Vitajte pri 2. vydaní Index newslettra.
Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam týždenný súhrn toho najzaujímavejšieho zo sveta biznisu a ekonomiky.
Dnešný Medzinárodný deň žien je skvelou príležitosťou pozrieť sa bližšie na to, ako sa vyvíja rola a vplyv žien na trhu práce. Britský týždenník The Economist túto tému skúma už od roku 2013 a výsledky publikuje vždy pár dní pred 8. marcom.
Tento týždeň sa tak v Index newslettri dozviete, či sme sa ako krajina za posledných sedem rokov v tejto oblasti vôbec niekam posunuli, ale aj to, prečo do stále hodnotnejšieho bitcoinu nie je v rámci II. piliera možné investovať.
Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze.
Téma týždňa: Index rovnosti ide dobrým smerom, ale pomaly
Dnes máme 8.marec. Politici sa oháňajú vzletnými vyjadreniami na adresu žien a vládna strana Smer pri tejto príležitosti už niekoľko dní organizuje podujatia v kultúrnych domoch po celom Slovensku.
Samozrejme, nechýbajú tanečné vystúpenia a recitácie zo Sládkovičovej Maríny. O skutočnom probléme žien – pretrvávajúcej nerovnosti pracovných príležitostí známej aj ako glass-ceiling – však nepadne ani zmienka.
Slovensko sa pritom za posledných sedem rokov v tejto oblasti nikam neposunulo. Ukazujú to najnovšie dáta Glass-ceiling indexu britského týždenníka The Economist za rok 2023, ktorý skúmal pracovné príležitosti žien v dvadsiatich deviatich krajín OECD.
Kým najlepšie výsledky mali, tak ako takmer každý rok, severské krajiny na čele s Islandom, Slovensko v rebríčku obsadilo 15. miesto. Na prvý pohľad sa to nemusí javiť ako katastrofa, na rovnakej pozícii však bolo aj v roku 2016, teda tri roky po tom, ako týždenník s publikovaním indexu vôbec začal.
Štát sankcionuje ženy za materstvo. Platom aj dôchodkom (rozhovor) Čítajte Čo hovoria čísla?
- Aj keď žien s vysokoškolským vzdelaním je na Slovensku o 10,7 percentuálneho bodu viac ako mužov, ich účasť na pracovnom trhu je nižšia a zároveň zarábajú o 14 percent menej.
- Zastúpenie žien v manažérskych pozíciách dosahuje len 38 percent a v predstavenstvách spoločností 25 percent. Európska únia pritom vyžaduje, aby do roku 2026 toto číslo stúplo na 40.
- Mnohé ženy v kariérnom postupe a dosiahnutí vyššieho platu zabrzdí materstvo. Minulý rok sa však zlepšili minimálne dve veci: náklady na dieťa po novom dosahujú len 12 percent priemernej mzdy (v roku 2022 to bolo ešte 31 percent) a muži zostávajú na rodičovskej dovolenke čoraz dlhšie. Dáta za minulý rok hovoria o 21 týždňoch.
Viac informácií, ale aj konkrétne grafy ku všetkým krajinám nájdete v článku The Economist’s glass-ceiling index.
Ďalšie udalosti týždňa:
- Konsolidačné návrhy za 1,5 miliardy eur vláda predstaví ešte v tomto polroku. Podľa ministra financií Ladislava Kamenického ide o súbor 95 opatrení, ktoré v súčasnosti prerokúvajú v rámci rezortu. Neskôr by o nich mali rokovať aj koaliční partneri. Tlaky na ešte väčšie šetrenie Kamenický odbíja slovami, že by spôsobili zníženie sociálneho štandardu.
- Slovenský Eustream sa zapojí do výstavby potrubia na prepravu vodíka v rámci tretej vlny dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu Hy2Infra. Eustream chce upraviť jednu líniu plynovodného potrubia, ktorá v budúcnosti zabezpečí vysokokapacitnú prepravu vodíka.
