Hospodárenie farmárov je závislé od dotácií, ktoré sú nastavené v celej Európskej únii. Poľnohospodári sa spoliehajú predovšetkým na priame platby. Sú to peniaze, na ktoré má právo každý poľnohospodár v EÚ.
Po iné roky mali farmári tieto peniaze na účtoch už v decembri alebo začiatkom januára. Vlani v decembri mali vyplatených zhruba 90 percent peňazí. Tento rok ich Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) stále v plnej miere nevyplatila.
Výpadok týchto peňazí je pre podniky fungujúce v poľnohospodárstve zásadný. Lízingové spoločnosti, banky či dodávatelia osív, krmovín či hnojív si uvedomujú, že splácanie ich faktúr a úverov je od dotácií farmárov extrémne závislé.
Nemáme na úvery, požičiavame si od rodín. Prečo sa farmári búria? Čítajte „Pre finančnú inštitúciu, ako je banka či lízingovka, sú priame platby jedinou istotou, ktorú majú vo farmárovi,“ upozorňuje predseda Združenia mladých farmárov Slovenska Marián Glovaťák.
Ťažkosti s úvermi
Farmár má zvyčajne na financovanie traktora, sejačky alebo postrekovača tri možnosti.
Prvou je financovať nákup cez lízingovú spoločnosť, čo je najbežnejší prípad. Takto sú financované najmä nové zariadenia. Traktor farmár užíva zariadenie na poli, no jeho skutočným vlastníkom je lízingovka. Ak farmár úver nespláca, lízingová spoločnosť mu traktor zoberie.
Druhou možnosťou je požiadať o prevádzkový (kontokorentný) úver z komerčnej banky. „Malý farmár len málokedy dosiahne na podmienky banky, prípadne úrok je podstatne vyšší,“ vysvetľuje Glovaťák.
Kritizovali Brusel, s vládou si zatiaľ rozumejú. O čo ide farmárom a prečo majú nezhody? Čítajte Treťou možnosťou sú úvery zo štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB), ktorá ponúka prekleňovacie úvery aj pôžičky na kúpu stroja.
Banka tvrdí, že komunikuje s poľnohospodármi a na individuálnej báze rieši problémy s cash flow. „V najbližších dňoch predstavíme kroky na zmiernenie akútneho nedostatku likvidity komplexne pre všetkých našich klientov z agrosektora,“ tvrdí hovorkyňa SZRB Adriána Páchniková.
Farmári si zvykli úvery uhrádzať nárazovo v decembri alebo januári za celý rok, keďže im vtedy po iné roky prichádzali priame platby. Ak ich nemajú, zháňajú peniaze v rodine, rozpredávajú skladovú produkciu za nižšiu cenu, prípadne sa snažia s dodávateľmi hnojív a osív upraviť existujúce zmluvy a predlžiť si v nich splatnosti, čo sa podpisuje pod vyššie preplatenie.
Lízingovky varujú pred nesplácaním
Najväčšia lízingová spoločnosť na trhu ČSOB Leasing tvrdí, že pri farmároch zatiaľ neeviduje vo zvýšenej miere nesplácanie úverov. „So zvýšeným zreteľom monitorujeme situáciu najmä u menších farmárov, ktorým by napätý cashflow v prípade meškania úhrad z PPA mohol prechodne spôsobiť problémy pri plnení rôznych záväzkov,“ tvrdí hovorkyňa ČSOB banky Michaela Lovasová.
Dodáva, že poľnohospodárom ponúkajú úver na predfinancovanie priamych platieb. Ten má pomôcť vykryť obdobie, kým dôjde k vyplateniu priamych platieb zo strany PPA.
Situácia sa môže rýchlo zmeniť, upozorňuje Asociácia leasingových spoločností (ALSSR). „Už nám bolo zo strany farmárov avizované, že meškajúce platby priamych podpôr budú mať za následok meškanie pri splácaní svojich záväzkov, ktoré sú splatné už počas prvého štvrťroka tohto roka,“ upozorňuje generálny tajomník ALSSR Richard Hollý.
Finančné problémy majú podľa neho nielen menší farmári ale i väčšie firmy v agrosektore. Na druhej strane nie je situácia kritická a aspoň zatiaľ nie sú vo väčšej miere predčasne ukončované zmluvy z dôvodu insolventnosti.
„Takéto situácie však môžu do budúcnosti vzniknúť a práve pre to sme zaslali otvorený list ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richardovi Takáčovi, ktorého sme požiadali o diskusiu pri hľadaní spoločných riešení a podpôr,” upozrňuje Richard Hollý.
Naráža na riešenie zo zahraničia, kde sú podľa neho bežné tzv. bonifikované úvery pre agrosektor. Priestor vidí taktiež v čerpaní dotačných schém z fondov EÚ pre modernizáciu agrosektora. Ministerstvo pôdohospodárstva na list nereagovalo.
Pre lízingovky nie sú ťažkosti farmárov ničím novým. Podobnú situáciu zažili počas finančnej krízy v roku 2009 alebo počas pandémie. Vtedy sa odkladali splátky úverov a lízingov za viac ako jednu miliardu eur pre viac ako 40-tisíc farmárov. S odkladom splátok úverov bolo prijaté nariadenie Európskej centrálnej banky, ktoré umožnilo, aby sa takéto úvery nereportovali do úverového registra ako zlyhané. V súčasnej dobe takéto pravidlá neplatia a farmár, ktorý sa ocitne v úverovom registri bude mať ťažšie podmienky pri ďalšom úverovaní.
Hollý upozorňuje, že ak má farmár problémy so splácaním úveru, mal by komunikovať s lízingovkou. Ak to bude možné, lízingovka mu môže povoliť odklad splátok alebo upraviť splátkový kalendár. Odoberanie predmetu lízingu (napríklad traktora) je posledným riešením a lízingová spoločnosť sa odobratiu snaží vyhnúť.
