BRATISLAVA. Slovensko má nadmerný počet exekútorov, pričom veľa z nich nepracuje efektívne. Upozornila na to Asociácia slovenských inkasných spoločností.
Na súčasnom stave sa podľa asociácie podpísal najmä systém náhodného prideľovania exekútorov, ktorý garantuje prácu a odmenu aj tým, ktorí nemajú snahu vymôcť dlh.
Odmena podľa výsledkov práce
Asociácia preto vyzvala ministerstvo spravodlivosti na diskusiu a úpravu legislatívy.
Podľa komory exekútorov chce Asociácia slovenských inkasných spoločností zvrátiť súčasný protikorupčný model prideľovania exekúcií a vrátiť sa k starým poriadkom.
"Súčasný stav nemotivuje niektorých exekútorov vymáhať pohľadávky, pretože majú garantovanú odmenu za 'svoju prácu' bez ohľadu na to, či dlh vymôžu. V efektívnosti exekútorov tak vidíme násobné rozdiely," uviedol prezident asociácie Martin Musil.
Týka sa to podľa neho najmä pohľadávok nižších ako 500 eur, keď je odmena exekútora z vymoženej sumy nižšia ako náhrada paušálnych výdavkov exekútora pri zastavení exekúcie.
"Nehovoriac o viacnásobnom uplatňovaní paušálnych výdavkov exekútorom pri viacerých exekúciách voči jednému povinnému," tvrdí Musil.
Prezident Slovenskej komory exekútorov Miroslav Paller náhodné prideľovanie exekúcií obhajuje.
"Práve netransparentný systém prideľovania exekúcií umožnil v minulosti pôsobiť niektorým neslávne známym exekútorom, s ktorými súkromné spoločnosti uzatvárali dohody za hranou zákona a z ich praktík priamo profitovali," uviedol Paller.
Exekútori obhajujú prideľovanie prípadov
Slovenská komora exekútorov pripomenula, že proti náhodnému elektronickému prideľovaniu už sedem rokov bojujú ľudia a organizácie, ktoré mali z pôvodného netransparentného systému prospech.
"Ministri spravodlivosti od Lucie Žitňanskej až po Borisa Suska boli zástancami náhodného prideľovania, pretože dobre poznali jeho prínosy pre spoločnosť," zdôraznil Paller.
Na nižšiu efektívnosť exekútorov vplýva podľa Asociácie slovenských inkasných spoločností aj to, že na Slovensku je exekútorov veľa. Kým napríklad v Českej republike ich pred rokom pôsobilo 154 exekútorov, na Slovensku ich bolo v rovnakom čase až 250.
Asociácia preto navrhla ako jedno z riešení, aby sa exekútorom zaviedol vekový cenzus 67 rokov.
"Po dovŕšení veku 67 rokov by zanikol výkon funkcie exekútora, podobne je nastavený vekový cenzus aj u notárov. Jednak by sa zoptimalizoval počet exekútorov, no vytvorilo by to aj tlak na efektivitu exekútorských úradov," tvrdí Musil.
Paller však toto porovnávanie odmietol. "Skutočné odborné štatistiky Medzinárodnej únie súdnych exekútorov jasne hovoria o tom, že Slovensko patrí do priemeru krajín v počte súdnych exekútorov na počet obyvateľov," tvrdí.
Porovnanie s Českou republikou je podľa neho účelové, pretože práve v Českej republike došlo k stavu, keď niekoľko vybraných exekútorských úradov kontroluje obrovskú časť trhu s pohľadávkami.
"Presne to je stav, v ktorom sa Slovensko nachádzalo pred zavedením systému náhodného prideľovania exekúcií, keď podľa samotnej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej ovládalo deväť úradov tretinu trhu," upozornil.
Lepšia kontrola aj informovanosť
Aby sa práca exekútorov zefektívnila, Asociácia slovenských inkasných spoločností za jedno z najzásadnejších riešení považuje možnosť výberu exekútora pre súkromných veriteľov aspoň v rámci kraja.
Takáto úprava by podľa asociácie umožnila lepšiu ochranu majetku veriteľov a predišlo by sa ujmám spôsobeným neefektívnymi exekútormi.
Taktiež navrhuje zaviesť funkčný systém kontroly nad činnosťou exekútorov a zaviesť jednotný formát správy exekútorov, ktorý umožní lepšie informovanie veriteľov a zber dát pre Analytické centrum ministerstva spravodlivosti.
"Radi by sme zdôraznili, že Asociácia slovenských inkasných spoločností nenavrhuje zrušiť systém náhodného prideľovania, ale našou snahou je na základe reálnych skúseností a dát spolupracovať na modifikácii súčasného systému tak, aby zabezpečil najefektívnejšiu vymožiteľnosť práva pre veriteľov a zároveň primeranú ochranu spotrebiteľom," dodal Musil.