- Európska centrálna banka (ECB) ponechala úrokové sadzby na viacročných maximách. ECB tak urobila už štvrté zasadnutie po sebe. Podľa rady guvernérov však inflácia aj naďalej úspešne klesá a cieľovú hranicu dvoch percent by mala dosiahnuť už budúci rok. Rok na to sa podľa odhadov dostane na úroveň 1,9 percenta.
Graf týždňa: Bitcoin láme rekordy, II. pilier doň však investovať nemôže
Najznámejšia kryptomena zažíva v posledných dňoch zlaté časy. Jej hodnota sa v závere tohto týždňa vyšplhala na takmer 67-tisíc dolárov. Dôvodom je schválenie bitcoinových ETF začiatkom tohto roka, ktoré mnohým fondom otvorilo možnosť investovať do kryptomien. Výsledkom bol prílev nového kapitálu.
Do bitcoinových ETF by rady investovali dôchodkové správcovské spoločnosti (DDS), ktoré majú na Slovensku na starosti II. pilier. Brzdí ich však legislatíva, konkrétne investičné limity. Práve tie totiž upravujú maximálne percento majetku, ktoré môže byť investované do rôznych typov aktív.
Aj keď v minulosti existovali snahy o zmenu, pri konzultáciách DDS s Národnou bankou Slovenska a ministerstvom práce sa nakoniec nikdy nenašla dostatočná politická vôľa.
Ako situácia vyzerá v súčasnosti, a či v blízkej budúcnosti môže dôjsť k zmenám, sa dočítate v článku Jozefa Tvardzíka Druhý pilier chce investovať do bitcoinu, ktorý trhá rekordy. DSS majú zviazané ruky.
O čom sme tento týždeň písali
Slovenské médiá vlastnia Česi a Slováci
Pri pohľade dvadsať rokov dozadu bol slovenský mediálny trh oveľa pestrejší. Mnohé mediálne domy vlastnili zahraniční investori.
Hospodárske noviny napríklad vlastnil nemecký Handelsblatt, denník Pravda zase britská skupina Daily Mail a spolumajiteľom denníka Sme bol nemecký Verlagsgruppe Passau. V súčasnosti je realita úplne iná. Zahraničné mená, okrem tých českých, by ste za slovenskými médiami zväčša hľadali márne.
Tomáš Vašuta sa v článku Zahraniční hráči zutekali. Slovenský mediálny trh si naporciovali žraloci pozerá na vlastnícke štruktúry jednotlivých médií, ale aj na to, ako sa im v súčasnosti darí.
Do akých ETF fondov investujú veľké mená Wall Street?
Niekto investuje radšej pasívne prostredníctvom ETF fondov, iní investori nakupujú akciové tituly sami, čím si zabezpečujú nadvýnos, plne si uvedomujúc možné riziká.
Kombináciou oboch prístupov vzniká zlatá stredná cesta, ktorú využívajú aj tí najlepší portfólioví manažéri amerických hedžových fondov.
Jozef Tvardzík v texte Ktoré ETF fondy sa oplatí sledovať? Lákajú aj Georga Sorosa či Raya Dalia zisťoval, do akých ETF fondov investujú tí najskúsenejší z Wall Street vrátane Georgea Sorosa a Raya Dalia. Vychádzal pritom zo štvrťročných reportov investičných fondov pre Komisiu pre cenné papiere a burzy.
Kupujúci majú stále prevahu
Realitný trh je pre vysoké úrokové sadzby stále v poklese. Kupujúci majú v posledných mesiacoch prevahu a predávajúci (pri novostavbách) buď svoje projekty z ponuky stiahli, alebo sa snažia nalákať na rôzne akcie, či jedinečné ponuky v podobe kuchynskej linky a parkovacieho miesta v cene bytu.
