Anglickú verziu rozhovoru si prečítate tu.
Centrá podnikových služieb vytvorili jeden z najdôležitejších a najstabilnejších sektorov slovenskej ekonomiky. Podľa Petra Rusiňáka z AmCham Business Service Center Forum ide pritom o 'sektor budúcnosti', ktorého potenciál Slovensko dodnes nevyčerpalo.
Časť spoločnosti však o sektore ani dnes veľa nevie.
"Tento sektor 'trpí' na to, že nič hmotné na rozdiel od automobilového priemyslu nevyrába a nevlastní. Ale máte veľmi veľa pekných príkladov toho, prečo je tento sektor unikátny,"hovorí Rusiňák.
AmCham Business Service Center Forum pomáha zvýšiť povedomie o sektore už desať rokov.
Sektor centier podnikových služieb (BSC) je vraj druhý alebo tretí najsilnejší v slovenskej ekonomike. Čiže, druhý alebo tretí?
Sektor BSC je najstabilnejším sektorom ekonomiky. Je tretím najväčším z pohľadu príspevkov do štátneho rozpočtu. Určite nepreháňam, keď poviem, že zhruba 40-tisíc zamestnancov prispieva necelými štyrmi percentami na chod tejto krajiny z pohľadu jej príjmovej stránky. Je to tretie miesto po automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Samozrejme, na počet zamestnancov sú na Slovensku iné sektory, ktoré sú väčšie.
Tieto centrá fungujú na Slovensku od deväťdesiatych rokov. Koľko ich dnes je?
Celkovo na počet firiem zvykneme uvádzať, že na Slovensku je spolu medzi 60 až 65 centier podnikových služieb. Členmi AmCham Business Service Center Forum je 39 spoločností, ktoré zamestnávajú dokopy 95 percent všetkých zamestnancov v sektore. Keď sme BSCF pred desiatimi rokmi zakladali, firmy, ktoré ho vtedy pomohli založiť, boli väčšinou giganty. Každá zamestnávala niekoľko tisíc ľudí. Dokopy tieto centrá vtedy zamestnávali zhruba 20-tisíc ľudí. Po roku 2010 sem však firmy tejto veľkosti prestali chodiť. Namiesto toho začali prichádzať spoločnosti, ktoré zamestnávajú 200, 400, možno 500 ľudí. Takých tu vzniklo veľa.
Keď hovoríte, že v sektore BSC pracuje 40-tisíc ľudí, ide o číslo, na ktorom sa zhodujete vy aj štát?
Štát si nerobí monitoring vlastnými silami, čerpá dáta od nás. A to je napríklad jedna z výziev, ktoré máme pred sebou. Keď kliknete na stránku Štatistického úradu, tak tam nenájdete žiadnu zmienku o tom, že existujú pozície v centrách podnikových služieb. Keď sa napríklad snažíme komunikovať s úradmi práce a chceme im povedať, aké typy pozícií sú nedostatkové na slovenskom trhu, tak musíme používať kódy, ktoré sú príslušné pre iné typy pozícií. Niektoré sa síce prelínajú, ale neviete ich oficiálne priradiť k centrám podnikových služieb.
Pre lepší prehľad štátu o tom, akí ľudia tu pracujú, aké odvody odvádzajú, čo ich práca znamená pre slovenské hospodárstvo, by veľmi pomohlo, ak by Štatistický úrad identifikoval, že toto je samostatný sektor ekonomiky. Ale toto nie je len problém Slovenska.
Predpokladám, že štát o tom vie a pracuje na zmene.
Veľmi si to prajem. Je však dôležité povedať, že sú inštitúcie ako ministerstvo hospodárstva, ktoré majú veľmi dobrý prehľad o sektore BSC a rozumejú mu. Naopak, Štatistický úrad, okresné úrady alebo obce stále nemajú úplne jasno v tom, čo tieto centrá robia. Štatistický úrad možno ani nie je tá prvá inštitúcia, ktorá by tento problém mala riešiť.
My tieto veci dlhodobo tlmočíme ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, keď sa im snažíme identifikovať, ktoré sú dlhodobo nedostatkové pozície v regiónoch Slovenska. Spätná väzba od ústredia práce bola, že, rozumejú nášmu problému a snažia sa ho riešiť spolu s problémami ostatných sektorov. Necítim tam však snahu o individuálny prístup. Je to skôr o tom, že snažia sa nájsť jeden prístup pre celé hospodárstvo. V tejto veci to možno nie je úplne to, čo by sme všetci potrebovali.
