BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady neschválili nové limity verejných výdavkov na roky 2024 až 2027.
Limity, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť doručila do parlamentu ešte vlani v decembri, zahŕňajú legislatívny stav ku dňu schválenia programového vyhlásenia vlády.
Chystá úpravu legislatívy
Na požiadanie kabinetu by ich mohla rada neskôr aktualizovať o medzitým prijaté opatrenia súvisiace s príjmami alebo výdavkami verejných financií.
Zo 142 prítomných zákonodarcov hlasovalo 65 za navrhované výdavkové limity. Ostatných 77 poslancov sa hlasovania zdržalo.
Rozpočtová rada opakovane zdôraznila, že právne záväzným je ten limit verejných výdavkov, ktorý je platný ku konkrétnemu dátumu.
Vláda je pritom povinná zosúladiť návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov, čo rozpočet na tento rok nespĺňa.
Ministerstvo financií v tejto súvislosti argumentuje, že pre novú vládu neplatia pôvodné limity, ktoré schválil parlament ešte v minulom volebnom období. Zároveň chystá úpravu legislatívy, keďže v súčasnosti platná úprava výdavkových limitov nie je v súlade s novými európskymi rozpočtovými pravidlami.
Výrazne vyššie sumy
Limit verejných výdavkov určila RRZ po novom na rok 2024 sumou 47,073 miliardy eur, na rok 2025 v hodnote 48,581 miliardy eur, na rok 2026 sumou 49,872 miliardy eur a na rok 2027 vo výške 51,519 miliardy eur.
Ide o výrazne vyššie sumy oproti výdavkovým limitom, ktoré schválila NR SR vo februári minulého roka.
Limit na rok 2023 podľa nich predstavoval 41,321 miliardy eur, na rok 2024 bol vo výške 44,309 miliardy eur a na rok 2025 v hodnote 45,621 miliardy eur.
Nový limit verejných výdavkov sa podľa zákona určuje na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia, a to od roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie a vyslovená dôvera novej vláde.
Konečné vyhodnotenie
Limity vypočítava RRZ a predkladá ich na rokovanie parlamentu do 60 dní po schválení programového vyhlásenia a vyslovení dôvery vláde.
"Predkladaný limit verejných výdavkov vychádza zo stavu verejných financií k dátumu prijatia programového vyhlásenia a vyslovení dôvery vláde Slovenskej republiky dňa 21. novembra 2023.
Ide o východiskový stav, ktorý ešte nezohľadňuje opatrenia prijaté Národnou radou SR po tomto dátume," priblížila v predkladacej správe rozpočtová rada.
Po jeho schválení parlamentom a na žiadosť vlády RRZ výdavkové limity aktualizuje aj o tieto opatrenia, čím sa zabezpečí najaktuálnejšia úroveň limitov vhodná na konečné vyhodnotenie ich súladu s rozpočtom verejnej správy.
Financie v nepriaznivom stave
Nepriaznivé vyhliadky slovenských verejných financií sú do veľkej miery dôsledkom dlhodobej absencie účinného ozdravujúceho nástroja, teda výdavkových limitov.
Ich neschválenie v Národnej rade (NR) SR je preto mimoriadne znepokojivou správou pre ďalší vývoj verejných financií. V reakcii na rozhodnutie poslancov NR SR to uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Pripomenula, že verejné financie SR sa aktuálne nachádzajú v nepriaznivom stave, ktorý charakterizuje jeden z najvyšších deficitov v Európskej únii (EÚ).
"Ak nedôjde k ozdravovaniu verejných financií, dlh sa rýchlo zvýši nad 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) a bude ďalej akcelerovať až na neudržateľné úrovne už v najbližšej dekáde. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa preto nachádza v pásme vysokého rizika," zdôraznila RRZ.
Odkladanie konsolidácie podľa rady zhoršuje situáciu vo verejných financiách a predražuje jeho riešenie, čo cíti Slovensko už v súčasnosti vo forme druhej najvyššej rizikovej prirážky v eurozóne po Taliansku.
