Vo finančnom svete existujú dva pomyselné tábory, ktoré sa líšia štýlom investovania a nazerajú na seba s dávkou nepochopenia.
Na jednej strane sú zástancovia pasívneho investovania prostredníctvom ETF fondov, ktoré kopírujú burzové indexy. A na druhej strane sú stock pickeri, teda investori, ktorí preferujú nákup akciových titulov podľa vlastného uváženia.
Oba smery majú svoju logiku. A, samozrejme, aj v tomto prípade existuje zlatá stredná cesta, čiže kombinácia týchto prístupov. Využívajú ju aj najlepší portfólioví manažéri amerických hedžových fondov.
Výberom individuálnych akcií sa snažia zabezpečiť nadvýnos s vedomím vyššieho rizika, pasívne investovanie v ETF zasa považujú za istotu, vďaka ktorej im neujde vlak s výnosmi celého trhu.

Zisťovali sme, do akých ETF fondov investujú top mozgy na Wall Street. Vychádzali sme zo štvrťročných reportov investičných fondov pre Komisiu pre cenné papiere a burzy (SEC).
Na S&P 500 stavia aj špičkový stock picker
V portfóliách hedžových fondov sú najčastejšie zastúpené ETF fondy, ktoré kopírujú vývoj indexu päťsto najväčších amerických spoločností S&P 500.
Príkladom je známy finančník Ray Dalio a jeho investičná spoločnosť Bridgewater Associates. Dlhodobo a systematicky preferuje „lenivé portfólio“, vyskladané z dividendových titulov veľkých korporácií a lacných ETF.
Najväčšiu pozíciu (5,6 percenta) v Daliovom balíku má fond iShares Core S&P 500 (IVV) od spoločnosti BlackRock. Tento ETF má ročný poplatok 0,03 percenta z výšky aktív a 26-percentná váha v ňom patrí šestici technologických firiem Microsoft, Apple, Nvidia, Amazon, Meta (Facebook) a Alphabet (Google).
Navyše, ide o takzvaný distribučný fond, ktorý investorovi každý štvrťrok vypláca dividendu. Na druhej strane, je to dolárový ETF, čo znamená, že eurový investor, teda aj zo Slovenska, musí počítať s konverznými poplatkami.
Existuje aj eurový ETF iShares Core S&P 500, je však akumulačný, to znamená, že dividendu automaticky reinvestuje.
Steven Cohen z investičného fondu Point 72, ktorý spravuje majetok za 33 miliárd dolárov, má zasa 5,5 percenta portfólia vo fonde SPDR S&P 500 ETF Trust od spoločnosti State Street.
Tento ETF má ročný poplatok 0,03 percenta a takisto vypláca dividendy. Päť percent portfólia v ňom má aj investor Kenneth Griffin zo spoločnosti Citadel a Joel Greenblatt z hedžového fondu Gotham Asset Management.
Greenblatt je pritom jedným z najlepších individuálnych investorov na Wall Street. Vo svojej knihe The Little Book That Beats The Market odhaľuje „magický vzorec“, podľa ktorého sa dá identifikovať podhodnotená akcia s veľkým potenciálom. Jeho základom je rentabilita zisku a kapitálu.
Menšie firmy môžu viac zabrať
Finančník George Soros a jeho Soros Fund Management, ako aj fondy Citadel, Millennium Management či Sculptor Capital investora Daniela Ocha sa spoliehajú na ETF, ktoré kopírujú vývoj amerických firiem s malou trhovou kapitalizáciou združených v indexe Russell 2000.
Niekedy sa týmto firmám hovorí aj small cap. Často sú mimo pozornosti bežných investorov, pritom ide o veľmi zaujímavé projekty.
Soros i Och koncom minulého roka zvyšovali podiely v iShares Russell 2000, čo je ETF fond spoločnosti BlackRock s ročným poplatkom 0,19 percenta.
Jeho výhodou je sektorová diverzifikácia, vďaka čomu jednotlivé firmy v ňom nemajú vyššiu než 0,4-percentnú váhu. Výnimkou je len Super Micro Computer (1,36 percenta). Hodnota tohto výrobcu serverov od začiatku tohto roka prudko vzrástla vplyvom boomu okolo umelej inteligencie.
Z dlhodobého hľadiska dosahujú menšie firmy vyšší výnos ako veľké spoločnosti. Dôvodom je, že najväčšie americké korporácie majú za sebou dlhú históriu vzostupu, zatiaľ čo menšie podniky môže dynamický rast ešte len čakať. Sila veľkých technologických gigantov túto tézu krátkodobo narúša.