Kto môže za to, že sektor BSC nie je v povedomí ľudí tak, ako je napríklad automobilový priemysel?
To je veľmi dobrá otázka. Ja by som určite nešiel cestou identifikovania konkrétneho „vinníka“. Náš prístup je iný. Pýtame sa, čo vieme spoločne urobiť preto, aby sa branding týchto firiem a sektora zlepšil aj v širšej spoločnosti.
Áno, tento sektor "trpí" na to, že nič hmotné na rozdiel od automobilového priemyslu nevyrába. Máte však veľmi veľa pekných príkladov toho, prečo je tento sektor unikátny. Na východnom Slovensku napríklad ľudia obsluhujú ropné veže v Perzskom zálive, lebo na to vyvinuli softvér, ktorý sa riadi z Košíc. Navyše, sektor rastie nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne v typológii pracovných pozícií, ktoré na Slovensku máme. Pracovné pozície sú výrazne odlišné od toho, s čím sem tieto spoločnosti prišli pred dvadsiatimi rokmi. Ani zďaleka v nich už nejde o repetitívne záležitosti v práci, potrebujú ľudí, ktorí viac myslia.
Dobre, ale ako predáte ľuďom to, čo spomínate? BSCF nebolo na sociálnych sieťach dosiaľ veľmi aktívne.
Náš dlhodobý plán, ako prilákať ľudí do BSC sektora, je aktívne pracovať so školami. Dlhodobo spolupracujeme s tými študijnými odbormi, ktoré sú kľúčové vzhľadom na zručnosti, ktoré tieto firmy potrebujú. Mladí ľudia tak majú možnosť pozrieť sa aj do firiem už počas štúdia a pracovať na zaujímavých a inovatívnych projektoch ako súčasť ich vzdelávania. To je pre nás kľúčové. Ale súhlasím s vami, že pokiaľ ide o promo na sociálnych sieťach, dá sa vždy urobiť viac.
Pri tomto spôsobe komunikácie však pohľad ľudí, ktorí vnímajú BSC centrá ako napríklad call centrá, rýchlo nezmeníte.
Vnímanie BSC centier dnes nie je jednofarebné. Pozitívne alebo negatívne. Tá realita je niekde v strede. Navyše, nie všetci sú našou cieľovou skupinou. Každá firma prirodzene robí aj svoju vlastnú kampaň. Do toho my ako organizácia vôbec nezasahujeme. Nie je žiadnym prekvapením, že firmy sú si v konečnom dôsledku konkurentmi v boji o talenty na Slovensku. Keď si zoberiete, že takmer 90 percent všetkých operačných nákladov, ktoré tieto firmy majú, sú náklady na platy a odvody, keďže na Slovensku tieto firmy prakticky nič nevlastnia, tak je to pochopiteľné.
Pripomínam, že ako fórum tiež robíme advokáciu v mene týchto firiem smerom k inštitúciám, ale aj k spomínaným školám, kde nemá zmysel, aby 50 firiem chodilo individuálne do škôl či na ministerstvá.
Najväčšou výzvou je a bude naďalej predstavovať myšlienku BSC ako stabilného sektora ekonomiky. Možno málokto na strane štátu vie, že tieto firmy si prakticky vôbec nežiadajú o podporu. Za posledných dvadsať rokov ide o jednotky firiem. Toto je niečo, čo sa štátu snažíme dlhodobo hovoriť. Na stretnutia s inštitúciami prichádzame s riešeniami problémov, nie problémami, ktoré nás trápia. To je možno naša nevýhoda v komunikácii so štátom.
O akých konkrétnych riešeniach hovoríte?
