu. Vysoká úroveň produkcie, ale slabá úroveň spotreby,“ povedala šéfka MMF Kristalina Georgievová v rozhovore pre CNBC.
Aj pod minuloročný rast ruského HDP sa podľa nej podpísali najmä štátne zákazky pre vojnou poháňaný zbrojársky priemysel. To však maskuje problémy krajiny, ktoré sa prejavujú v zhoršovaní životnej úrovne obyvateľstva.
Rusko podľa experta Viedenského inštitútu Vasilija Astrova vynaloží v tomto roku na zbrojenie a armádu bezmála 30 percent federálneho rozpočtu.
Očakáva sa, že v tomto roku hodnota týchto výdavkov stúpne až na šesť percent HDP. „Tieto peniaze by mohli pomôcť chudobnému obyvateľstvu. Rusko však pred vojnu na Ukrajine ide all-in,“ hodnotí analytik finančnej spoločnosti Portu Marek Malina.
Kremeľ. (zdroj: TASR/AP)2. Znamená deklarovaný rast, že ruská ekonomika je z najhoršieho vonku a západné sankcie nefungujú?
Nie. Rast ekonomiky založený napríklad na výrobe tankov, ktoré aj tak zničia obrancovia Ukrajiny, nie je podľa ekonómov dlhodobo udržateľný. Aj preto rakúski ekonómovia v tomto roku očakávajú rast ruského HDP len na úrovni 1,5 percenta.
„V skutočnosti sa v Rusku vytvorili dve paralelné ekonomiky. Tá vojnová zaznamenáva masívny rast, no tá civilná zažíva ťažké časy a je určite v recesii,“ myslí si Malina.
Na zraniteľnosť ruskej ekonomiky ukazuje vysoká úroková sadzba centrálnej banky, koncom vlaňajška bola na úrovni 16 percent. Na porovnanie, sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) je 4,5 percenta.
Centrálna banka zvyčajne využíva vysoké sadzby na skrotenie inflácie. V Rusku napríklad v decembri podľa oficiálnych štatistík dosiahla 7,4 percenta, avšak podľa moskovského výskumného inštitútu Romir bola až 23-percentná.
V decembri Putinova vláda oznámila, že ruší dovozné clá na vajcia po tom, ako ceny základných potravín vzrástli o 40 percent. Ďalší príklad: napriek obrovským zásobám ropy vlani v Rusku stúpli ceny benzínu o takmer desať percent.
Vajcia a banány sa stali pre Putina strašiakom, Rusi prejedia už 38 percent príjmu Čítajte 3. Môže Rusko nahradiť výpadky príjmov z vývozu ropy a plynu do Európy?
Iba čiastočne. Flotila tankerov, ktorú Kremeľ vytvoril, aby obišiel sankcie Západu, síce stále plávajú hlavne do Indie a Číny, ale Rusko predáva ropu a plyn za oveľa nižšie ceny ako v EÚ. Navyše, dostáva za ne čínske jüany a indické rupie, a nie svetovú menu, teda americké doláre a eurá.
Najmä pre plyn nemá Rusko stále také transportné kapacity do Číny ako do Európy. Stavba plynovodu trvá roky.
Zajíc tiež pripomína, že produkcia ropy v Rusku klesá. A časť z nej opäť spotrebúvajú ruské tanky na Ukrajine. Okrem toho, Ukrajinci v posledných týždňoch zasiahli viaceré ruské rafinérie, čo narúša ich výrobu.
Rusku nepomáha ani to, že ceny ropy a plynu na svetových trhoch v uplynulých mesiacoch klesali.
4. Ako rýchlo sa môže ruská vojnová ekonomika prehriať?
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a pritvrdení západných sankcií sa predpovedalo, že ruská ekonomika skolabuje do pár mesiacov. To sa nestalo. Podľa rakúskych ekonómov však funguje na hranici svojich možností a vykazuje čoraz väčšie znaky prehriatia.
Navyše, Rusku chýbajú ľudia v priemysle, lebo sú na okupovaných územiach Ukrajiny. V roku 2023 Kremeľ mobilizoval pol milióna nových vojakov. Státisíce prevažne mladých ľudí utiekli do zahraničia.
„Vytvára to tlak na rast miezd, ktoré v Rusku ku koncu vlaňajška narástli medziročne o sedem až desať percent, čo prináša sekundárne inflačné tlaky,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
S odchodom prevažne kvalifikovaných ľudí z Ruska súvisí aj nedostatok technológií. Tie sú tiež pod sankciami a budú Kremľu chýbať, či už pri ťažbe ropy, alebo v zbrojnom priemysle.
Sankcie sa podľa Zajíca prejavia v dlhodobom horizonte, pretože technológie bude Rusko nakupovať čoraz drahšie.
Globalizácia sa končí. Slovensko by to malo využiť a byť Mexikom Európy (rozhovor) Čítajte 5. Siahnu EÚ a USA na zmrazené ruské aktíva?
Je to citlivé politické rozhodnutie. Naklonené sú tomu viac USA než EÚ, kde panujú obavy zo súdnych sporov s ruskými firmami.
Európska únia a krajiny G7 po invázii Ruska na Ukrajinu zmrazili aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote 300 miliárd eur. Zhabali aj majetky ruským oligarchom. Politici stále diskutujú, či tieto zdroje použiť na financovanie rekonštrukcie Ukrajiny.
„Využiť tieto peniaze hneď teraz bude ako splatenie ruských reparácií vopred,“ povedal napríklad britský minister zahraničia David Cameron.
Rusi sa vyhrážajú, že zažalujú akékoľvek zhabanie ich majetku a skonfiškujú majetok západných spoločností zmrazený v ruských bankách.
Kremeľ si so znárodnením či s nevýhodným núteným odpredajom európskych firiem ťažkú hlavu nerobí. Napríklad dánsky Carlsberg označil štátne prevzatie jeho ruského pivovaru Baltika za krádež. Firma uviedla, že ukončenie jej ruských aktivít bude znamenať odpisy za 1,33 miliardy eur.
6. Sme s Ruskom v ekonomickej vojne a kto ju môže vyhrať?
Ruská vojnová ekonomika podľa ekonómov dlhodobo nevydrží rásť a skôr či neskôr skolabuje. Putinov režim rekordným tempom míňa peniaze z Fondu národného blahobytu, čo je jeho hlavná rezerva, na krytie rozpočtových dier.
Západ môže uzbrojiť Rusko k ekonomickému kolapsu, ako to urobili USA so ZSSR v 80. rokoch, ale nebude to rýchly proces. „Je to beh na dlhú trať a bude to stáť peniaze aj Európu,“ myslí si Zajíc.
Výhodou EÚ a USA v tomto súboji podľa Malinu je, že ich ekonomická sila je neporovnateľne vyššia. Ekonomika EÚ je 7,5-krát väčšia a ekonomika USA dokonca 14-násobne väčšia než ruská.
„Ak Západ vytrvá vo vojenskej i ekonomickej podpore Ukrajiny, určite dokáže Rusko hospodársky uštvať,“ myslí si Malina. Ak chce Západ zvýšiť tlak na Rusko, mal by sa podľa neho zamerať na presadenie existujúcich sankcií a zvýšiť sankcie na ťažký priemysel.
