BRATISLAVA. Koncom januára tohto roka sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi ustálil na počte 63 996. V porovnaní s vlaňajším decembrom sa počet zvýšil o 49 osôb.
Napriek tomu klesol počet osôb poberajúcich pomoc dlhodobo.
Informovalo o tom v piatok tlačové a komunikačné oddelenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
V hmotnej núdzi je dlhodobo vyše 13-tisíc osôb
Počet dlhodobých poberateľov, ktorí prijímajú pomoc v hmotnej núdzi 85 a viac mesiacov, bol v januári 13 561. Pri medzimesačnom porovnaní s vlaňajším decembrom je to o 42 osôb menej. Medziročne ide o menej ako 546 osôb.
Najviac poberateľov pomoci v hmotnej núdzi bolo v januári tohto roka v Košickom kraji, konkrétne 16 034 a najmenej v Trenčianskom kraji (2 597).
Zdražovanie znížilo reálne príjmy takmer tretine Slovákov Čítajte "Počty sú dôležité, no rovnako nám záleží na rozvoji reálnej podpory pre ľudí v náročnej životnej situácii. Od apríla preto spúšťame projekt Podpora udržania pracovných návykov - PUPN 2, vďaka ktorému budú môcť mnohí poberatelia získať či naďalej poberať aktivačný príspevok. Zároveň môžu pomôcť svojej komunite a dostať sa k zaujímavej pracovnej príležitosti," uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš z Hlasu.
Januárové štatistiky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ukázali aj medzimesačný rast počtu poberateľov prídavkov na dieťa o 1 780 osôb. Ich počet dosiahol úroveň 661 802 osôb.
Celková suma vyplatených príspevkov podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny tesne prekročila hranicu 67 miliónov eur.
Vplyv štátnej pomoci a vývoja ekonomiky
Pokračoval aj vlaňajší rast v oblasti náhradného výživného. Na začiatku roka ho poberalo 14 186 ľudí, teda o 83 viac ako vo vlaňajšom decembri a o 1 812 viac ako pred rokom. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny im v januári vyplatili asi 1,42 milióna eur.
"V najbližšom období možno očakávať stabilizáciu výdavkov na podporu rodiny, aj výdavkov na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia a výdavkov na opatrovanie. U pomoci v hmotnej núdzi je vývoj menej predvídavý. Bude záležať na účinnosti štátnych opatrení a tiež na vývoji ekonomickej situácie," uzavrel výskumný pracovník Inštitútu pre výskum práce a rodiny Rastislav Bednárik.
