Cukrovarníctvo má na Slovensku bohatú tradíciu. Prežilo obe svetové vojny, socializmus, éru divokých 90. rokov, reformy Európskej únie aj koronavírusovú pandémiu.
Z viac ako desiatich cukrovarov z čias socializmu sa však na Slovensku zachovali len dva, a to Považský cukor v Trenčianskej Teplej a Slovenské cukrovary v Seredi.
Oba podniky vlastnia nemeckí investori. Cukrovar na Považí patrí do skupiny Nordzucker a seredský cez rakúsku spoločnosť Agrana ovláda Südzucker.
V súčasných ekonomických podmienkach by výstavba nového cukrovaru bola extrémne drahá. Počet podnikov v branži neustále klesá, kým pred dvadsiatimi rokmi ich bolo v Európe dvesto, dnes je ich menej ako deväťdesiat.
- Príbeh Slovenských cukrovarov opisujeme v ďalšej časti seriálu Made in Czechoslovakia, venovanom kultovým výrobkom, ktorých korene siahajú do čias spoločného česko-slovenského štátu.
Prežil viacero režimov
Prvopočiatky výroby cukru v Seredi sú spojené so skupinou nespokojných poľnohospodárov, ktorým sa nepáčili výkupné ceny cukrovej repy cukrovarov v Sládkovičove a Trnave.
Zložili počiatočný kapitál a v roku 1907 sa rozhodli postaviť vlastný cukrovar. Keďže však nechceli v tomto sektore podnikať dlhodobo, podiely vo fabrike zakrátko predali.
Seredský cukrovar bol síce členom Cukorného kartelu, čo mu umožnilo predávať produkty do zahraničia, orientoval sa však primárne na lokálny trh. Ešte pred prvou svetovou vojnou prešiel rekonštrukciou, vďaka ktorej rozbehol výrobu rafinovaného cukru.
Šéf cukrovaru: Je nelogické, že dovážame cukor z Brazílie a z Afriky (rozhovor) Čítajte Počas prvej československej republiky exportoval výrobky aj do Rakúska, Švajčiarska, Talianska, Turecka a Anglicka. Cukrovú repu podľa dobových záznamov pestoval vo vlastnej réžii.
Počas druhej svetovej vojny bola fabrika pod kontrolou slovenskej a nemeckej armády. V roku 1944 v nej postavili novú halu na výrobu kyseliny mliečnej.
Hneď po vojne bol podnik znárodnený. Začiatkom roka 1948 vznikol Hospodársky cukrovar v Seredi, pár mesiacov neskôr transformovaný na Spojené cukrovary. Okrem Serede zastrešoval aj prevádzky v Sládkovičove a Vlčkovciach.
Po vojne cukrovar v Seredi znárodnili. (zdroj: TASR)V 60. a 70. rokoch prebehla ďalšia modernizácia, v rámci ktorej v cukrovare demontovali parné pohony a vybudovali trafostanicu. Pribudla aj čistička odpadových vôd, hoci ich filtrácia mala ďaleko od súčasných štandardov.
Po roku 1968 sa organizačná štruktúra socialistických cukrovarov opäť zmenila. Vzniklo Generálne riaditeľstvo Cukor-cukrovinky, ktoré centrálne riadilo aj výrobcov čokolád, cukríkov a pečiva.
Cukrovary dostávali pridelené úlohy - koľko majú vyrobiť cukru, koľko ho majú dodať do cukrovinkárskych podnikov, pričom generálne riaditeľstvo zastrešovalo aj distribúciu.
