BRATISLAVA. Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 percenta HDP ročne.
Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 percenta, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Takmer miliarda do verejného sektora ročne
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície.
"Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 percenta.
V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len tempom pol percenta, pripomenul inštitút.
Eurofondy patrili vlani k hlavných zdrojom
Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA.
Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 - 2021.
V nasledujúcich rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur. Zdroje z EÚ vlani pokryli takmer polovicu všetkých verejných investícií a tak to bude aj v najbližších rokoch, avizoval inštitút.