ETF iShares Russell 2000 nie je dostupný pre európskych investorov. Jeho alternatívou je SPDR Russell 2000 US Small Cap od spoločnosti State Street a Xtrackers Russell 2000.
Do oboch možno investovať priamo eurá, čím sa znižuje menové riziko a v oboch je ročný poplatok 0,3 percenta z investovaných aktív.
Na technologickej vlne
Vhodný spôsob, ako sa drobný investor môže zviezť na technologickej vlne bez nutnosti výberu konkrétneho „víťaza“, sú EFT fondy kopírujúce technologický index Nasdaq.
Manažéri hedžových fondov do nich zväčša neinvestujú, pretože v portfóliách majú výrazne zastúpené jednotlivé akcie technologických firiem.
Výnimkami sú napríklad Citadel a Brevan Howard Capital Management, ktoré majú v portfóliu zastúpenie Nasdaqu až na úrovni 11 percent. Investovali doň cez ETF fond Invesco QQQ. Pre slovenského investora ho majú v ponuke len niektorí brokeri.
Jeho alternatívou je iShares NASDAQ 100 s ročným poplatkom 0,36 percenta. Deväť z desiatich najväčších pozícií v tomto ETF majú veľké technologické spoločnosti, ktoré sú aj vo fonde kopírujúcom S&P 500. Jediným zástupcom mimo IT sektora v top desiatke Nasdaqu je veľkoobchodný reťazec Costco.
Do dlhopisov len výnimočne
V portfóliách niektorých hedžových fondov sa objavujú aj dlhopisové ETF. Ich vývoj závisí predovšetkým od úrokových sadzieb centrálnych bánk a od nominálnych cien dlhopisov.
Tieto premenné sa hýbu vzájomne opačným smerom. Ak sadzby klesajú, nominálna cena dlhopisov stúpa a naopak.
Ešte koncom minulého roka sa predpokladalo, že centrálne banky znížia úrokové sadzby, preto ceny dlhopisov stúpali. Keď sa ukázalo, že inflácia najmä v USA je stále problém a americký Fed naznačil, že úroky ponechá na zvýšených úrovniach dlhšie, ako sa predpokladalo, ceny dlhopisov sa od januára stabilizovali.
Na trojicu dlhopisových fondov stavia napríklad Brevan Howard Capital Management. Jedným z nich je iShares iBoxx $ High Yield Corporate Bond ETF s ročným poplatkom 0,49 percenta. Zahŕňa dlhopisy amerických firiem s horším úverovým ratingom, preto ponúkajú vyšší výnos, ale i vyššie riziko.
Ďalším fondom je iShares J.P. Morgan USD Emerging Markets Bond ETF, ktorý zahŕňa dlhopisy rozvíjajúcich sa trhov, čiže štátov ako Turecko, Mexiko, Saudská Arábia a Filipíny.
Do tretice, ETF fond iShares 20+ Year Treasury Bond, známy aj ako TLT, má v portfóliu americké dlhopisy so splatnosťou viac než dvadsať rokov a je bežne dostupný u brokerov aj pre slovenských investorov.
Investície v dlhopisových ETF fondoch sú pri hedžových fondoch raritou. Pre dočasnú úschovu neinvestovanej hotovosti využívajú skôr krátkodobé cenné papiere s vysokou likviditou, ako sú štátne pokladničné poukážky.
Preferuje ich aj známy investor Warren Buffett. Pri nízkom riziku mu zabezpečujú stabilný úrokový príjem a vyhýba sa tiež poplatkom za správu ETF fondov.
Čína brzdí výkonnosť, India rastie
Na rozvíjajúcich sa trhoch investujú hedžové fondy najčastejšie kúpou individuálnych akcií. Bridgewater Associates však využíva iShares Core MSCI Emerging Markets, ktorý má v jeho portfóliu päťpercentný podiel.
Tento ETF sleduje tri tisícky firiem, ktoré majú rastový potenciál. Aktuálne v ňom má 23-percentné zastúpenie Čína, čo však v súčasnosti značne brzdí jeho výkonnosť. Na druhej strane, podiel Indie stúpol už na 17 percent.
Pre slovenský trh ponúkajú tento ETF len niektorí brokeri. Alternatívou je napríklad SPDR MSCI Emerging Markets.
Hviezdni investori nemajú v portfóliách širokospektrálne ETF fondy, ktoré pokrývajú celý svet, ako napríklad iShares Core MCSI World alebo Vanguard FTSE All-World, ktoré sú preferovaným nástrojom pre drobných investorov.
Pri našom prieskume sme nenarazili ani na prípady, keď hedžový fond dal prednosť sektorovému ETF, ktorý sleduje napríklad polovodičový či farmaceutický priemysel, pred výberom individuálnych akcií.