Cieľom západných sankcií, zavedených proti Rusku po vpáde na Ukrajinu, nie je zničiť jeho ekonomiku, ale oslabiť ju, aby nemohla financovať vojenskú inváziu k jeho západnému susedovi.
Ekonóm KSE Institute na Kyiv School of Economics Benjamin Hilgenstock tvrdí, že sankcie fungujú, no ich problém je, že nie sú globálne. K EÚ a G7 sa nepripojili Čína a India, ktoré naďalej kupujú ruské fosílie.
Obeťou ruskej vojenskej invázie je však najmä ukrajinská ekonomika, ktorá po tretinovom páde v roku 2022 narástla vlani o päť percent.
„Znamená to, že ukrajinská ekonomika sa dokázala vyrovnať s masovou emigráciou, vnútornou migráciou, útokmi na energetiku aj výpadkom exportu obilia cez Čierne more,“ hovorí pre INDEX Benjamin HILGENSTOCK.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo ruská aj ukrajinská ekonomika rastú,
- aké ďalšie ekonomické sankcie môže EÚ použiť proti Rusku,
- či môže Ukrajina prežiť bez západnej pomoci.
Ruská ekonomika vlani vzrástla o 3,6 percenta. Znamená to, že západné sankcie nefungujú?
Cieľom sankcií nikdy nebolo zničiť ruskú ekonomiku. To je nereálne. Sankcie majú za cieľ oslabiť ruské možnosti financovať vojnu na Ukrajine.
Preto mieria najmä na oslabenie jeho príjmov z vývozu fosílnych palív a na sťaženie dovozu technológií, ktoré môže využiť v zbraniach.
Navyše, sankcie nie sú globálne. Zaviedli ich krajiny EÚ a G7. Čína a India sa k nim nepripojili a naďalej od Ruska kupujú ropu aj plyn.
Narástla ruská ekonomika skutočne o 3,6 percenta?
Na ruské makročísla by som sa nespoliehal, hoci o raste ruského HDP medzi 2,5 až tromi percentami v roku 2023 hovorila väčšina predpovedí od medzinárodných organizácií.
Je však zrejmé, že ekonomika dostáva veľké rozpočtové stimuly na financovanie vojny. Takmer celý jej rast sa pripisuje zbrojárskemu priemyslu. Zvyšok hospodárstva v podstate nerastie. Aj to ukazuje, že sankcie fungujú.
Putin mení Rusko na ZSSR. Skolabovať rýchlo nemusí, no Rusi budú trpieť Čítajte Ako dlho je vojnová ekonomika Ruska udržateľná?
Ruská ekonomika sa prehrieva, na pracovnom trhu chýbajú ľudia, ktorí sú na fronte alebo v emigrácii. To vytvára tlak na rast miezd a infláciu. Každý zásah štátu do ekonomiky vytvorí problém niekde inde. Ako dlho to vydrží, to si netrúfam predpovedať.
Má ešte Západ v zálohe ďalšie ekonomické zbrane okrem už zavedených sankcií?
Stále je čo pridať na sankčný zoznam. Napríklad vývoz ruského LNG plynu, hliníka či železnej rudy. Sú to však už menšie položky. Dôležitejšie je prísne vynucovať terajšie sankcie na vývoz ropy a plynu. Okrem toho ich treba prispôsobovať zmene situácie na trhu, lebo aj Rusko sa prispôsobuje.
Narážate na vysoké cenové stropy na export ruskej ropy a plyn?
Áno. Cenový strop na ropu, ktorý je 60 dolárov za barel, by mohol byť nižší. Ale aj keby sme ho znížili na polovicu, produkčné náklady Ruska sú ešte nižšie (od desať do dvadsať dolárov za barel - pozn. red.), takže by ropu ťažilo a vyvážalo naďalej. Nemá inú možnosť, lebo jeho rozpočet je od jej exportu závislý.
Vajcia a banány sa stali pre Putina strašiakom, Rusi prejedia už 38 percent príjmu Čítajte HDP Ukrajiny vlani tiež vzrástol, a to o takmer päť percent. Je to pre jej ekonomiku dobrá správa?
K tomuto rastu prispelo najmä to, že ukrajinská ekonomika sa v roku 2022 prepadla o bezmála 30 percent. Takže keď vlani narástla o päť percent, stále je v mínuse 25 percent oproti obdobiu pred vypuknutím vojny. Ak by rástla každoročne týmto tempom, trvalo by jej päť rokov, kým by sa dostala na predvojnový stav.