Flexibilita Zákonníka práce, spolupráca biznisu a univerzít a podobne. Toto sú dlhodobé témy. Sú tu, odkedy sme vznikli. Som si istý, že tu budú ďalších päť až desať rokov. Na Slovensku sa napríklad nedá úplne plnohodnotne podpísať pracovná zmluva elektronicky a doručiť ju zamestnancovi elektronicky. Česká republika to pochopila a minulý rok prijala zákon, ktorý to umožňuje. Toto sú veci, ktoré opakujeme štátu a hovoríme mu, aby sa týchto vecí nebál. Potrebovali by sme, aby tiež štát jasne zadefinoval, koľko dní on sám považuje za pravidelnú prácu z domu. Nie je to o tom, že by sme mali problém fungovať, ale vieme si predstaviť, že niektoré veci by mohli byť z hľadiska legislatívy jednoduchšie a prehľadnejšie, čo je potom úžasná konkurenčná výhoda v porovnaní s ostatnými krajinami. Pravidelne publikujeme odporúčania pre rôzne oblasti, ktoré môžu spraviť zo Slovenska flexibilnejšiu krajinu.
Ak Zákonník práce nie je ideálny a školstvom sa tiež nemožno pochváliť, prečo tu centrá podnikových služieb stále vznikajú?
Sme stále strategickou lokalitou. Tieto centrá dokážu 24/7 obsluhovať zákazníkov po celej zemeguli. Stále tu firmy dokážu nájsť vysokokvalifikovaných ľudí, ktorí nie sú až takí drahí ako napríklad zamestnanci v Severnej Amerike alebo v západnej Európe. Kvalita práce je možno lepšia ako v západných krajinách. Nie sú to moje myšlienky. Sú to myšlienky ľudí, ktorí vedú centrá na Slovensku. Veľa sa napríklad posledné roky diskutovalo o tom, že tieto firmy sa z Európy presúvajú do Indie. Do istej miery je to pravda. Veľa firiem, ktoré si otvorili servis centrum v Indii, sa o niekoľko rokov do Európy vrátilo.
Pre mňa je však dosť veľkým otáznikom, čo vieme na Slovensku spoločne s verejným sektorom spraviť preto, aby sme nielen udržali existujúce firmy u nás, ale aby sme prilákali aj ďalších do tohto sektora. Keď sa pozerám na to, ako mestá, kraje a národné vlády v krajinách ako Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko lákajú a pracujú s týmto sektorom, tak tu si myslím, že máme dosť veľké medzery.
Čo by sme mohli robiť lepšie? Povedzte mi nejaký príklad.
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v tomto smere robí vynikajúcu prácu, láka zahraničných investorov. Myslím si, že SARIO by si zaslúžilo oveľa väčší tím dedikovaných ľudí, ktorí budú pracovať len pre potreby tohto sektora. Keď sa pozriem na inštitúcie ako SARIO v okolitých krajinách, všetky tieto inštitúcie pre lákanie investorov majú veľké tímy špecializované podľa sektorov. A majú aj o čosi vyšší rozpočet, čo im dáva oveľa viac možností, ako s týmito firmami na globálnej úrovni komunikovať a lákať ich.
Na lokálnej úrovni nám napríklad chýba, že slovenské mestá a kraje, až na malé výnimky, nemajú svoju vlastnú stratégiu rozvoja hospodárstva. A keďže nemajú stratégiu, tak ani nerobia žiadne konkrétne kroky na to, aby na svoje územie kraja alebo mesta lákali investorov tohto typu. Výnimkou je napríklad dlhodobo Banská Bystrica, ktorá sa snaží o lákanie takých investorov. Majú svoju stratégiu. Majú na to zopár dedikovaných ľudí.
Bratislava je už BSC centrami nasýtená. Dnes vznikajú v Košiciach, ale aj v niektorých menších mestách. Na základe čoho si vyberajú firmy, kde centrá otvoria?
Na to, aby firma mohla otvoriť servis centrum kdekoľvek v regióne, potrebuje v zásade dve veci: kvalitnú budovu a kvalitných ľudí. Stratégia a akčný plán sú len prvými nevyhnutnými krokmi. Krakov, Kluž či Debrecín v spolupráci s lokálnymi developermi stavajú budovy pre tieto centrá. To je veľký rozdiel oproti slovenským mestám.
Nedávne výsledky Pisa testovania slovenských žiakov boli označené za tragické. O zlom stave školstva sa hovorí už dlho. Do akej miery je pre BSC centrá problém financovať tréningy pre zamestnancov?
Nerád používam slovo problém. Je to pre nich niečo, čo je v ich záujme. Ako som spomínal, takmer 90 percent všetkých nákladov sú náklady na pracovnú silu. Firmy trénujú a poskytujú vzdelávacie programy pre svojich vlastných zamestnancov z dvoch dôvodov: ich biznisové prostredie sa rýchlo mení a nemôžu čakať niekoľko rokov, kým sa zmení kurikulum na vysokej škole.
