BRATISLAVA. Schválenie návrhu na zvýšenie 13. dôchodku, o ktorom aktuálne rokuje Národná rada, by mohlo v porovnaní so scenárom nezmenených politík trvale prispievať k zvyšovaniu deficitu verejných financií o 0,4 až 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá v súlade s plnením svojho ústavného mandátu pripravila kvantifikáciu vplyvov zvýšenia 13. dôchodku od roku 2024.
"Prijatie návrhu by preto prispelo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií o 0,4 percenta HDP, ktorá sa už dnes nachádza výrazne v pásme vysokého rizika," upozornila rozpočtová rada s tým, že už v strednodobom horizonte do roku 2027 by to znamenalo kumulatívny príspevok k nárastu dlhu verejnej správy o 1,6 percenta HDP.
"Vzhľadom na zlý stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií a potrebu stabilizácie verejného dlhu by mala vláda prijímať nákladné a trvalé opatrenia iba za predpokladu ich plného trvalého finančného krytia, teda trvalým znížením iných výdavkov a/alebo zvýšením príjmov v identickej výške, a neprispievať ku ďalšiemu zhoršovaniu dlhodobého zdravia verejných financií," zdôraznila rozpočtová rada.
Pokles príjmových nerovností
Z dodatočných výdavkov na 13. dôchodky na úrovni 542 miliónov eur by podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť približne 95 percent zvyšovalo disponibilné príjmy 1,1 milióna starobných a predčasných starobných dôchodcov. Z nich približne 100-tisíc penzistov s najnižšími príjmami do 429 eur si oproti súčasnému stavu môže v priemere polepšiť o 8,5 percenta alebo 370 eur.
Naopak, 100-tisíc dôchodcov s najvyššími príjmami od 991 eur si prilepší o približne 3,8 percenta alebo 552 eur. Zvyšných 5 percent dodatočných výdavkov zvýši príjmy približne 300-tisíc poberateľov sirotských, invalidných a ostatných dôchodkov.
"Z pohľadu príjmov domácností by navrhované opatrenie pozitívne ovplyvnilo disponibilné príjmy približne 1,9 milióna ľudí spoločne žijúcich v rodinách dôchodcov, čo by prispelo k miernemu poklesu príjmových nerovností v populácii," priblížila rozpočtová rada.
Kúpyschopnosť sa vrátila na úroveň pred inflačným šokom
Miera rizika chudoby rodín s poberateľmi dôchodku by podľa výpočtov rady mierne poklesla o 0,07 percentuálneho bodu z úrovne 15,1 percenta. Naopak, miera rizika relatívnej chudoby rodín bez dôchodcov by štatisticky stúpla o 0,36 percentuálneho bodu z úrovne 11,8 percenta.
Príjmy týchto rodín síce ostanú nominálne nezmenené, zvýši sa ale tzv. mediánový príjem populácie, podľa ktorého sa počíta hranica chudoby.
"Z pohľadu porovnania vývoja dôchodkových príjmov priemerného dôchodcu voči rastu cenovej hladiny, tzv. dôchodcovskej inflácie, možno povedať, že priemerná kúpyschopnosť starobných dôchodcov sa pred koncom roka 2023 vrátila približne na úroveň pred inflačným šokom. Nad rámec štandardnej a mimoriadnej valorizácie dôchodkov už na kompenzáciu inflácie nie je potrebné prijímať ďalšie jednorazové alebo trvalé opatrenia," zhodnotila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
