Ak by sa takýto príbeh odohral niekde v USA, možno by bol predlohou pre netflixový dokument. Pôsobiskom „podnikavého výrobcu obuvi“ je však severovýchod Slovenska.
Taliani to po rokoch na východe zabalili. Fabriku predali, zostali len dlhy Čítajte Hlavná postava tohto príbehu skúša podnikať a vždy to dopadne rovnako: krachom firmy a obrovskými dlhmi voči štátnym inštitúciám. Vždy však rozbehne ďalší biznis v tom istom sektore.
Bardejovský podnikateľ doteraz tento scenár zopakoval šesťkrát a jeho podnikateľská telenovela pokračuje ďalej.
V článku sa tiež dočítate:
- V ktorých firmách sa bardejovský podnikateľ objavil a aké dlhy po sebe zanechal,
- aké možnosti má v tomto smere Finančná správa a ako ich využíva,
- čo na túto prax hovorí právnik.
Nevstúpiš do tej istej rieky?
Vyskladať príbeh Pavla Ščambora z Bardejova je pomerne zložitá úloha. V obchodnom registri sa jeho meno objavilo už pred dvoma desaťročiami, a to hneď niekoľkokrát, no detailov o jeho podnikaní na internete nájdete minimum.
Súvisí však s tradíciou obuvníctva v Bardejove. Za socializmu štátny podnik JAS dával prácu piatim tisíckam ľudí, ročne vyrobil desať miliónov párov topánok. Nesmerovali len na „tradičné“ východné trhy, v Bardejove sa od osemdesiatych rokov vyrábali aj topánky značiek Adidas a neskôr Puma či Converse.
Po Nežnej revolúcii sa však štátny kolos rozpadol. Na jeho troskách vzniklo niekoľko menších firiem, niektoré rozvíjajú tradíciu obuvníctva úspešnejšie, iné menej. V tejto spleti môžeme objaviť aj Pavla Ščamboru.
V júni 2000 sa stal predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti Slovobuv, ktorá sa špecializovala na výrobu detskej obuvi. Na tejto pozícii bol do marca 2007, kedy Slovobuv zanikol. Ščambora však bez práce nezostal.
Už v čase pôsobenia v Slovobuvi založil ďalšie dve firmy. V máji 2004 spolu s Danielovu Ščamborovou vytvoril eseročku Dapo Shoes, ktorá si v predmete činnosti uvádzala aj výrobu obuvi.
Po štyroch rokoch skončila v konkurze. Štátne inštitúcie si prihlásili pohľadávky za vyše 36-tisíc eur. Konkurz doteraz nie je ukončený, veriteľský výbor sa podľa obchodného registra zišiel naposledy vlani v novembri.
Ščambora si medzičasom v apríli 2006 založil ďalšiu firmu, tentoraz ako jediný spoločník. Jeho OTPK si v popise činnosti takisto uvádzala výrobu obuvi. A opäť po nejakom čase skončila v konkurze.
V lete 2011 o jeho vyhlásenie požiadalo Daňové riaditeľstvo, ktorému firma dlhovala 302-tisíc eur. Okrem neho si v konkurze prihlásila pohľadávku aj Sociálna poisťovňa, a to vo výške 128-tisíc eur.
Daniari na súde nepochodili
Tipujete správne, ani konkurzom tejto firmy podnikateľský príbeh Bardejovčana neskončil. V marci 2010 si totiž ako jediný spoločník založil firmu OTPK-SK. Neprekvapujúco, takisto sa mala venovať výrobe obuvi.
Pri tejto eseročke už vidíme aj to, ako sa jej darilo. V roku 2015 jej tržby atakovali hranicu dvoch miliónov eur, pričom firma zamestnávala zhruba 50 ľudí. Bežne generovala zisky na úrovni troch tisíc eur.
Zlom prišiel v roku 2018, kedy OTPK-SK pri poklese tržieb pod jeden milión eur vykázala obriu, vyše 430-tisícovú stratu. Dôvod nepoznáme.
Čo vieme, je, že firma od roku 2015 figurovala na zoznamoch dlžníkov Sociálnej poisťovne aj zdravotných poisťovní. A o rok neskôr sa k nim pridala aj Finančná správa.
Podľa FinStatu pri firme v lete 2016 „vyskočil“ daňový nedoplatok takmer 85-tisíc eur. V ďalších rokoch už len rástol a v polovici januára 2024 presiahol 400-tisíc eur.
Prešovskí daniari začali situáciu riešiť vlani na jeseň. Na súde však nepochodili, konkurzné konanie zastavil pre „nedostatok majetku“. Zo zverejnených účtovných závierok sa môžeme domnievať, že firma nevykonávala činnosť minimálne od roku 2019. Daniari sa teda svojich pohľadávok domáhali štyri roky „po funuse“.
Čudné spojenie a talianski partneri
Príbeh Pavla Ščambora má aj ďalšie vetvy. V roku 2011 založil spoločnosť OTPK-BJ, ktorá sa venovala - ako inak - výrobe obuvi. Napríklad v roku 2013 mala 58 zamestnancov.
V auguste 2015 sa zlúčila s firmou Mart-Kart (Ščambora nebol jej spoločníkom). OTPK-BJ v tom čase dlhovala Sociálnej poisťovni a trom zdravotným poisťovniam vyše 233-tisíc eur.
Toto zlúčenie môžeme označiť ako účelové. Mart-Kart vtedy sám čelil návrhu na vyhlásenie konkurzu. Na súd ho podal Daňový úrad Prešov. Ak by sa s ním OTPK-BJ nespojila, taktiež by ju čakal konkurz.