Problémom je z môjho pohľadu celoživotné vzdelávanie. Systém vzdelávania ľudí po skončení formálneho vzdelávania na Slovensku je roztrieštený. Minimum ľudí sa vzdeláva celoživotne, čo je obrovský problém pre našu ekonomiku. Na Slovensku ešte stále nebol prijatý zákon o celoživotnom vzdelávaní. Keď som si pozeral legislatívny plán úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok, tak som v ňom videl, že táto vláda by ho chcela pripraviť.
Zmenili sa v priebehu rokov dôvody ľudí, prečo chcú pre tieto centrá pracovať?
Za mňa je to jednoznačne firemná kultúra. Nemyslím si, že by sa tie preferencie nejako menili. Fyzické prostredie, v ktorom fungujete, je na vysokej úrovni. Platy sú veľmi fajn. V porovnaní so slovenským priemerom sme niekde na 1,8-násobku priemernej mesačnej hrubej mzdy. Je tu možnosť kariérneho rastu. Pracovné prostredie je medzinárodné.
Koľko voľných pracovných pozícií by sme dnes mohli napočítať v sektore BSC?
Sú to rádovo tisícky pracovných miest. Ten potenciál je nevyčerpaný.
Keď ste riaditeľom dcérskej firmy, väčšinou je to o tom, že Slovensko musíte predať ako dobrú lokalitu pred materskou firmou, ktorá vám pracovné pozície môže dať. Na to, aby sa to stalo, musíte materskej firme ukázať, že ste schopný nájsť ľudí s potrebnými zručnosťami. To je z roka na rok ťažšie.
Keď sa pozriete do okolitých krajín, ale aj do Litvy či do Lotyšska, počet zamestnancov v sektore rastie často aj dvojciferným číslom. Dokonca to tak bolo aj počas pandémie. Na Slovensku sme rástli, ale nie dvojciferným číslom. Nie je o tom, že by mali šikovnejších ľudí. Je to o tom, ako veľmi dokáže krajina lákať investorov a vytvárať im podmienky.
Ako sa zmenil nábor zamestnancov v BSC centrách?
Základná zmena je asi taká, že prvé kolo s vami často už nerobia ľudia, ale robí ho automatizovaný systém. Týka sa to aj pozícií vo vysokom manažmente ľudí, ktoré majú na starosti niekoľko stoviek ľudí. Dve hodiny strávite konverzáciou, nie s človekom, ale systém vás vedie a zadáva vám úlohy. Cieľom je zistiť, ako dokážete analyticky myslieť a prepájať súvislosti. Systém vás aj vyhodnotí a do druhého kola idete už s náborovým pracovníkom.
Zmenila sa aj práca s dátami, čo v minulosti firmy veľmi neriešili. Napríklad angažovanosť v komunite, s čím súvisia aj aktivity na sociálnych sieťach, je niečo, čo firmy pri nábore sledujú. Prirodzene majú o takýchto ľudí záujem. Dá sa predpokladať, že angažovaný človek, ktorý je angažovaný mimo svojej práce, dokáže takúto mieru angažovanosti preniesť aj do pracovného procesu.
Ako dnes vyzerá zamestnanec BSC centra?
Priemerný vek zamestnancov v sektore je signálom toho, že sektor má pomerne stabilnú základňu svojich zamestnancov. Priemerný vek je dnes 36 rokov. Je vyššia pravdepodobnosť, že je to žena. Dlhodobo platí, že tento sektor je rodovo veľmi vyrovnaný. Sektor má pomerne vysoký podiel cudzincov. Každý desiaty pracovník je v priemere cudzinec. Počas pandémie ich však veľa odišlo do svojich materských krajín. Tento posun sme videli napríklad u ľudí z južnej Európy či z Turecka. Viacerí z nich sa na Slovensko už nevrátili.
Na druhej strane ide o príležitosť pre Slovákov. Firmy majú prirodzene motiváciu zamestnávať a hľadať talent medzi lokálnymi ľuďmi, pretože je tam vyššia pravdepodobnosť, že lokálny človek vo firme ostane. Na druhej strane, firmy hľadajú ľudí s komplexnejším setom zručností. Stále platí, že na slovenskom trhu je náročnejšie takýchto ľudí nájsť. V Košiciach máme členskú firmu, ktorá robí pre klienta v Azerbajdžane. Zamestnávajú Slovákov, ktorí hovoria po azerbajdžansky. Jazyková vybavenosť je niečo, čo firmy veľmi zaujíma.
