BRATISLAVA. Zavedenie tretej sadzbe dane z príjmu pre bohatých a úspešných možno nazvať trestom za úspech. Zhodujú sa na tom viacerí analytici.
„Zavedenie ďalšej sadzby dane nemožno nazvať inak ako nástroj na odlákanie ľudského kapitálu. Nielen vysokokvalifikovaní Slováci budú za nižším zdanením utekať do zahraničia, napr. do Česka, ale aj na Slovensko bude ťažie prilákať kvalifikovaných ľudí,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana.
Rozpočet to podľa neho nezachráni, ale ekonomiku poškodí v mene financovania neefektívnych výdavkov ako je neadresná podpora cien energií, či trinásty dôchodok pre všetkých.
Lepšie zarábajúci už platia vyššie dane
Pridáva sa k nemu aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, ktorý vo všeobecnosti nepovažuje zvyšovanie daní z príjmov za vhodné riešenie.
„Rast príjmu je akousi motiváciou na ďalšiu prácu a vzdelávanie sa, vyššie zdanenie môže od tohto odrádzať. Zároveň práve ľudia s najvyššími príjmami majú pri vysokom zdanení tendenciu opúšťať takúto krajinu a presúvať sa tam, kde je sadzba nižšia,“ vysvetľuje.
Často ide o veľmi šikovných ľudí, ktorí pre ekonomiku tvoria vysokú pridanú hodnotu.
Na rad majú prísť úspešní ľudia. SaS varuje pred dodatočným zdanením bohatých Čítajte Diskusiu o možnej 35-percentnej sadzbe na príjmy nad 100-tisíc eur otvoril tento týždeň predseda SaS Richard Sulík. Ministerstvo financií uviedlo, že sa nebude vyjadrovať k vyhláseniam a výzvam politických strán.
„Ministerstvo financií zatiaľ o detailoch mlčí. Návrh je zaobalený do populistického hávu "zdaníme bohatých", podporený lego kockami úradníckej vlády, ktoré tento návrh, s nižšou hranicou príjmu, bohužiaľ tiež obsahoval. Abstrahuje sa pritom od faktu, že ľudia s vysokými príjmami už teraz čelia podstatne vyššiemu daňovému zaťaženiu,“ hovorí ďalej R. Ďurana.
Príklad odvodov
Je podľa neho potrebné, aby sa v diskusii o zdanení práce začalo hovoriť o skutočnej daňovej sadzbe. Ignoruje sa totiž skutočnosť, že dávky sociálneho systému majú stropy. To znamená, že nárok na dôchodkovú, nemocenskú, či dávku v nezamestnanosti je priznávaný len po istú výšku príjmu. A teda všetky odvody, zaplatené z vymeriavacieho základu vyššieho ako 2 609 eur pri nemocenskom poistení a poistení v nezamestnanosti a 3 912 eur pri dôchodkovom poistení, predstavujú čistú daň.
„Takýmto spôsobom, človek s vymeriavacím základom 6 500 eur zaplatí mesačne na odvodoch 808 eur. Z tejto sumy mu nevznikne žiadny nárok na dávky. Ekonomicky tak ide o daň,“ konštatuje analytik INESS-u.
Ak túto sumu pripočítame k zaplatenej dani z príjmov, tak efektívna sadzba dane pri tomto príjme dosahuje 35 percent.
Inak povedané, ľudia s vyššími príjmami už dnes platia z celej mzdy výrazne vyššie dane, ako človek s priemernou mzdou. Sadzbu na úrovni 35 percent už teda máme, zavedenie tretej sadzby by mieru zdanenia posunulo výrazne vyššie.
Otázka hranice príjmov
Analytik 365 banky Tomáš Boháček vidí dva hlavné efekty pri možnom zavedení „daňového pásma úspešných“, a to zvýšené daňové príjmy a zníženie príjmovej nerovnosti.
Najväčším rizikom by bolo podľa neho nastaviť systém tak, aby daňové zaťaženie nebolo príliš vysoké a odrádzalo od zarábania vysokých príjmov, investovania a podnikania. Zároveň si kladie otázku, kde je tá hranica príjmov, ktorá je už považovaná za nadštandard.
Progresivita daňového systému, t.j. vyššie zdanenie vyšších príjmov, je nástrojom na redistribúciu bohatstva a znižovanie sociálnej nerovnosti.
„Súčasný stav a nielen na Slovensku, si vyžaduje riešenie, ktoré propagujú aj najmajetnejší ľudia planéty, vrátane Warrena Buffeta, či Billa Gatesa. Otázka je komplexná a určiť konkrétne hraničné úrovne príjmu si netrúfam, hranica 100-tisíc sa však podľa môjho názoru pri úspešnom podnikaní nejaví ako nadštandard,“ myslí si analytik 365 banky.
Motivácia podnikania je tvorba zisku, kde však už leží hranica príjmu z pohľadu spoločenskej zodpovednosti je náročné podľa neho určiť.
Návrh navyše prichádza po zvýšení zdravotných odvodov, ktoré takisto najviac pocítia ľudia s vyššími príjmami.