"Ak napokon vysoko zadlžená krajina stratí dôveru investorov, bude ohrozená jej schopnosť financovať sa, teda aj plniť svoje záväzky voči občanom. Dosiahnutý sociálny štandard, úroveň zdravotníctva, školstva a ďalších služieb sa stanú neudržateľnými," varovala RRZ.
Nové fiškálne pravidlá
Pripravované nové európske fiškálne pravidlá, na ktorých očakávanú platnosť odkazuje Ministerstvo financií SR a chce, aby sa limit verejných výdavkov vypočítaval len na základe nich, budú podľa rozpočtovej rady iba spoločne vyžadované európske minimum.
Národné fiškálne pravidlá vedia najlepšie zohľadniť národné špecifiká verejných financií, napríklad vývoj demografie či výšku ratingu, zdôraznila RRZ.
"Dnešné neschválenie výdavkového limitu tak neumožnilo spraviť dôležitý krok k úspešnej implementácii výdavkových limitov, tak ako to predpokladá platný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti prijatý pred vyše dvanástimi rokmi. Schválenie limitu by naopak poslalo občanom jasný signál, že SR chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, a teda aj priamo garantuje plnenie legislatívne ukotveného sociálneho štandardu aj do budúcnosti," doplnila vo svojom stanovisku rozpočtová rada.
SaS: Potrebujeme brzdu na míňanie
Neschválením výdavkových limitov vláda ženie Slovenskú republiku na tzv. grécku cestu, pretože nie je schopná ani ochotná schváliť si žiadnu brzdu na míňanie verejných zdrojov.
Uviedla to opozičná strana SaS v reakcii na neschválenie výdavkových limitov Národnou radou (NR) SR.
"To, čo sa dnes udialo, znamená, že všetci tvorcovia hodnôt budú musieť platiť stále viac, aby vykrývali raketovo rastúce výdavky. Alebo aj nebudú a ešte viac stúpne zadlženie," povedal poslanec NR SR za SaS Marián Viskupič.
Verejné financie sú podľa jeho slov v katastrofálnom stave, vláda nijakým spôsobom nešetrí, len zvyšuje svoje výdavky, a to všetko na úkor daňových poplatníkov.
"Práve výdavkové limity sú zárukou, aby boli naše verejné financie ozdravené, lenže vláda sa s návrhom rozpočtovej rady nestotožnila. Ak s tým však niečo nespravíme, náš dlh sa zvýši nad 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) a bude rásť ďalej," vysvetlil.
Sľubovali konsolidáciu
To, v akom stave sú v súčasnosti verejné financie, sa deje práve v dôsledku toho, že nie sú schválené výdavkové limity, pričom poslanci za SaS na to v pléne NR SR niekoľkokrát upozorňovali.
"Vláda sľubovala konsolidáciu a konsolidačný rozpočet, lenže nič také sa nedeje. Neschválenie limitov je veľmi negatívnou správou pre nás všetkých aj pre ďalší vývoj verejných financií. Nie je to pritom náš rozmar či náš výmysel," podčiarkol.
Schválenie a aplikovanie výdavkových limitov je podľa neho aj dôležitým míľnikom plánu obnovy a odolnosti, pričom ich neschválenie môže mať za následok pozastavenie platieb z plánu obnovy.
"Navyše povinnosť predložiť výdavkové limity ukladá rozpočtovej rade ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti," doplnil Viskupič.
Vláda a NR SR v utorok podľa jeho slov dokázali, že zodpovední nie sú a už vôbec nie v prípade rozpočtu.
"Svoje nápady a výdavky budú zvyšovať dovtedy, kým ich nebudú mať z čoho platiť, pritom výhľad našich verejných financií do budúcna vôbec nie je pozitívny. Dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií je už dnes na chvoste celej EÚ," dodal Viskupič.