Aké pracovné pozície dosiaľ neexistovali, ale budú vznikať v BSC centrách v dôsledku automatizácie a iných zmien?
Pointa je skôr taká, že firmy prechádzajú prerodom na iný typ rolí, ktoré tu už majú. Odkláňajú sa od repetitívnych úloh k niečomu, kde potrebujete rozmýšľať nad súvislosťami. Stále môžete byť napríklad účtovník, ale namiesto vkladania dát do súborov budete hľadať súvislosti naprieč rôznymi uzávierkami, pretože s tým vám zatiaľ umelá inteligencia nepomôže.
Samozrejme, potom sú pozície, ktoré neexistovali, ale postupne vidíme ich vznik a silnejúci dopyt po nich. Ide o pozície primárne v oblastiach ako dátová analytika, softvérové inžinierstvo, kybernetická bezpečnosť či implementácia umelej inteligencie v rámci automatizácie a robotizácie: „data scientist“, korektor slepých algoritmov, XR konzultant či manažér vzťahov medzi ľuďmi a robotmi a mnohé ďalšie.
Keď som si študoval tému BSC centier, zaujala ma myšlienka v jednom z dávnejších rozhovorov. Automatizácia je vraj preceňovaná. Je?
Nepozeral by som sa na automatizáciu ako na niečo, čo je dobré alebo zlé. Je nutná. Ak vďaka nej vedia firmy fungovať efektívnejšie, zmysluplnejšie, s nižšími nákladmi, tak si myslím, že o preceňovanie nejde.
My sa každý rok našich členov pýtame, aké majú plány v rámci automatizácie a digitalizácie, čo konkrétne zo svojich činností chcú digitalizovať a v akej miere. Niektoré firmy nám napríklad uvedú, že nemajú podrobný plán automatizácie svojich vlastných procesov. Automatizujú, ale nemajú plán. Niektoré firmy ho majú. To sú väčšinou tí, ktorí kódujú, vyvíjajú softvérové produkty a podobne. Iný príklad môže byť, že nie sú do automatizácie tlačení materskou spoločnosťou, a tým pádom neprinášajú veľkú mieru inovatívnosti do celého procesu.
Firmy jednoducho automatizujú a analyzujú to, čo samy robia. Niekedy sú samy schopné prinášať nový biznis pre firmu.
Dnes sa čoraz viac hovorí o koncepte ESG (environmental, social and governance, ed.), ktorého základným princípom je transparentnosť firiem v rôznych aspektoch ich podnikania. Je tento koncept pre BSC centrá výzvou?
Nie je to nová téma. Firmy sa s ňou stretávajú niekoľko rokov. Čo je nové, je v zásade povinnosť reportovať ich udržateľné ciele od tohto roka. Nie všetky firmy si toho boli vedomé, takže sme robili trošku osvetu medzi nimi v tejto téme.
Je to vak pre ne aj príležitosť, aby si, ak chcú, začali budovať svoje vlastné tímy a pokrývali túto tému pre svoju materskú spoločnosť. Na Slovensku už máme prvé príklady firiem, ktorým sa to podarilo.
Vidíte v sektore aj novinky, ktoré majú šancu stať sa trendom?
Nie je to novinka, ktorá sa týka firiem ako takých. Ide skôr o koncept zdieľaných služieb, ktorý sa dá preniesť do externého prostredia, na úrady, obce, či štát ako taký. Pre nás ako organizáciu, ktorá sa tejto téme venuje, je v tomto prípade zaujímavé byť akýmsi mostom medzi biznisom a verejnou správou. Vidíme v tom zmysel. Je to dobré pre občana.
Môže sektor BSC vôbec ešte na Slovensku expandovať?