Ďalšou vetvou je Ščamborove pôsobenie v bardejovskej spoločnosti MG Etrusco Slovakia. Keď sa v roku 2017 stal jej konateľom, spoluvlastnila ju rovnomenná talianska firma. Od januára 2023 je aj jej jediným majiteľom.
Firma takisto podniká vo výrobe obuvi. Zaujímavé je, že keď ju Ščambora vlastnícky prevzal, nemala voči štátnym organizáciám žiadne dlhy, no už o štyri mesiace neskôr, v máji 2023, začala figurovať na zoznamoch dlžníkov.
Do februára tohto roka sa jej dlh voči Sociálnej poisťovni vyšplhal na 33-tisíc eur, voči Finančnej správe na takmer 19-tisíc eur a voči Všeobecnej zdravotnej na 11-tisíc eur. Menší, bezmála trojtisícový dlh eviduje aj zdravotná poisťovňa Union.
A napokon Pavel Ščambora je od roku 2018 aj konateľom a majiteľom firmy M a R dok, ktorá si opäť ako predmet činnosti uvádza výrobu obuvi. Znova si tiež narobila podlžnosti, pričom ide o státisícové čiastky.
Dlh voči Sociálnej poisťovni presahuje 253-tisíc eur, nedoplatky voči Finančnej správe sú na úrovni 226-tisíc eur. Všeobecná zdravotná eviduje dlh vyše 60-tisíc eur.
Je teda pravdepodobné, že ani podnikanie tejto firmy nepotrvá dlho. Ako sa jej darí nevieme, doteraz neodovzdala účtovnú závierku za rok 2022.
Pán krachov
Scenár, keď podnikateľ nechá jednu svoju firmu odísť do konkurzu, a podniká v inej, nie je na Slovensku ojedinelý. Pavel Ščambora ho však doviedol do extrému, využíva ho už dve desaťročia.
Úrady sú na jeho praktiky evidentne krátke. Lebo ako inak by bolo možné, že mu to prechádza? Ak by neplatil obchodným partnerom, „reťazové podnikanie“ by mu sotva tolerovali. Z verejne dostupných zdrojov však vidíme, že neplatí najmä štátnym inštitúciám a zdravotným poisťovniam.
Ak by aj štátni veritelia chceli od podnikateľa získať podlžnosti späť, je to problém. Jeho firmy nevlastnia nehnuteľnosti, sídlia v prenajatých priestoroch. Podľa účtovných závierok majú väčšinou len obežný majetok, napríklad vo forme zásob.
Pätica firiem, v ktorých sa Ščambora objavil, vyrobila dlhy voči štátnym organizáciám a poisťovniam vo výške 1,7 milióna eur. A sám pritom stále podniká.
Vyše storočná tradícia? Legendárny podnik skončil potichu a nejasne Čítajte INDEX sa s Pavlom Ščamborom telefonicky spojil. Na naše otázky odpovedať nechcel. „Viete čo, ja vám se... na hlavu. Čo vy si dovoľujete, čo ma otravujete? Je to váš problém? Tak si ho riešte,“ povedal podráždene.
Keď sme argumentovali, že jeho praktiky môžu zaujímať daňových poplatníkov, ktorí na jeho biznisový model doplácajú státisícami eur, reagoval odmietavo.
„Ak vás to zaujíma, tak si prečítajte podklady a hotovo,“ uzavrel krátky rozhovor (ne)úspešný obuvník z Bardejova, ktorý by si mohol pokojne dať prezývku Pán krachov.
Daniari: Podnikatelia situáciu zneužívajú
Problém s zadlžovania firiem a zbavovania sa zodpovednosti za ne, nielen formou konkurzov, eviduje aj Finančná správa. Podľa nej podnikatelia tento proces často zneužívajú.
„Okrem filtra upraveného pre podnikanie živnostenským zákonom či Obchodným zákonníkom po zrušení inštitútu zábezpeky v zákone o DPH nemá v súčasnosti finančná správa osobitné nástroje preventívnej povahy voči takýmto osobám, pokiaľ nejde o spotrebné dane,“ konštatuje pre INDEX hovorkyňa Finančnej správy Drahomíra Adamčíková.
Ak daniari v rámci vyhľadávacej činnosti takéto postupy zachytia, voči daňovému subjektu uplatnia napríklad predbežné opatrenie alebo záložné právo.
„Takéto postupy sú však administratívne, a tým aj finančne náročné,“ dodáva Adamčíková s tým, že pri zániku firmy dochádza aj k zániku evidovaných nedoplatkov dlžníka.
Daniari by preto privítali sprísnenie bežných nástrojov práv veriteľov prostredníctvom Obchodného či Občianskeho zákonníka. Riešením by bola aj právna úprava spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti osôb za daňové nedoplatky, ak sa identifikuje ich vedomá účasť na vzniku tohto stavu.
Partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Ondřej Majer hovorí, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii či zákon o správe daní obsahujú aj sankcie voči štatutárom firiem.
„A to vylúčenie konkrétnej fyzickej osoby z funkcie štatutárneho orgánu s tým, že po dobu až troch rokov túto funkciu nebude môcť vykonávať ani v žiadnej inej obchodnej spoločnosti,“ vysvetľuje.
Inštitút vylúčenia podľa neho prichádza do úvahy napríklad vtedy, ak štatutárny orgán nepodá návrh na konkurz včas: „V praxi to znamená, že ponechá spoločnosť v dlhoch a nerieši jej úpadok, prípadne nespolupracuje s finančnou správou.“