V texte Tomáša Vašutu Prevahu má stále kupujúci. Oplatí sa s kúpou bytu počkať na lepšie ceny?, ktorý nájdete aj v marcovom magazíne Index, dostanete odpovede na otázky, či ešte čakať ďalšie zlacňovanie a čo by mohlo situáciu na trhu výraznejšie zmeniť.
Aj bezdotykové umývačky majú svoje chyby
Bezdotykové autoumyvárne, kde si človek môže svoje auto umyť sám, lacnejšie a na prvý pohľad aj šetrnejšie, sú v poslednom čase veľmi obľúbené. Podľa spolumajiteľa siete čerpacích staníc TAM Mariána Tótha však vo výsledku môžu nepríjemne prekvapiť.
„Niektoré používajú mikroprášok, ktorý je abrazívny, čiže dochádza k oteru na povrchu auta a môžu nastať mikropoškodenia laku,“ hovorí Tóth v rozhovore pre Index.
Bezdotykové autoumývačky? Mikroprášok v tryskách môže poškodiť lak (rozhovor) Čítajte Jozef Ryník sa ho pýtal aj na to, či môže aktívna pena poškodiť povrch auta a prečo môže byť umývanie auta v zime rizikové.
Podcast Index: Bosch nie je jediný, problémy má celá nemecká ekonomika
Minulý týždeň spoločnosť Bosch oznámila, že upustila od svojich plánov stavať na východe Slovenska v obci Záborské závod na výrobu elektromotorov do bicyklov. Bývalí premiéri Igor Matovič a Eduard Heger sa hneď začali predbiehať v tom, koho zo zmarenej investície obvinia.
O skutočných dôvodoch, pre ktoré nemecká spoločnosť prevádzku na východe neotvorí, som sa v tohto týždňovom podcaste Index Východ môže na Bosch zabudnúť. Dôvod je väčší než Ficova politika rozprávala s ekonomickým redaktorom denníka SME a magazínu Index Jozefom Tvardzíkom.
V závere sme sa pozreli aj na celú nemeckú ekonomiku, ktorá sa v posledných mesiacoch dostala do recesie. Dôvodom je sčasti to, že Nemecku sa, podobne ako Slovensku, vyčerpávajú dozvuky reformných snáh, ku ktorým vláda pristupovala na prelome tisícročí.
„Nemecko stagnuje a dopláca na prílišnú reguláciu a drahé energie,“ hovorí Jozef. V oveľa väčšej miere mu však robí problémy najmä to, že ekonomicky stálo na dvoch konkrétnych pilieroch, ktoré už nefungujú.
Odporúčanie: Prečo Američania chránia lode v Suezskom prielive?
Dôležitá obchodná trasa v Červenom mori je od konca minulého roka pod paľbou Húsíov podporovaných Jemenom . Väčšina lodných spoločností tak plavidlá s tovarom presmerovala na dlhšiu trasu okolo afrického Mysu dobrej nádeje, čo však plavbu a tým aj dodávky tovaru predlžuje o približne dva týždne.
Viac o tom, čo táto komplikácia firmy stojí a či to pocítime na cenách, sa dozviete v budúcotýždňovej časti podcastu Index. O celej situácii som sa rozprávala s Martinou Královičovou, ktorej firma zabezpečuje export a import z ázijských krajín.
Ak by ste však dovtedy chceli pochopiť, prečo lodiam, ktoré ešte stále oblasťou prechádzajú, poskytuje ochranu americké námorníctvo, a to aj v prípade, že nejde o americké lode, odporúčam podcast z produkcie NPR s názvom Planet Money. Konkrétne časť z polovice februára How the Navy came to protect cargo ships.
Dozviete sa o tom, ako sa rodilo právo slobodného prechodu medzinárodnými plavebnými trasami, ako fungovalo, čo sa zmenilo po druhej svetovej vojne a prečo je nakoniec jeho ochrana do veľkej miery zodpovednosťou Spojených štátov amerických a Veľkej Británie.