Podľa mňa áno. Veľkou príležitosťou na rast je vznik malých centier zdieľaných služieb. Slovensko je tradične priemyselná krajina. Máme tu stabilné firmy, ktoré pôsobia v oblasti výroby. Po dlhých rokoch dokázali niektoré z nich presvedčiť svoju materskú firmu o tom, že Slovensko je dobrá destinácia aj pre niečo viac ako len výrobu. Stellantis si v Trnave už dávno vytvoril menšie finančné servisné centrum. Hľadajú ľudí, ktorí majú kombináciu účtovného vzdelania a francúzštiny. V rámci koncernu robia financie a účtovníctvo z Trnavy. Ale takých príkladov nájdeme na Slovensku viac: Continental vo Zvolene, Osram v Nových Zámkoch, Danfoss v Považskej Bystrici či centrum zdieľaných služieb firmy Nidec GA v Košiciach (výrobná hala v Spišskej Novej Vsi, ed.). V Bratislave je trh nasýtený, no hlavné mesto je stále veľmi vysoko v rebríčku investícií, pretože sú tu najvyššie očakávania na zručnosti ľudí.
My všetci, ktorí v sektore robíme máme záujem, aby to nebolo len o Bratislave a Košiciach, ale aby tento koncept prišiel aj do regiónov. Máme záujem na tom, aby tento sektor rástol naďalej. Pre nás je to v dobrom slova zmysle, ako keby kvalitatívny posun od výroby smerom k znalostnej ekonomike.
Ako vyzerá situácia sektora BSC v okolitých krajinách, pokiaľ ide o prístup vlád k týmto centrám, v porovnaní so Slovenskom?
Určite nechcem ísť do naratívu, ktorý hovorí, že sme na tom katastrofálne. To nie je ten prípad. Som rád, že sektor naďalej na Slovensku rastie. Pre mňa je ale tento príbeh vždy o tom, ako veľmi by mohol rásť ďalej.
Litva je veľmi pekný príklad. Vláda na národnej úrovni si dala do stratégie svojho vlastného hospodárskeho rozvoja, že chce staviť na sektor BSC a bude doň investovať. V praxi to znamená, že v Litve majú inštitúciu ako SARIO (Invest Lietuvoje, ed.), ktorá má celé tímy ľudí a tomu zodpovedajúci rozpočet na to, aby lákali firmy z tohto odvetvia a zároveň sa aj o ne starali, keď sa v krajine etablujú. Krajina si spravila svoju domácu úlohu, zadefinovala si sektory, ktoré sú pre ňu sektory budúcnosti a akým smerom chce svoje hospodárstvo rozvíjať.
My to tak zadefinované nemáme. Rozumiem tomu správne?
Nemáme.
V roku 2016 vtedajšia vláda pripravila na základe diskusie s nami dokument Koncepcia rozvoja centier podnikových služieb na Slovensku. Bol to historicky prvý dokument, ktorý hovoril o tomto sektore z pohľadu verejnej správy. Nebol to zákon, bol to strategický dokument vlády. Vnímali sme ho pozitívne. Body v koncepcii boli naplnené, ale podobný dokument už neskôr nepokračoval svojou nadstavbou.
Krajina by si mala zadefinovať niekoľko kľúčových sektorov svojho hospodárstva, ktorým sa chce venovať. Akákoľvek takáto stratégia by mala prirodzene prekračovať volebné cykly. A toto sa na Slovensku dlhodobo nedeje.
Stretli ste sa už s ministerkou hospodárstva?
Ešte nie, ale určite to plánujeme. Pozvanie sme adresovali aj ďalším ministrom. Stretli sme sa napríklad s primátorom Bratislavy, ktorá má ako jediné mesto na Slovensku vlastné centrum zdieľaných služieb.
Akú máte víziu pre tento sektor?
Tá vízia možno súvisí s tým, čo som už spomínal. Chcel by som vidieť sektor rásť rýchlejšie, ako rastie dnes. Som presvedčený, že je to jeden zo sektorov budúcnosti.
Rast sektora je však limitovaný, pretože sa napríklad často mení legislatíva, ktorá ovplyvňuje podnikateľské prostredie. To prostredie, v ktorom firmy fungujú, aby bolo žičlivé, potrebuje rozumieť, že firmy v tomto sektore sú dcérskymi firmami a v zásade bojujú o svoju existenciu s inými dcérskymi spoločnosťami materskej firmy. Preto je dôležité, čo tieto firmy zo Slovenska reportujú o krajine svojej materskej firme. Faktom je, že Slovensko ako krajina už niekoľko rokov výrazne klesá v indexe konkurencieschopnosti.
Nemáme však signály, že by niekto zo Slovenska chcel odchádzať.