Napriek tomu je päťpercentný rast dobrá správa. Znamená to, že ukrajinská ekonomika sa dokázala vyrovnať s masovou emigráciou, vnútornou migráciou, útokmi na energetiku aj výpadkom exportu obilia cez Čierne more. Počas tejto zimy neboli výrazné výpadky elektriny ako vlani, čo je dôležité nielen pre ľudí, ale aj pre biznis.
Inflácia na Ukrajine klesla v januári na 4,7 percenta, kým v roku 2022 bola 27-percentná. Čo spôsobilo jej pokles?
V prvom rade politika Ukrajinskej centrálnej banky, ktorá napriek prebiehajúcej vojne znížila úrokové sadzby. K cenovej stabilite prispel aj prílev zahraničného kapitálu a pôžičiek. Tie zabezpečili stabilitu národnej meny, teda ukrajinskej hrivny. Dobrá úroda sa zasa postarala o menší tlak na ceny potravín. K nižšej inflácii prispel aj pokles cien ropy a plynu, ktoré Ukrajina dováža.
Ukrajina podobne ako Rusko zápasí s úbytkom pracovnej sily, keďže časť mužov je na fronte a ženy s deťmi utiekli do zahraničia. Nevytvára to tlak na rast miezd a tým na infláciu?
Určite, ale nezamestnanosť tiež klesá. Vlani bola 18,3-percentná, v roku 2022 až 25-percentná. Druhá vec je, že podľa odhadov bude pri rekonštrukcii Ukrajiny chýbať okolo štyri až päť miliónov ľudí na pracovnom trhu. Dostať ich zo zahraničia späť bude výzva.
Ktoré sektory v ukrajinskej ekonomike sú najviac poškodené vojnou?
Priame škody na hospodárstve boli koncom januára tohto roka okolo 155 miliárd dolárov. Najzasiahnutejšími oblasťami sú bývanie, dopravná infraštruktúra, priemysel a energetika.
Poľnohospodárstvo tiež trpí. Bombardovaním, mínami a okupáciou území s úrodnou pôdou. Zamínovaná je tretina územia Ukrajiny, čo je asi 3,5-násobok rozlohy Slovenska. Poľnohospodári trpia aj blokádou exportu ich produktov cez Poľsko či v minulosti cez Čierne more.
Pre lacnú ukrajinskú pšenicu potraviny nezlacnejú, marže obchodníkov sú vysoké (rozhovor) Čítajte Slovenskí farmári taktiež protestujú proti lacnému ukrajinskému obiliu, ktoré končilo aj na našom trhu. Ako by ste im vysvetlili, že Ukrajinci ich nechcú poškodiť?
To je veľmi ťažké. Chápem, že sa farmári tomu bránia. Vysvetlil by som im, že farmári na Ukrajine pestujú obilie vedľa mínových polí, takže jeho cena je vysoká najmä na domácom trhu. Ale chápem, že je to citlivá vec a bude sa to riešiť na európskej úrovni.
Tiež by som im vysvetlil, že príčina, prečo sa ukrajinské obilie musí exportovať cez EÚ, je ruská agresia, a nie Ukrajina. Ak by Rusko nezaútočilo na Ukrajinu, naďalej by svoje obilie vyvážala cez Čierne more, a nie cez EÚ.
Môže ukrajinská ekonomika prežiť vojnu bez zahraničnej finančnej pomoci?
Nie. Celý štátny rozpočet financuje obrannú vojnu, takže zahraničná pomoc je určená najmä na sociálne oblasti či riadenie štátu. Ukrajina má miliardové rozpočtové deficity, takže bez zahraničnej pomoci by ich neutiahla. Na rekonštrukcii Ukrajiny sa už nemusia podieľať len vlády, ale aj priame zahraničné investície od súkromných firiem.
Podľa Svetovej banky bude počas nasledujúcich desiatich rokov na povojnovú obnovu Ukrajiny potrebných najmenej 486 miliárd dolárov. Je to reálne číslo?
Áno, sú to korektné odhady, bude sa to blížiť k pol biliónu dolárov. V tomto čísle sú priame škody na hospodárstve, ale aj nepriame na biznis. Finálne číslo budeme vedieť až po ukončení vojny.
Európska únia a krajiny G7 po invázii Ruska na Ukrajinu zmrazili aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote 300 miliárd eur. Môžu sa tieto zdroje použiť na financovanie rekonštrukcie Ukrajiny?
Mali by sa. Je to legálne, aj politicky možné, ale treba na to politickú vôľu.
Benjamin Hilgenstock. (zdroj: Archív B. H.)Benjamin Hilgenstock
Vyštudoval ekonómiu a právo na Johannes Gutenberg University. Pracoval ako analytik v Medzinárodnom menovom fonde a v Inštitúte pre medzinárodné financie v USA. Od roku 2022 je senior ekonómom Kyiv School of Economics Institute.
